
Pevnosť v ohybe alebo v ohybe materiálu je definovaná ako jeho schopnosť odolávať deformácii pri zaťažení. V medzinárodných normách je maximálna získaná hodnota napätia v ohybe definovaná ako pevnosť v ohybe. Pri materiáloch, ktoré sa výrazne deformujú, ale nerozbijú sa, je medza klzu, typicky meraná pri 5 -percentnej deformácii alebo rozťahovaní vonkajšieho povrchu, stanovená ako pevnosť v ohybe. Materiál je na konkávnom povrchu namáhaný v tlaku a na konvexnom povrchu v ťahu.

Dva základné štandardy používané na meranie pevnosti v ohybe sú:
Hodnoty získané v testovacích metódach uvedených v týchto dvoch medzinárodných normách sa zriedka významne líšia. Tieto testy tiež opisujú metódu merania modulu ohybu materiálu, to znamená pomer napätia k namáhaniu pri ohybovej deformácii.
Norma ISO 178 opisuje skúšobnú metódu na stanovenie ohybových vlastností pevných a polotuhých plastov za definovaných podmienok. Táto metóda zahŕňa celý rad testovacích rýchlostí. Metóda sa používa na skúmanie ohybového správania skúšobných vzoriek a na stanovenie pevnosti v ohybe, modulu ohybu a ďalších aspektov vzťahu napätia v ťahu za ohybu za definovaných podmienok. Táto skúšobná metóda je vhodná hlavne pre nasledujúce materiály:
Skúšobné metódy opísané v norme ASTM D790-17 využívajú trojbodový zaťažovací systém na pôsobenie zaťaženia na jednoducho podopretú vzorku. Táto metóda sa používa na stanovenie ohybových vlastností nevystužených a vystužených plastov vrátane vysokomodulových kompozitov a elektricky izolačných materiálov. Vo všeobecnosti je použiteľná pre tuhé aj polotuhé materiály. Nie je však vhodná pre materiály, ktoré sa nelámu ani nepodliehajú deformácii v rámci 5-percentného limitu na vonkajšom povrchu testovanej vzorky.
Naša organizácia tiež ponúka služby testovania pevnosti v ohybe so svojim vyškoleným a odborným personálom a pokročilým technologickým vybavením, medzi mnohými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami, ktoré poskytuje podnikom v rôznych odvetviach.
