
Norma ISO 16900-1 Ochranné prostriedky dýchacích orgánov – Skúšobné metódy a testovacie zariadenia – Časť 1: Stanovenie priepustnosti dovnútra, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje testovacie metódy používané na určenie priepustnosti dýchacích rozhraní a celkovej priepustnosti dovnútra kompletných ochranných prostriedkov dýchacích orgánov pri špecifikovaných rýchlostiach metabolickej aktivity, s použitím špecifikovaných testovacích látok a vrátane špecifikovaných pohybov tela. Tieto testy sa vykonávajú v laboratóriách s použitím špecifických testovacích látok za špecifikovaných podmienok, a preto nepredstavujú skutočný výkon zariadenia v reálnom používaní.

Na účely tejto normy sa okrem pojmov a definícií uvedených v norme „ISO 16972 Ochranné prostriedky dýchacích orgánov – Slovník a grafické symboly“ používajú aj tieto definície:
Výkonnostné normy musia špecifikovať skúšobné podmienky. Medzi predpoklady opísané v tejto norme patria:
Pokiaľ nie je uvedené inak, hodnoty uvedené v tejto norme sú nominálne hodnoty. S výnimkou teplotných limitov podliehajú hodnoty, ktoré nie sú uvedené ako maximálne alebo minimálne, tolerancii plus/mínus 5 percent. Pokiaľ nie je uvedené inak, podmienky okolia pre testovanie by mali byť medzi 16 a 32 stupňami Celzia a 50 percent plus/mínus 30 percent relatívnej vlhkosti. Akýkoľvek stanovený teplotný limit podlieha presnosti plus/mínus 1 stupeň.
Pre každé z požadovaných meraní vykonaných v súlade s touto normou sa vyhodnotí zodpovedajúci odhad neistoty merania. Tento odhad neistoty sa uvádza pri hlásení výsledkov skúšky, aby používateľ protokolu o skúške mohol posúdiť spoľahlivosť výsledku v súlade s touto prílohou k norme (príloha A). Neistota merania sa vypočíta v súlade s pokynmi Spoločného výboru pre metrológiu 100.
V zásade počas testu subjekt s nasadeným ochranným prístrojom dýchacích ciest vykonáva sériu cvičení, pričom je obklopený atmosférou obsahujúcou známu koncentráciu testovanej látky. Počas týchto cvičení sa meria a porovnáva koncentrácia testovanej látky vo vnútri a mimo dýchacieho rozhrania.
Pre výber testovanej látky sú špecifikované tri testované látky: pevný aerosól, kvapalný aerosól a plyn. Všeobecný princíp testu je rovnaký pre všetky látky. Použité testované látky závisia od typu testovaného ochranného prostriedku dýchacích ciest (vybraného podľa foriem uvedených v norme). Ak sa ako testovaná látka pre dýchacie rozhrania typu T (tesné priliehanie) použije chlorid sodný, použije sa metóda 2A (pulzný odber vzoriek). Ak je povolený výber plynu alebo aerosólu, uprednostňujú sa metódy testovania aerosólov. Fluorid sírový je skleníkový plyn a jeho použitie sa považuje za nežiaduce, ak sa mu možno vyhnúť.
Podľa tejto normy sú pre skúšky vnútornej tesnosti špecifikované tri skúšobné položky:
Všetky tri testované položky sú rovnako prijateľné na určenie priepustnosti dovnútra alebo celkovej priepustnosti dovnútra, s výhradou požiadaviek na výber v norme. Ak výsledky testu pórovitosti materiálov naznačujú pórovitosť, ochranný prostriedok dýchacích ciest by sa mal testovať pomocou plynného fluoridu sírového.
Pokiaľ nie je v normách pre výkon uvedené inak, testovací panel pozostáva z 15 testovaných subjektov vybraných podľa nasledujúcich kritérií:
Naša organizácia má silnú pracovnú silu, ktorá pozorne sleduje globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach sú aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 16900-1 Ochranné prostriedky dýchacích orgánov – Skúšobné metódy a testovacie zariadenia – Časť 1: Stanovenie vnútorného úniku“.
