Norma „ISO 17556 Plasty – Stanovenie úplnej aeróbnej biologickej odbúrateľnosti plastových materiálov v pôde meraním spotreby kyslíka alebo množstva uvoľneného oxidu uhličitého v respirometri“, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje metódu na stanovenie úplnej aeróbnej biologickej odbúrateľnosti plastových materiálov v pôde meraním spotreby kyslíka alebo množstva uvoľneného oxidu uhličitého v uzavretom respirometri.
Táto metóda je navrhnutá tak, aby sa dosiahol optimálny stupeň biodegradácie úpravou obsahu vlhkosti v testovanej pôde. Ak sa ako inokulum použije neupravená pôda, test simuluje procesy biodegradácie, ktoré prebiehajú v prirodzenom prostredí. Ak sa použije predtým exponovaná pôda, metóda sa môže použiť na skúmanie potenciálnej biodegradovateľnosti testovaného materiálu.
Táto metóda je platná pre nasledujúce materiály:
Nemusí byť použiteľná pre materiály, ktoré inhibujú aktivitu mikroorganizmov prítomných v pôde za testovacích podmienok. Inhibičné účinky sa môžu merať pomocou inhibičnej kontroly alebo inej vhodnej metódy. Ak testovaný materiál inhibuje mikroorganizmy v pôde, môže sa použiť nižšia koncentrácia testovaného materiálu, iný typ pôdy alebo predtým exponovaná pôda.
Množstvo plastových materiálov a výrobkov je navrhnutých na použitie v zemi alebo nad ňou. Tieto sú vyvinuté pre aplikácie, kde je biodegradácia technicky, environmentálne, sociálne alebo ekonomicky výhodná. Medzi príklady patrí poľnohospodárstvo (napr. mulčovacia fólia), záhradníctvo (napr. špagáty a spony, kvetináče, ihly), pohrebné materiály (napr. vrecia na mŕtvoly) a rekreácia (napr. plastové hlinené holuby na streľbu, lovecké náboje). V mnohých prípadoch je zhodnocovanie alebo recyklácia týchto plastových výrobkov buď náročná, alebo ekonomicky nerentabilná.
Bolo vyvinutých niekoľko typov biologicky rozložiteľných plastov, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa na konci svojej životnosti biologicky rozložili a rozložili in situ. Rôzne medzinárodné normy špecifikujú testovacie metódy na určenie konečnej aeróbnej alebo anaeróbnej biodegradácie plastových materiálov vo vodných alebo kompostovacích podmienkach. Pri zvažovaní použitia a likvidácie biologicky rozložiteľných plastov je dôležité stanoviť testovaciu metódu na určenie konečnej aeróbnej biodegradácie takýchto plastových materiálov v pôde.
Táto metóda je v princípe navrhnutá tak, aby sa dosiahla optimálna rýchlosť biodegradácie plastového materiálu v testovanej pôde reguláciou pôdnej vlhkosti a aby sa stanovila konečná biologická odbúrateľnosť materiálu. Plastový materiál, ktorý je jediným zdrojom uhlíka a energie, sa zmieša s pôdou. Zmes sa nechá stáť vo fľaši určitý čas, počas ktorého sa určí množstvo spotrebovaného kyslíka ( BSK) alebo množstvo uvoľneného oxidu uhličitého. Ak sa uvoľnený oxid uhličitý absorbuje, množstvo spotrebovaného kyslíka sa môže určiť napríklad meraním množstva kyslíka potrebného na udržanie konštantného objemu plynu v respirometrickej nádobe alebo automatickým alebo manuálnym meraním zmeny objemu alebo tlaku (alebo kombinácie oboch). Príklad vhodného respirometra je uvedený v štandardnom dodatku (Dodatok A).
Množstvo uvoľneného oxidu uhličitého sa meria prepúšťaním vzduchu bez oxidu uhličitého cez pôdu v intervaloch súvisiacich s kinetikou biodegradácie testovanej látky a následným stanovením obsahu oxidu uhličitého vo vzduchu pomocou vhodnej metódy. Úroveň biodegradácie, vyjadrená v percentách, sa určuje porovnaním množstva spotrebovaného kyslíka s teoretickou spotrebou kyslíka alebo porovnaním množstva uvoľneného oxidu uhličitého s teoretickým množstvom. Mal by sa zvážiť vplyv možných nitrifikačných procesov na množstvo spotrebovaného kyslíka.
