Test biologickej odbúrateľnosti morskej vody OECD 306

Norma „OECD 306 Test biologickej odbúrateľnosti v morskej vode“, publikovaná v rámci smerníc OECD o zodpovednom obchodnom správaní pre nadnárodné podniky (smernice OECD), opisuje dve metódy biologickej odbúrateľnosti v morskej vode:

• Metóda trepania v banke sa používa na rozpustenie vopred určeného množstva testovanej látky v testovacom médiu v koncentrácii 5 – 40 mg/l. organický uhlík spočíva v jeho rozpustení za účelom dosiahnutia koncentrácie. V týchto testoch by sa malo použiť najmenej päť injekčných liekoviek. Dva z nich sú pre testovaciu suspenziu, dva pre slepú vzorku a jeden pre procedurálnu kontrolu. Roztok testovanej látky v testovacom médiu sa inkubuje za trepania pri konštantnej teplote, zvyčajne v rozmedzí 15 – 20 stupňov, v tme alebo v rozptýlenom svetle za aeróbnych podmienok. Maximálna odporúčaná doba testovania je približne 60 dní. Po degradácii nasledujú merania rozpusteného organického uhlíka (konečná degradácia) a v niektorých prípadoch špecifická analýza (primárna degradácia).
• Metóda s uzavretou fľašou spočíva v rozpustení vopred určeného množstva testovanej látky v testovacom médiu, zvyčajne v koncentrácii 2 – 10 mg/l (môže sa použiť jedna alebo viac koncentrácií). Roztok sa uchováva v uzavretej fľaši naplnenej v tme v kúpeli alebo v kryte s konštantnou teplotou kontrolovanou v rozmedzí 15 – 20 stupňov. Rozklad sa monitoruje kyslíkovými analýzami počas 28 dní, ale ak nulová hodnota biologickej spotreby kyslíka zostane v rámci 30-percentného limitu, test sa môže predĺžiť. V týchto testoch sa používa minimálne dvadsaťštyri liekoviek (8 liekoviek pre testovanú látku, 8 liekoviek pre referenčnú zlúčeninu a 8 liekoviek pre sveter a jedlo). Všetky analýzy sa vykonávajú v duplicitných fľašiach. Vykonajú sa najmenej štyri stanovenia rozpusteného kyslíka (dni 0, 5, 15 a 28) pomocou chemickej alebo elektrochemickej metódy.

Hoci mnohé relevantné smernice OECD pre testy aeróbnej biologickej odbúrateľnosti vo vode sú určené len pre sladkovodné prostredie, norma OECD 306 bola navrhnutá z dôvodu rastúceho uznania potreby chrániť morské prostredie. Hoci sú opísané metódy podobné metódam OECD 301 z hľadiska nastavenia systému a analýzy parametrov, OECD 306 nie je testom ľahkej biologickej odbúrateľnosti, pretože sa nepridáva žiadny inokulum okrem mikroorganizmov, ktoré sú už prítomné v morskej vode. Okrem toho testy nesimulujú morské prostredie, pretože sa pridávajú živiny (minerálne médiá) a koncentrácia testovanej látky je oveľa vyššia, ako by sa našla v mori.

Stručne povedané, metóda s pretrepanou fľašou umožňuje maximálne 60 dní, zatiaľ čo metóda s uzavretou fľašou odporúča maximálne 28 dní. Metóda trepačky meria odstránenie rozpusteného organického uhlíka počas aeróbnej biodegradácie v trepačke. Percento degradácie sa vypočíta ako pomer odstráneného rozpusteného organického uhlíka k počiatočnému rozpustenému organickému uhlíku dávkovanému do testovacieho média. Odstránenie 70 percent rozpusteného organického uhlíka naznačuje, že vzorka má potenciál pre biodegradáciu v morskom prostredí.

Metóda uzavretej fľaše meria spotrebu rozpusteného kyslíka počas aeróbnej biodegradácie v uzavretej fľaši bez priestoru nad kvapalinou. Percento degradácie sa vypočíta ako pomer spotreby rozpusteného uhlíka k teoretickej spotrebe kyslíka. Ak nie je možné získať pomer k teoretickej spotrebe kyslíka, chemická spotreba kyslíka sa môže určiť experimentálne a použiť ako menej uspokojivá alternatíva. 60-percentná spotreba rozpusteného kyslíka naznačuje, že vzorka má potenciál biodegradovať sa v morskom prostredí.

Metóda trepačky v banke umožňuje testovať vysoko rozpustné, neprchavé a neadsorbovateľné vzorky. Metóda uzavretej fľaše umožňuje testovanie vzoriek, ktoré sú vysoko rozpustné, prchavé a adsorpčné.

Biodegradácia je dôležitý, ale málo pochopený proces, ktorý môže viesť k strate alebo transformácii chemickej látky v životnom prostredí. Predikcia biodegradácie je kľúčová pri určovaní perzistencie chemických látok v biote vrátane ľudí, ich konečných environmentálnych koncentrácií, pravdepodobnej expozície a v konečnom dôsledku rizika dlhodobých nepriaznivých účinkov. Okrem množstva medzinárodných štandardných skríningových testov biodegradácie a simulačných testov vrátane hotových testov biodegradácie (OECD 301 a 310) boli Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyvinuté a schválené testy morskej biodegradácie (OECD 306) a testy prirodzenej biodegradácie (OECD 302) na meranie relatívnej biologickej odbúrateľnosti látok.

Skríningové testy biologickej odbúrateľnosti patria medzi konzervatívnejšie regulačné testy, ktoré historicky tvorili základ pre meranie biologickej odbúrateľnosti chemikálií v regulačných rámcoch pre hodnotenie nebezpečnosti a environmentálnych rizík.

Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „OECD 306 Test biologickej odbúrateľnosti morskej vody“.