
Pri návrhu akéhokoľvek elektrického výrobku je potrebné zohľadniť riziko požiaru a s ním spojené potenciálne nebezpečenstvá. Cieľom návrhu komponentov, obvodov a výrobkov, ako aj výberu materiálu, je znížiť na prijateľnú úroveň riziká požiaru, rozumne predvídateľného abnormálneho používania, poruchy alebo poruchy počas bežných prevádzkových podmienok.

Norma EN IEC 60695-1-10 bola vyvinutá spolu s doplňujúcou normou EN IEC 60695-1-11 s cieľom poskytnúť návod, ako to dosiahnuť. Hlavnými cieľmi noriem EN IEC 60695-1-10 a EN IEC 60695-1-11 sú:
Medzi sekundárne ciele týchto noriem patrí minimalizácia šírenia plameňa za hranice krytu výrobku a minimalizácia škodlivých účinkov zvyškov požiaru, ako je teplo, dym, toxicita alebo korozívnosť. Požiare v elektrotechnických výrobkoch môžu byť iniciované aj z externých, neelektrických zdrojov. Takéto úvahy by sa mali zohľadniť pri celkovom posúdení rizika požiaru. V elektrotechnických zariadeniach môžu prehriate kovové časti pôsobiť ako zdroje zapálenia. Skúšky žeravým drôtom používajú žeravý drôt na simuláciu takéhoto zdroja zapálenia. Norma EN IEC 60695-2-10 poskytuje odporúčania pre zariadenia na skúšanie žeravým drôtom a opisuje bežný skúšobný postup pre skúšky použiteľné pre konečné výrobky a materiály.
Norma „EN IEC 60695-2-10 Skúšanie nebezpečenstva požiaru – Časť 2-10: Skúšobné metódy založené na žeravom/horúcom drôte – Zariadenie so žeravým drôtom a spoločný skúšobný postup“, ktorá je založená na európskej norme a následne publikovaná Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC), opisuje zariadenie so žeravým drôtom a spoločný skúšobný postup na simuláciu účinkov tepelného namáhania, ktoré môžu byť vytvorené zdrojmi tepla, ako sú žeravé články alebo preťažené rezistory, počas krátkych období, s cieľom posúdiť nebezpečenstvo požiaru simulačnou technikou.
Skúšobný postup opísaný v tejto norme je bežný skúšobný postup určený pre skúšky v malom rozsahu s použitím štandardizovaného elektricky vyhrievaného drôtu ako zdroja zapálenia. Je bežnou súčasťou skúšobných postupov používaných pre konečné výrobky a pevné elektroizolačné materiály alebo iné pevné horľavé materiály. Podrobné popisy každého skúšobného postupu sú uvedené v normách IEC 60695-2-11, IEC 60695-2-12 a IEC 60695-2-13.
Žeravý drôt použitý v týchto testoch bol vyrobený z niklového/chrómového (minimálne 77 percent niklu, 20 percent plus alebo mínus 1 percento chrómu) drôtu s celkovým priemerom 4,00 mm plus alebo mínus 0,07 mm pred ohnutím. Rozmery slučky žeravého drôtu sú uvedené v norme. Pred použitím nového žeravého drôtu na skúšobnú prevádzku by sa mal žíhať celkovo najmenej 10 hodín vystavením prúdu najmenej 120 A. Celkový čas žíhania je možné získať kumulatívno. Aby sa predišlo poškodeniu, počas žíhania by sa nemal inštalovať žiadny termočlánok. Na konci žíhania by sa mala overiť hĺbka otvoru v puzdre termočlánku. Teplota nového, nežíhaného žeravého drôtu sa počas prvých niekoľkých hodín vystavenia prúdu postupne znižuje. Po určitom čase teplota dosiahne rovnováhu.
Skúšobné zariadenie by malo byť navrhnuté tak, aby žeravý drôt bol držaný v horizontálnej rovine a počas aplikácie žeravého drôtu pôsobil na skúšobnú vzorku silou 0,95 N plus/mínus 0,10 N. Sila by sa mala udržiavať na tejto hodnote, keď sa žeravý drôt a skúšobná vzorka pohybujú horizontálne smerom k sebe. Vzdialenosť, ktorou hrot žeravého drôtu preniká a prechádza skúšobnou vzorkou, by mala byť obmedzená na 7 mm plus/mínus 0,5 mm. Skúšobné zariadenie by malo byť navrhnuté tak, aby horiace alebo žeravé častice padajúce z skúšobnej vzorky mohli bez prekážok dopadať na podklad. Na obrázkoch sú znázornené dva typické príklady skúšobných zariadení.
Žeravý drôt sa ohrieva jednoduchým elektrickým obvodom. Nemal by existovať žiadny mechanizmus spätnej väzby ani obvod na udržanie teploty. Napájanie testera žeravého drôtu by malo byť stabilizovaným zdrojom napätia (plus alebo mínus 2 percentá efektívnej hodnoty). Testovací obvod by mal obsahovať merač prúdu, ktorý zobrazuje skutočnú hodnotu efektívnej hodnoty s maximálnou presnosťou 1,0 percenta. Vzhľadom na vysoké prúdy je dôležité, aby všetky elektrické pripojenia k žeravému drôtu boli schopné prenášať prúd bez ovplyvnenia výkonu alebo dlhodobej stability obvodu. Pre konštantný prúd bez strát potrebný pre test je potrebná dostatočná kontaktná plocha (zvyčajne najmenej 60 mm2 na každom konci). Spojenie žeravého drôtu s kolíkom by malo byť bezpečne zaskrutkované, spájkované alebo spájkované medzi žeravým drôtom a kolíkmi.
Teplota hrotu žeravého drôtu by sa mala merať termočlánkom triedy 1 s minerálnou izoláciou, kovovým plášťom a jemným drôtom s izolovaným spojom. Termočlánok by mal mať celkový menovitý priemer 1,0 mm. Drôty termočlánku by mali byť vhodné na nepretržitú prevádzku pri teplotách do 960 °C. Zvarový bod by sa mal nachádzať v plášti čo najbližšie k hrotu. Plášť by mal byť vyrobený z kovu, ktorý vydrží nepretržitú prevádzku pri teplote najmenej 1050 °C.
Termočlánok sa vloží do otvoru vyvŕtaného za koncom žeravého drôtu a bezpečne sa upevní. Otvor v puzdre by mal mať najmenší priemer, ktorý pojme vložený termočlánok, aby sa počas testovania znížila kontaminácia. Musí sa zachovať tepelný kontakt medzi hrotom termočlánku a hrotom vyvŕtaného otvoru. Je potrebné dbať na to, aby termočlánok mohol sledovať zmeny veľkosti spôsobené zahrievaním na konci žeravého drôtu. Zariadenie používané na meranie napätia termočlánku môže pozostávať z akéhokoľvek komerčného digitálneho teplomeru so zabudovaným referenčným portom. Môžu sa použiť aj iné zariadenia na meranie teploty, ale v prípade sporu by sa mala použiť metóda s termočlánkom.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, sa môže pochváliť silným tímom zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „EN IEC 60695-2-10 Skúšanie nebezpečenstva požiaru – Časť 2-10: Skúšobné metódy založené na žeravom/horúcom drôte – Zariadenie so žeravým drôtom a všeobecný skúšobný postup“.
