Stanovenie množstva emisií prachu s ohľadom na zmeny teploty a tlaku spalín (metóda EPA 17)

Metóda EPA 17, ktorú vyvinula Agentúra na ochranu životného prostredia Spojených štátov amerických (EPA), opisuje skúšobnú metódu na stanovenie emisií tuhých častíc zo stacionárnych zdrojov: Metóda EPA 17 Častice v dávke.

Častice nie sú absolútne množstvo. Je funkciou teploty a tlaku. Preto teplota a tlak, pri ktorých sa budú častice merať, musia byť starostlivo definované, aby sa predišlo odchýlkam v predpisoch o emisiách tuhých častíc alebo súvisiacich testovacích metódach. Z dvoch premenných, menovite teploty a tlaku, má teplota väčší vplyv na množstvo pevných častíc v prúde odpadových plynov. Pre väčšinu kategórií pevných zdrojov sa vplyv tlaku zdá byť zanedbateľný.

V metóde EPA 5 sa ako nominálna referenčná teplota určuje 120 stupňov. Preto tam, kde je v príslušnom pododdiele normy špecifikovaná metóda 5, sú tuhé častice definované teplotou. Na udržanie zbernej teploty 120 stupňov metóda 5 používa vyhrievanú sklenenú vzorkovaciu sondu a vyhrievaný držiak filtra. Keď je známe, že koncentrácie tuhých častíc (nad normálnym teplotným rozsahom súvisiacim s konkrétnou kategóriou zdroja) sú nezávislé od teploty, je žiaduce eliminovať sklenenú sondu a vykurovacie systémy a odoberať vzorky pri objemovej teplote.

V našej organizácii sú testovacie, analytické, meracie a hodnotiace štúdie v súlade s národnými a medzinárodnými normami a platnými právnymi predpismi, čo zabezpečuje spoľahlivé a nestranné výsledky. Tieto štúdie sú založené na najmodernejšom technologickom vybavení, vyškolenom a skúsenom personáli a moderných metódach. Medzi početné testy vykonávané v rámci tejto oblasti patria aj služby na stanovenie úrovní emisií prachu (metóda EPA 17) s ohľadom na zmeny teploty a tlaku spalín.