

Metóda C sa používa v prípadoch sporu ohľadom predĺženia priadze pri pretrhnutí. Metódy A, B a C by mali poskytnúť rovnaké výsledky pevnosti priadze, ale metóda C môže poskytnúť mierne vyššie skutočné (a vyššie) hodnoty predĺženia ako metóda A alebo B. Metóda D pravdepodobne poskytne výsledky pevnosti v pretrhnutí aj predĺženia pri pretrhnutí, ktoré sa líšia od výsledkov získaných metódami A, B alebo C.
Táto medzinárodná norma špecifikuje metódy používajúce prístroje na skúšanie ťahom pri konštantnom predĺžení vzorky (CRE). Skúšky vykonané na zastaraných prístrojoch na skúšku konštantnou rýchlosťou pohybu (CRE) a konštantnou rýchlosťou zaťaženia sú pre informačné účely uvedené v prílohe k norme (príloha A), pričom sa berie do úvahy skutočnosť, že tieto prístroje sa stále používajú a môžu sa používať po dohode.
Táto norma sa vzťahuje na všetky typy priadzí okrem sklenených, elastomérnych, aramidových, vysokomolekulárnych polyetylénových (HMPE), ultravysokomolekulárnych polyetylénových (UHMPE), keramických a uhlíkových priadzí a polyolefínových pások.
Metóda skúšania sklenených priadzí je uvedená v norme ISO 3341. Táto norma sa vzťahuje na priadze získané z balíkov, ale môže sa použiť aj na priadze extrahované z tkanín, ak sa tak dohodnú zúčastnené strany. Táto norma sa vzťahuje na skúšanie priadzí na jednom konci (jednovláknové). Metóda skúšky klbka je uvedená v norme ISO 6939.
Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:
V zásade sa vzorka priadze natiahne vhodným mechanickým zariadením do bodu pretrhnutia a zaznamená sa sila pretrhnutia a predĺženie pri pretrhnutí. Používa sa konštantná rýchlosť predlžovania 100 percent za minútu (na základe dĺžky priadze), hoci vyššie alebo nižšie rýchlosti sú povolené dohodou. Povolené sú dve dĺžky priadze: typicky 500 mm (s rýchlosťou predlžovania 500 mm/min) a výnimočne 250 mm (s rýchlosťou predlžovania 250 mm/min).
Vzorky by sa mali odoberať v súlade s pokynmi uvedenými v špecifikácii materiálu, ak nejaká existuje, alebo v súlade s postupmi opísanými v tomto dokumente. Hromadné vzorky by sa mali odoberať z jedného alebo viacerých prípadov reprezentatívnych pre testovanú šaržu, ako je uvedené v tabuľke s názvom „Frekvencia odberu vzoriek“.
Ak sa vyžadujú iba priemerné hodnoty, z objemovej vzorky by sa malo odobrať 10 balení a čo najrovnomernejšie ich rozdeliť medzi jednotlivé kusy a úrovne v každom prípade. Minimálny počet vzoriek, ktoré sa majú testovať, by mal byť 50 pre jednoducho spriadané priadze a 20 pre ostatné priadze. Vzorky by sa mali čo najrovnomernejšie rozdeliť medzi 10 balení.
Ak je známa variabilita testu a sú potrebné iba priemerné hodnoty, potom by sa veľkosť vzorky mala vypočítať ako 0,17 CV² , kde CV je variačný koeficient (vyjadrený v percentách) jednotlivých pretrhnutí získaných zo skúseností na podobnom materiáli. Táto veľkosť vzorky poskytuje citlivosť plus/mínus 4 % pri 90 % pravdepodobnostnej hladine (1,96-násobok priemernej štandardnej chyby). Skúška pevnosti je jednostranný test, čo znamená, že „priadza nebude slabšia ako…“, ale „môže byť pevnejšia ako…“. Keď je špecifikovaná 90 % pravdepodobnosť, jeden koniec rozdelenia je 5 % alebo presne súčet dvoch koncov, alebo bežnejšia 95 % pravdepodobnosť vhodná pre obojstranný test.
Ak je potrebné okrem priemeru určiť aj variačný koeficient, z objemovej vzorky by sa malo odobrať 20 balení a malo by sa otestovať najmenej 200 vzoriek pre jednoducho spriadané priadze a najmenej 100 vzoriek pre všetky ostatné typy priadzí.
Ak sa majú odoberať vzorky textílií (nevhodné pre automatizované testovacie zariadenia, metóda B), vzorka textílie by mala byť dostatočne veľká, aby poskytovala dostatočný počet a dĺžku vzoriek. Skúšobné vzorky by sa mali odoberať tak, aby sa zabezpečilo, že sa počas odberu vzoriek nemení zákrut priadze. V prípade tkaných textílií by sa mali vzorky osnovy odoberať z rôznych koncov a vzorky útku by sa mali odoberať náhodne z niekoľkých častí vzorky, aby sa zabezpečila čo najreprezentatívnejšia priadza. V prípade pletených textílií by vzorky mali reprezentovať čo najviac rôznych priadzí.
Predkondicionovanie, kondicionovanie a testovacie prostredie by mali byť v súlade s normou ISO 139. Pri metódach A až C by sa balenia vzoriek alebo testovacie klbká mali predkondicionovať najmenej 4 hodiny. Ak sa vzorky kondicionujú priamo zo suchej strany, predkondicionovanie sa vo všeobecnosti môže vynechať. Po predkondicionovaní by sa mala vzorka uviesť do rovnováhy vlhkosti v kondicionačnej atmosfére. Pre klbká zvyčajne postačuje kondicionovanie cez noc, ale pre pevne zabalené balenia je potrebných najmenej 48 hodín. Predkondicionovanie a kondicionovanie sa nevyžadujú pri mokrých skúškach (metóda D).
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, sa môže pochváliť silným tímom zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „EN ISO 2062 Textílie – Priadze z balíkov – Stanovenie pevnostnej pevnosti a predĺženia pri pretrhnutí na jednom konci pomocou testera s konštantným pomerom predĺženia (CRE)“.
