EN ISO 17700 Obuv – Skúška stálosti farieb pri odieraní a behu pre vrchné časti a vložky do stielok

Norma EN ISO 17700 Obuv – Skúšobné metódy pre zvršky a podšívky ponožiek – Stálofarebnosť voči treniu a presakovaniu, ktorá je založená na európskej norme a následne publikovaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), opisuje tri skúšobné metódy (metóda A, metóda B a metóda C) na posúdenie stupňa prenosu farby na povrch materiálu počas suchého alebo mokrého trenia a jednu metódu (metóda D) na určenie pravdepodobnosti presakovania farby.

Tieto metódy sa dajú použiť na všetky zvršky topánok, podšívky a vložky bez ohľadu na materiál. Metóda D je použiteľná aj na šijacie nite a šnúrky do topánok.

Metódy sú nasledovné:

• Metóda A: Skúšobný stroj na húževnatosť trením s dopredu a dozadu
• Metóda B: Rotačný stroj na skúšanie húževnatosti trením prstov
• Metóda C: Skúšobný stroj na húževnatosť s trením s vratným pohybom
• Metóda D: Stálofarebnosť voči presakovaniu

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• Stálofarebnosť sa vzťahuje na schopnosť materiálu alebo súčasti obuvi zachovať si farbu po vystavení rôznym faktorom.
• Hrubá koža označuje kožu, ktorá má hrúbku viac ako 2 mm.

Postupy odberu vzoriek a kondicionovania sa líšia v závislosti od metód takto:

• Metóda A: Vyžadujú sa dostatočne veľké obdĺžnikové skúšobné vzorky, ktoré sa dajú bezpečne pripevniť k testovacej plošine. Skúšobné vzorky sa dajú vyrezať z materiálu v ľubovoľnom smere. Skúšobné vzorky by mali mať typicky rozmery aspoň 100 mm x 25 mm. V prípade flexibilných materiálov by sa skúšobná vzorka mala vyrezať z menej elastického smeru. Pre skúšobné stroje s testovacími plošinami širokými 25 mm sú pre každé číslo trenia alebo testovaciu podmienku potrebné samostatné skúšobné vzorky. Pre skúšobné stroje so širšími testovacími plošinami a možnosťou umiestnenia testovacej špičky na rôznych miestach pozdĺž šírky plošiny sa môžu použiť širšie skúšobné vzorky, aby sa umožnilo použitie samostatných trecích dráh vedľa seba. Skúšobné vzorky sa pred skúškou umiestnia na 24 hodín do klimatizovanej atmosféry, ako je špecifikované v norme ISO 18454. Skúšobné vzorky sa dajú vyrezať z materiálov, ktoré sa pravdepodobne použijú v obuvi, alebo z existujúcich zvrškov či hotovej obuvi.
• Metóda B: Skúšobné vzorky musia byť dostatočne veľké, aby sa dali bezpečne pripevniť k testovacej plošine. Skúšobné vzorky by mali mať typicky tvar štvorca s rozmermi 60 mm x 60 mm alebo kruhu s priemerom 60 mm. Alternatívne sa na niekoľko testov môže použiť pás široký 60 mm. V prípade materiálov sa skúšobné vzorky narežú na viacerých miestach pozdĺž celej použiteľnej šírky a dĺžky plošného materiálu. V prípade materiálov s tkanou štruktúrou by sa malo zabrániť vzniku dvoch vzoriek obsahujúcich rovnaké osnovné alebo útkové priadze. V prípade zvrškov obuvi je potrebné vyhnúť sa švom, otvorom a iným oblastiam, kde nie je možné vyrezať plochú skúšobnú vzorku. Skúšobné vzorky sa pred testovaním umiestnia na 24 hodín do klimatizovanej atmosféry, ako je špecifikované v norme ISO 18454.
• Metóda C: Vyžadujú sa dve reprezentatívne skúšobné vzorky, každá s rozmermi najmenej 140 mm x 50 mm. Jedna pre suché trenie a druhá pre mokré trenie. V prípade pružných materiálov by sa skúšobná vzorka mala vyrezať z menej elastickej strany. Skúšobné vzorky sa pred skúšaním umiestnia na 24 hodín do klimatizovanej atmosféry, ako je špecifikované v norme ISO 18454.
• Metóda D: Skúšobné vzorky sa môžu odobrať z materiálov, ktoré sa pravdepodobne použijú na zvršky, podšívky a stielky, alebo z už vyrobených zvrškov, podšívok a stielok, alebo z hotových výrobkov. V prípade vzoriek plošného materiálu alebo zvršku, podšívky a stielky sa dodržiavajú pokyny uvedené v tejto norme. Pre každú metódu skúšania sa jedna obdĺžniková skúšobná vzorka nareže na rozmery 110 mm plus/mínus 10 mm x 55 mm plus/mínus 5 mm. Ak nie je k dispozícii dostatok materiálu, nareže sa niekoľko menších skúšobných vzoriek, ktoré sa dajú spojiť, aby sa vytvoril obdĺžnik tejto veľkosti. Ak je skúšaný materiál vzorovaný, nareže sa dostatok ďalších vzoriek, aby sa zabezpečilo, že všetky farby vzoru sú v kontakte so všetkými šiestimi časťami viacvláknovej tkaniny. Skúšobná vzorka sa spojí umiestnením kusov viacvláknovej tkaniny do kontaktu s povrchmi skúšaných vzoriek tak, aby tento povrch vzorky bol v kontakte so všetkými šiestimi zložkami viacvláknovej tkaniny. Ak sa testujú oba povrchy skúšobnej vzorky, skúšobná vzorka sa umiestni medzi dva kusy viacvláknovej tkaniny. V prípade priadze, šnúrok do topánok alebo voľných vlákien sa dodržiavajú tu uvedené pokyny. Pre každú testovaciu metódu, ktorá sa má vykonať, sa položí dostatok priadze, šnúrok do topánok alebo vlákna, aby sa úplne pokryl povrch kusu viacvláknovej tkaniny. Ak je to vhodné, priadza, šnúrka do topánok alebo vlákno sa môžu nastrihať na dĺžky 100 mm plus/mínus 5 mm. Priadza, šnúrka do topánok alebo vlákno sa umiestni medzi dva kusy viacvláknovej tkaniny tak, aby sa približne rovnaké množstvo priadze, šnúrky do topánok alebo vlákna dotýkalo každej zo šiestich zložiek viacvláknovej tkaniny. Je možné do určitej miery prekrývanie priadze, šnúrky do topánok alebo vlákna.

Naša organizácia už mnoho rokov podporuje podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií. Máme silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „EN ISO 17700 Obuv – Skúšobné metódy pre vrchné komponenty a podšívky ponožiek – Stálofarebnosť voči treniu a presakovaniu“.