EN IEC 62788-1-5 Postupy merania materiálov používaných vo fotovoltaických moduloch – Časť 1-5: Zapuzdrenia – Meranie zmien lineárnych rozmerov zapuzdrovacieho materiálu v dôsledku použitých tepelných podmienok

Norma „EN IEC 62788-1-5 Postupy merania materiálov používaných vo fotovoltaických moduloch – Časť 1-5: Kapsuly – Meranie zmeny lineárnych rozmerov materiálu zapuzdrovacej dosky v dôsledku aplikovaných tepelných podmienok“, ktorá je založená na európskej norme a neskôr ju publikovala Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC), opisuje metódu merania maximálnej reprezentatívnej zmeny lineárnych rozmerov materiálu zapuzdrovacej dosky pri neobmedzenom tepelnom vystavení, ktoré môže, ale nemusí byť viditeľné počas výroby fotovoltaických (FV) modulov.

Táto norma nezohľadňuje žiadne výsledné napätia, ktoré sa môžu vyvinúť v dôsledku obmedzených rozmerových zmien alebo trenia počas výroby modulov. Údaje získané pomocou tejto metódy môžu výrobcovia zapuzdrovacích materiálov použiť na kontrolu kvality zapuzdrovacích materiálov a na vykazovanie v technických listoch produktov. Údaje získané pomocou tejto metódy môžu výrobcovia fotovoltaických modulov použiť na akceptáciu materiálu, zlepšovanie procesov, analýzu návrhu alebo analýzu porúch. Túto metódu možno použiť aj na skúmanie iných materiálov, ako sú zadné a predné vrstvy, ako je opísané v norme IEC 62788-2. Konkrétne podrobnosti testu (vrátane veľkosti vzorky a substrátu) sú pre túto aplikáciu uvedené v norme 62788-2.

V zásade môže zapuzdrovací materiál (vo forme listu) meniť svoje rozmery počas spracovania počas výroby FV modulu. Zmena rozmerov je zvyčajne spôsobená napätiami vznikajúcimi počas výroby zapuzdrovacieho materiálu (napr. extrúzia). Následné úpravy počas výroby modulu (vrátane laminácie, ohrevu, chladenia a tlakovania) môžu spôsobiť napätia, ktoré môžu viesť k škodlivým udalostiam v module: tvorba bublín (dutín), pohyb alebo rozbitie vnútorných komponentov alebo delaminácia na rozhraní zapuzdrenia. Tento postup definuje štandardizovanú charakterizáciu maximálnej zmeny rozmerov. Zmena rozmerov sa charakterizuje na piesku, aby sa minimalizovalo trenie alebo adhézia a štandardizoval výsledok. Napätia a deformácie vznikajúce počas laminácie modulov sú komplikované ďalšími faktormi, ktoré tu nie sú uvedené. Účinky špecifické pre postup spracovania (laminácie) sa v tomto postupe nemusia nevyhnutne brať do úvahy.

Hlavné vybavenie používané v týchto testoch zahŕňa:

• Matrica, nožnice alebo iné rezacie zariadenie, ktoré možno použiť na presné rezanie vzoriek zapuzdrovacieho materiálu.
• Značkovač s mäkkým hrotom alebo ekvivalentné zariadenie používané na označenie orientácie vzorky vzhľadom na enkapsulačný materiál.
• Kalibrovaný lineárny merací prístroj s rozlíšením najmenej plus/mínus 0,5 mm. Vzorky môžu zahŕňať (ale nie sú obmedzené na) posuvné meradlo, pravítko alebo kalibrovanú kameru. Použitý merací prístroj by nemal počas merania spôsobovať deformáciu vzorky. Merací prístroj by mal poskytovať neistotu plus/mínus 0,5 percenta alebo menej pre nameranú hodnotu zmeny lineárneho rozmeru.
• Kalibrované zariadenie na meranie hrúbky s rozlíšením najmenej plus/mínus 0,01 mm. Medzi príklady patrí posuvné meradlo alebo mikrometer.
• Nový kus hliníkovej fólie s dĺžkou najmenej 300 mm a šírkou 300 mm (vysokopevnostná fólia s hrúbkou 20 µm až 25 µm).
• Uzavretá riadená pec s cirkuláciou vzduchu, minimálnou dĺžkou a šírkou 300 mm, schopná dosiahnuť maximálnu teplotu spracovania pre testovaný zapuzdrovací materiál. Teplota v komore pece by sa nemala líšiť o viac ako plus/mínus 2,5 stupňa od zamýšľanej teploty. Môže sa použiť pec zodpovedajúca norme IEC 60216-4-1.
• Triedny piesok špecifikovaný v norme „ASTM C778-00 Štandardná špecifikácia pre piesok“ sa používa na to, aby sa vrstva zapuzdrovacieho materiálu mohla voľne pohybovať po povrchu hliníkovej fólie.

Pri príprave vzoriek na testovanie sa z kotúča enkapsulačného materiálu, u ktorého sa overilo, že bol skladovaný podľa odporúčaní dodávateľa a neprekročil dátum spotreby, vyrežú štvorcové vzorky s rozmermi 100 mm × 100 mm. Vzorky by sa mali odoberať najmenej 200 mm od vonkajších okrajov kotúča. Na minimalizáciu rozmerových odchýlok (dĺžky a šírky) by sa mala použiť starostlivo orezaná hrana. Presná veľkosť vzorky sa môže mierne líšiť (plus/mínus 5 mm) od zamýšľanej veľkosti, ale všetky vzorky by mali byť menšie ako kus hliníkovej fólie.

Niektorí používatelia môžu chcieť použiť testovací postup na iné účely, napríklad na overenie homogenity materiálu pozdĺž šírky zapuzdrovacieho valca. V takýchto prípadoch sa materiál môže odoberať z iných miest v rámci valca. Vzorky by sa mali počas prípravy a po nej pevne držať, pričom by sa malo zabrániť náhlym pohybom, aby sa zabránilo nadmernému naťahovaniu materiálu. Každá vzorka je označená smerom stroja (pozdĺž dĺžky valca) a priečnym smerom (pozdĺž šírky valca).

Po narezaní na mieru by sa mali zo vzoriek zapuzdrenia odstrániť všetky medzivrstvy, vložky alebo ochranné fólie. Hrúbka skúšobnej vzorky zapuzdrenia by sa mala zmerať po príprave. Hrúbka by sa mala brať ako priemer troch hodnôt získaných na rôznych miestach, napríklad najlepšie mimo odrezaných hrán, ktoré mohli byť počas rezania deformované. Odporúča sa nosiť rukavice, aby sa zabránilo kontaminácii vzoriek alebo rolky materiálu počas prípravy vzorky. Na meranie hrúbky by sa mala použiť konzistentná technika merania hrúbky, ktorá sa v tejto norme používa len na referenčné účely, pretože niektoré zapuzdrovacie výrobky sú reliéfne alebo majú textúrovaný povrch.

Naša organizácia má silnú pracovnú silu, ktorá pozorne sleduje globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami poskytovanými pre podniky v rôznych sektoroch sú testovacie služby v súlade s normou „EN IEC 62788-1-5 Postupy merania materiálov používaných vo fotovoltaických moduloch - Časť 1-5: Kapsuly - Meranie zmien lineárnych rozmerov materiálu zapuzdrenia dosiek v dôsledku aplikovaných tepelných podmienok“.