Analýza mikroplastov

Mikroplasty sú syntetické zlúčeniny s vysokou molekulovou hmotnosťou, ktoré boli mikronizované na plastové častice menšie ako 5 mm. Takéto materiály majú nízku mieru biologickej rozložiteľnosti, a preto väčšinou zostávajú v životnom prostredí a negatívne ovplyvňujú ľudské telo, ktoré je konečným spotrebiteľom v potravinovom reťazci.

Chemické zložky environmentálnych mikroplastov sú rozmanité a zahŕňajú polyméry ako polyetylén (PE), polypropylén (PP), polystyrén (PS), polyetyléntereftalát, polyvinylchlorid a polyvinylalkohol. Mikroplasty sa môžu nachádzať ako kúsky, filmy, vlákna a pena.

Ľudia sú vystavení mikroplastom najmä používaním rôznych plastových výrobkov, napr. plastové obaly, rozkladajúce sa plastové materiály, rybárske siete, textílie a hygienické výrobky a vystavením sa úlomkom farby, ktoré unikajú do životného prostredia (t. j. vzduchu, vody, morskej vody a pôdy). Ľudia preto môžu byť vystavení mikroplastom priamym požitím, priamym kontaktom a vdýchnutím.

Mikroplasty sú všadeprítomné a ľudia sú im vystavení rôznymi spôsobmi. Na vyhodnotenie toxicity a nežiaducich účinkov takejto expozície u ľudí sú potrebné rôzne posúdenia expozície a toxicity.

Mikroplasty sú také malé, že je takmer nemožné ich zozbierať po ich uvoľnení do ekosystému. V dôsledku toho krajiny na celom svete prijímajú nariadenia týkajúce sa primárnych mikroplastov. Napríklad krajiny Európskej únie prijímajú rôzne opatrenia na recykláciu plastov, vývoj biologicky rozložiteľných plastov, oddeľovanie škodlivých látok v plastoch a predchádzanie tvorbe morského odpadu.

Norma „ISO 24187 Zásady pre analýzu mikroplastov v životnom prostredí“, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje zásady, ktoré sa majú dodržiavať pri analýze mikroplastov v rôznych environmentálnych matriciach. Patria sem použitie špecifických prístrojov na jedinečnú klasifikáciu veľkosti častíc plastov, odber vzoriek, prípravu vzoriek a stanovenie reprezentatívnych množstiev vzoriek.

Účelom tejto normy je špecifikovať minimálne požiadavky, kým nebudú k dispozícii špecifické normy pre rôzne situácie. Je to dôležité na zabezpečenie konzistentného vývoja špecifických noriem a možnosti porovnávania alebo korelácie výsledkov. Táto norma však neobsahuje požiadavky na monitorovacie akcie.

Na účely tejto normy sa okrem termínov a definícií uvedených v norme „ISO 472 Plasty – Termín“ používajú aj tieto definície:

• Veľký mikroplast je akákoľvek vo vode nerozpustná pevná plastová častica s veľkosťou medzi 1 mm a 5 mm. Mikroplasty môžu mať rôzne tvary. Veľký mikroplastický objekt vo všeobecnosti predstavuje predmet zložený z plastov alebo časť produktu koncového používateľa, či fragment súvisiaceho predmetu.
• Mikroplast je akákoľvek vo vode nerozpustná pevná plastová častica s veľkosťou medzi 1 µm a 1 mm. Primárny mikroplastický objekt predstavuje časticu, ktorá sa zámerne pridáva do produktov koncových používateľov, napríklad do kozmetiky, náterov a farieb. Súčasťou predmetu záujmu sa môžu vyskytnúť aj sekundárne mikroplastické objekty. Mikroplasty majú pravidelné a nepravidelné tvary. Definovaná veľkosť súvisí s najdlhšou dĺžkou častice.
• Prísady sú látky používané na spracovanie plastov alebo na zmenu konečných vlastností plastov. Dôležité prísady, ako sú plnivá alebo vystužené materiály, zmäkčovadlá a spomaľovače horenia, sú definované v norme ISO 1043.

Mikroplasty sú termíny s rôznymi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, ako sú tvar, veľkosť (rozsah), typ polyméru, prítomnosť prísad, prítomnosť plnív, stav degradácie atď. Množstvo mikroplastov v danej matrici možno merať rôznymi spôsobmi, t. j. ako počet (častíc) alebo hmotnostný obsah alebo pomer k množstvu vzorky.

Schematické znázornenie vzájomných závislostí analýzy mikroplastov je znázornené na obrázku uvedenom v norme.

Všetky analytické kroky (odber vzoriek, príprava vzorky, detekcia) by sa mali vykonávať za prevádzkových podmienok bez plastov alebo s nízkym obsahom plastov. Patrí sem vyhýbanie sa štandardným plastovým výrobkom (napr. skúmavkám, nádobám). Kontaminácii, najmä krížovej kontaminácii, sa musí zabrániť, používateľ by sa mal vždy, keď je to možné, vyhýbať používaniu plastových nástrojov. Namiesto toho by sa mali použiť alternatívy vyrobené z kovu, skla alebo keramiky. Výnimočne a po preukázaní testami sa môžu použiť aj druhy plastov, ktoré nie je možné zistiť alebo vyhodnotiť. Taktiež je potrebné dbať na to, aby osobné ochranné prostriedky, ako sú laboratórne plášte alebo rukavice, boli vyrobené z nesyntetického materiálu alebo z materiálov, ktoré neovplyvňujú analýzy. Testy výťažnosti by sa mali vykonať pre každý analytický krok.

Ak je to možné, vzorky by sa mali spracovávať v laminárnych boxoch v laboratóriu alebo v čistých priestoroch, najmä počas procesu prípravy vzoriek a stanovovania počtu častíc. Vopred by sa malo určiť, či je potrebné vzorky hygienizovať. Sterilizácia je štandardným odporúčaním pre analýzu suchých vzoriek z odpadových vôd, čistiarní odpadových vôd a organického odpadu. Možno použiť rôzne metódy, ale každá má špecifický vplyv na integritu mikroplastických častíc vo vzorke:

• Sterilizácia parou: Riziko roztavenia mikroplastov (napr. PE, PP).
• Sterilizácia žiarením (gama, beta žiarenie, UV žiarenie): Riziko deštrukcie polymérnej štruktúry (oddelenie polymérnych reťazcov a oxidácia).
• Chemická sterilizácia: Riziko chemickej modifikácie polymérnej štruktúry alebo povrchu častíc.

Mali by sa zaznamenať relevantné informácie o podmienkach merania a kontrolných procesoch (hodnotenie kvality a kontrola kvality) vrátane všetkých analytických krokov. Pre všeobecné opatrenia kontroly kvality v laboratóriách by sa mala dodržiavať norma ISO/IEC 17025 a pre porovnávacie testy norma ISO 13528.

Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početné testovacie, meracie, analytické a hodnotiace štúdie poskytované podnikom v rôznych odvetviach patria aj služby analýzy mikroplastov.