ASTM E498 E498/E498M-11 Štandardný postup pre detekciu únikov pomocou detektora únikov s hmotnostným spektrometrom alebo analyzátora zvyškových plynov v režime stopovacej sondy

ASTM E498 E498/E498M-11 Štandardný postup pre detekciu únikov pomocou detektora únikov s hmotnostným spektrometrom alebo analyzátora zvyškových plynov v režime stopovacej sondy

Štandardný postup ASTM E498/E498M-11 pre úniky s použitím detektora úniku hmotnostným spektrometrom alebo analyzátora zvyškových plynov v režime stopovacej sondy, ktorý vyvinula Americká spoločnosť pre testovanie a materiály (ASTM), opisuje postupy testovania a lokalizácie zdrojov úniku plynu s prietokom 1 × 10−8 Pa m³ / s alebo väčším. Tieto testy sa môžu vykonávať na akomkoľvek testovanom objekte, ktorý sa dá evakuovať a na ktorý sa dá aplikovať hélium alebo iný stopovací plyn.

ASTM E498 E498/E498M-11 Štandardný postup pre detekciu únikov pomocou detektora únikov s hmotnostným spektrometrom alebo analyzátora zvyškových plynov v režime stopovacej sondy

Táto norma opisuje tri skúšobné metódy:

  • Skúšobná metóda A: Táto metóda je určená pre testovaný objekt, ktorý sa dá vyprázdniť, ale nemá prirodzenú schopnosť čerpania.
  • Skúšobná metóda B: Táto metóda je určená pre testovaný objekt, ktorý má integrovanú čerpaciu schopnosť.
  • Skúšobná metóda C: Rovnako ako v testovacej metóde B, aj v prípade testovaného objektu vákuové vývevy testovaného objektu nahrádzajú vývevy bežne používané v detektore úniku.

Na účely tejto normy sa uplatňujú pojmy a definície uvedené v dokumente „ASTM E1316-16 Štandardná terminológia pre nedeštruktívne skúšanie“.

Skúšobné metódy opísané v tejto norme vyžadujú detektor úniku hélia schopný detekovať únik 1 × 10−9 Pa m³ / s.

Skúšobná metóda A sa používa na testovanie únikov hélia v objektoch, ktoré je možné pomocou čerpadiel detektora úniku vypustiť na primeraný testovací tlak v prijateľnom čase. Na to musí byť objekt čistý a suchý. Okrem toho, na manipuláciu s väčšími objemami alebo relatívne kontaminovanými zariadeniami je možné v spojení s detektorom úniku hmotnostného spektrometra použiť pomocné vákuové čerpadlá s väčšou kapacitou ako sú tie, ktoré sú v detektore úniku hmotnostného spektrometra. Za týchto podmienok sa citlivosť testu úniku znižuje.

Skúšobná metóda B sa používa v zariadeniach na testovanie tesnosti, ktoré sú schopné generovať vlastné vákuum (t. j. zariadenia so zabudovaným čerpacím systémom) na úrovni najmenej niekoľkých stoviek pascalov alebo nižšej.

Ak testovacia metóda C dokáže v prítomnosti netesností vytvoriť vnútorný tlak nižší ako 2 × 10−2 Pa , tieto netesnosti je možné zistiť a vyhodnotiť pomocou analyzátora zvyškových plynov alebo spektrometrickej trubice a kontrol z konvenčného detektora netesností s hmotnostným spektrometrom. V tomto prípade je nevyhnutné, aby sa netesnosť nachádzala v rozsahu citlivosti spektrometra z analyzátora zvyškových plynov alebo detektora netesností s hmotnostným spektrometrom za existujúcich podmienok vo vákuovom systéme.

Skúšobná metóda A je najčastejšie používanou metódou na testovanie tesnosti komponentov, ktoré dokážu štrukturálne odolať tlaku 0,1 Pa. Testovanie malých komponentov možno korelovať s kalibrovanými netesnosťami a možno merať skutočnú mieru netesnosti alebo akceptáciu možno založiť na maximálnej povolenej netesnosti. Pre väčšinu výrobných požiadaviek je akceptácia založená na akceptovaní dielov, ktoré netesnia menej ako je definovaná norma, čo zaručuje bezpečný výkon počas odhadovanej životnosti komponentu. Treba dbať na to, aby boli veľké systémy kalibrované s referenčnou netesnosťou na reprezentatívnom mieste v testovanom objeme. Miery netesnosti sa určujú výpočtom čistého zisku alebo straty z netesnosti v testovanom diele, ktorá by spôsobila poruchu počas očakávanej životnosti zariadenia.

Skúšobná metóda B sa používa na testovanie vákuových systémov ako krok v záverečnom testovaní nového systému alebo ako postup údržby zariadení používaných na výrobu, environmentálne testovanie alebo úpravu dielov. Keďže objem býva veľký, je potrebné skontrolovať čas odozvy aj citlivosť systému. Vydelením objemu systému v litroch rýchlosťou vákuového čerpadla v l/s dostaneme čas odozvy, ktorý dosiahne 63 percent celkového signálu. Časy odozvy presahujúce niekoľko sekúnd sťažujú detekciu úniku.

Skúšobná metóda C by sa mala použiť iba vtedy, keď neexistuje vhodný spôsob pripojenia detektora úniku k výstupu vysokovákuového čerpadla. Ak sa používa detektor úniku hélia a vysokovákuové čerpadlo je iónové alebo kryo-čerpadlo, testovanie úniku sa najlepšie vykonáva počas cyklu hrubého namáčania, pretože tieto čerpadlá uvoľňujú do vysokovákuovej komory relatívne veľké množstvo hélia. Tým sa zamaskujú všetky úniky okrem väčších a stopový plyn rýchlo nasýti čerpadlá.

Sériové úniky s neprečerpaným objemom medzi nimi predstavujú pri testovaní úniku hélia zložitý, ba až nemožný problém. Hoci stopový plyn umožňuje héliu pomerne ľahko vstúpiť do prvého úniku, pretože tlakový rozdiel hélia v prvom úniku je približne jedna atmosféra, môže trvať hodiny, kým sa v objeme medzi týmito dvoma únikmi vytvorí parciálny tlak hélia, a tým pádom sa do vákuového systému dostane dostatok hélia na to, aby ho bolo možné zistiť detektorom úniku s hmotnostným spektrometrom. Takéto úniky sa často vyskytujú za nasledujúcich podmienok:

  • Pripojenia dvoch zdrojov a prekrývajúce sa zdroje
  • Dvojité O-krúžky
  • Závitové pripojenia
  • Trubkové tvarovky s objímkou ​​a prírubou
  • Puzdrá s vnútornými dutinami
  • Ploché polymérové ​​tesnenia
  • Nevetrané drážky O-krúžkov

Naša organizácia má silnú pracovnú silu, ktorá pozorne sleduje globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami poskytovanými pre podniky v rôznych sektoroch ponúkame aj testovacie služby v súlade s normou „ASTM E498 E498/E498M-11 Štandardný postup pre detekciu únikov pomocou detektora únikov s hmotnostným spektrometrom alebo analyzátora zvyškových plynov v režime stopovacej sondy“.

WhatsApp