EN ISO 13934 Textílie - Ťahové vlastnosti tkanín

Norma „EN ISO 13934 Textil – Ťahové vlastnosti textílií“, ktorá je založená na európskej norme a neskôr ju publikovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:

• Norma „EN ISO 13934-1 Časť 1: Stanovenie maximálnej sily a predĺženia pri maximálnej sile pomocou metódy pásovania“ opisuje postup na stanovenie maximálnej sily a predĺženia pri maximálnej sile textilných tkanín pomocou metódy pásovania. Druhá časť tejto normy opisuje metódu známu ako metóda uchopenia.

Táto metóda je primárne použiteľná pre tkané textílie vrátane tých, ktoré vykazujú pružnosť dosiahnutú prítomnosťou elastomérneho vlákna alebo mechanickým či chemickým spracovaním. Táto norma je použiteľná aj pre textílie vyrobené inými technikami. Nie je však bežne použiteľná pre geotextílie, netkané textílie, potiahnuté textílie, tkaniny zo sklenených vlákien alebo textílie vyrobené z uhlíkových vlákien alebo polyolefínových páskových priadzí.

Táto metóda zahŕňa určenie maximálnej sily a predĺženia pri maximálnej sile skúšobných vzoriek v rovnováhe so štandardnou atmosférou na testovanie a skúšobných vzoriek vo vlhkom stave. Táto metóda je obmedzená na použitie skúšobných strojov s konštantnou rýchlosťou predlžovania.

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• Skúšobný stroj s konštantnou rýchlosťou predĺženia označuje ťahový skúšobný stroj s jednou pevnou svorkou a druhou svorkou pohybujúcou sa konštantnou rýchlosťou počas celého testu, čím sa zabezpečí, že celý testovací systém je prakticky bez priehybu.
• Skúška pásom je skúška ťahom, pri ktorej je celá šírka skúšanej vzorky uchopená v čeľustiach skúšobného stroja.
• Meracia dĺžka sa vzťahuje na vzdialenosť medzi dvoma účinnými bodmi uchopenia testovacieho stroja. Účinné body (alebo čiary) uchopenia úchopov je možné skontrolovať uchopením skúšobnej vzorky pod predpätím definovaným kopírovacím papierom, čím sa na skúšobnej vzorke alebo na úchopových plochách vytvorí vzor uchopenia.
• Počiatočná dĺžka je dĺžka skúšobnej vzorky pri špecifikovanom predpätí medzi dvoma bodmi efektívneho stlačenia na začiatku špecifikovaných skúšok.
• Predpätie je sila pôsobiaca na skúšobnú vzorku na začiatku určitých skúšok. Predpätie sa používa na určenie počiatočnej dĺžky skúšobnej vzorky.
• Predĺženie sa vzťahuje na zväčšenie dĺžky testovanej vzorky pôsobením sily. Predĺženie sa vyjadruje v jednotkách dĺžky.
• Predĺženie je pomer predĺženia skúšobnej vzorky k jej počiatočnej dĺžke. Predĺženie sa vyjadruje v percentách.
• Predĺženie pri maximálnej sile sa vzťahuje na predĺženie skúšobnej vzorky spôsobené maximálnou silou.
• Predĺženie pri pretrhnutí sa vzťahuje na predĺženie skúšobnej vzorky zodpovedajúce sile v momente pretrhnutia.
• Pretrhovacia sila sa vzťahuje na silu zaznamenanú v bode pretrhnutia skúšobnej vzorky počas skúšky ťahom.
• Maximálna sila sa vzťahuje na maximálnu silu zaznamenanú pri pretrhnutí skúšobnej vzorky počas skúšky ťahom za špecifikovaných podmienok.

V zásade sa skúšobná vzorka tkaniny so stanovenými rozmermi naťahuje konštantnou rýchlosťou, kým sa nepretrhne. Zaznamená sa maximálna sila a predĺženie pri maximálnej sile a v prípade potreby aj sila pri pretrhnutí a predĺženie pri pretrhnutí.

• Na začatie testovania sa vzorky vyberú v súlade s postupom uvedeným v materiálovej špecifikácii tkaniny alebo podľa dohody medzi zúčastnenými stranami. Ak nie je k dispozícii vhodná materiálová špecifikácia, môže sa použiť príklad vhodného postupu odberu vzoriek, ako je uvedené v dodatku k norme (dodatok A). Príklad vhodného vzoru na strihanie testovacích vzoriek z laboratórnej vzorky je uvedený v dodatku B. Testovacie vzorky by sa nemali odoberať zo zložených alebo pokrčených oblastí, okrajov alebo oblastí, ktoré nereprezentujú tkaninu.
• Norma „EN ISO 13934-2 Časť 2: Stanovenie maximálnej sily metódou uchopenia“ opisuje postup na stanovenie maximálnej sily textilných tkanín, známy ako skúška uchopením. Prvá časť tejto normy opisuje metódu známu ako skúška pásom.

Táto metóda je primárne použiteľná pre tkané textílie vrátane tých, ktoré vykazujú pružnosť dosiahnutú prítomnosťou elastomérneho vlákna alebo mechanickým či chemickým spracovaním. Táto norma je použiteľná aj pre textílie vyrobené inými technikami. Nie je však bežne použiteľná pre geotextílie, netkané textílie, potiahnuté textílie, tkaniny zo sklenených vlákien alebo textílie vyrobené z uhlíkových vlákien alebo polyolefínových páskových priadzí.

Táto metóda zahŕňa určenie maximálnej pevnosti skúšobných vzoriek v rovnováhe so štandardnou atmosférou na skúšanie a skúšobných vzoriek vo vlhkom stave. Táto metóda je obmedzená na použitie skúšobných strojov s konštantnou rýchlosťou predlžovania.

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• Skúšobný stroj s konštantnou rýchlosťou predlžovania označuje ťahový skúšobný stroj vybavený svorkou a ďalšou svorkou, ktorá sa počas testu pohybuje konštantnou rýchlosťou. Celý testovací systém je prakticky bez priehybu.
• Skúška držania je skúška ťahom, pri ktorej sa v čeľustiach skúšobného stroja uchopí iba stredná časť skúšobnej vzorky.
• Maximálna sila sa vzťahuje na maximálnu silu zaznamenanú pri zlomení skúšobnej vzorky počas skúšky za špecifikovaných podmienok.
• Meracia dĺžka je vzdialenosť medzi dvoma efektívnymi bodmi uchopenia testovacieho stroja. Efektívne body uchopenia (alebo čiary) úchopov je možné skontrolovať uchopením skúšobnej vzorky kopírovacím papierom a vytvorením uchopovacieho vzoru na skúšobnej vzorke a/alebo na uchopovacích plochách.

V princípe sa skúšobná vzorka tkaniny, uchopená v strede čeľusťami špecifických rozmerov, naťahuje konštantnou rýchlosťou, kým sa neroztrhne. Zaznamená sa maximálna sila.

Na začatie testovania sa vzorky vyberú v súlade s postupom uvedeným v materiálovej špecifikácii tkaniny alebo podľa dohody medzi zúčastnenými stranami. Ak nie je k dispozícii vhodná materiálová špecifikácia, môže sa použiť príklad vhodného postupu odberu vzoriek, ako je uvedené v dodatku k norme (dodatok A). Príklad vhodného vzoru na strihanie testovacích vzoriek z laboratórnej vzorky je uvedený v dodatku B. Testovacie vzorky by sa nemali odoberať zo zložených alebo pokrčených oblastí, okrajov alebo oblastí, ktoré nereprezentujú tkaninu.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 13934 Textil - Ťahové vlastnosti tkanín.