Typická doba testovania je šesť mesiacov. Test sa môže skrátiť alebo predĺžiť, kým sa nedosiahne plató, ale celková doba testovania by nemala presiahnuť dva roky. Na rozdiel od normy ISO 11266, ktorá sa používa pre rôzne organické zlúčeniny, je táto norma navrhnutá špeciálne na stanovenie biologickej odbúrateľnosti plastových materiálov.
Inkubácia by sa mala vykonávať v tme alebo v rozptýlenom svetle v priestore bez výparov toxických pre mikroorganizmy a udržiavať sa pri konštantnej teplote medzi 20 a 28 stupňami, najlepšie 25 stupňov, plus/mínus 2 stupne.
Pred začatím testov je dôležité zabezpečiť, aby boli všetky sklenené nádoby dôkladne vyčistené a neobsahovali žiadne organické alebo toxické materiály. Medzi vybavenie používané pri týchto testoch patrí:
Stručne povedané, norma ISO 17556 definuje testovaciu metódu používanú na posúdenie toho, ako efektívne sa plastové materiály biologicky rozkladajú v prirodzenom pôdnom prostredí.
S rastúcimi obavami o znečistenie plastmi a udržateľnosť rastie potreba zabezpečiť, aby sa plasty označené ako biologicky rozložiteľné skutočne rozkladali v prírodnom prostredí. Táto norma poskytuje štandardný laboratórny postup na posúdenie, či sa plastový materiál môže považovať za biologicky rozložiteľný v aeróbnych (na kyslík bohatých) pôdnych podmienkach.
Tento test pomáha:
Táto testovacia metóda meria konečnú aeróbnu biologickú odbúrateľnosť plastových materiálov v pôde určením množstva oxidu uhličitého uvoľneného pri rozklade plastu mikroorganizmami . Percento biodegradácie sa vypočíta porovnaním celkového množstva vytvoreného oxidu uhličitého s teoretickým maximálnym množstvom oxidu uhličitého, ktoré by sa mohlo vytvoriť, ak by sa plast úplne biologicky rozložil.
Materiály, ktoré dosiahnu viac ako 90 percent biodegradácie v priebehu testovacieho obdobia, sa vo všeobecnosti považujú za vysoko biologicky odbúrateľné. Pomalšie rýchlosti degradácie môžu naznačovať, že materiál nie je vhodný na tvrdenia o biodegradácii v pôde. Táto norma však nedefinuje kritériá pre úspešné/neúspešné posúdenie, iba metódu. Regulačné orgány alebo organizácie udeľujúce environmentálne označovanie si môžu stanoviť vlastné prahové hodnoty na základe tejto metódy.
V rámci širšieho environmentálneho úsilia táto norma a podobné normy podporujú obehové hospodárstvo tým, že povzbudzujú vývoj a používanie materiálov, ktoré sa bezpečne reintegrujú do prírodného prostredia. Pomáhajú rozlišovať medzi skutočne biologicky odbúrateľnými plastmi a konvenčnými plastmi so zavádzajúcimi environmentálnymi tvrdeniami.
V dôsledku toho zohráva norma ISO 17556 kľúčovú úlohu pri overovaní biologickej rozložiteľnosti plastov v pôdnom prostredí. Poskytovaním vedecky podloženej metódy merania biodegradácie pomáha chrániť spotrebiteľov, usmerňuje inovácie v priemysle a prispieva ku globálnemu úsiliu o udržateľnosť.
Naša organizácia, ktorá pôsobí už mnoho rokov a dôkladne sleduje globálny vývoj vo vede a technike, zamestnáva tím skúsených odborníkov a širokú infraštruktúru na vykonávanie testovania, merania a analýz v širokej škále oblastí pre podniky vo všetkých sektoroch. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou ISO 17556 Plasty - Stanovenie maximálnej aeróbnej biologickej odbúrateľnosti plastových materiálov v pôde meraním spotreby kyslíka alebo uvoľňovania oxidu uhličitého v respirometri.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
