
Norma „EN ISO 11925-2 Skúšky reakcie na oheň – Zapálenie výrobkov v priamom kontakte s plameňom – Časť 2: Skúška s jedným zdrojom plameňa“, ktorá má základ v európskej norme a bola následne publikovaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), opisuje testovaciu metódu na stanovenie zápalnosti výrobkov priamym pôsobením malého plameňa pri nulovom ožiarení s použitím vertikálne orientovaných vzoriek.

Prílohy tejto normy sú usporiadané takto:
Na účely tejto normy sa okrem pojmov a definícií uvedených v norme „ISO 13943 Požiarna bezpečnosť – Glosár“ používajú aj tieto definície:
Skúšobná vzorka sa vyreže z reprezentatívnej vzorky skúšaného výrobku pomocou šablón špecifikovaných v tejto norme. Skúšobné vzorky musia mať rozmery 250 mm plus mínus 2 mm na dĺžku a 90 mm plus mínus 2 mm na šírku. Vzorky s bežnou hrúbkou 60 mm alebo menej sa skúšajú s použitím plnej hrúbky. Vzorky s bežnou hrúbkou väčšou ako 60 mm sa musia zrezať na 60 mm odrezaním neexponovaného povrchu. Ak je toto zmenšenie veľkosti vzorky potrebné, rezaný povrch sa nesmie vystaviť plameňu. Pre výrobky bežne vyrábané v menšej veľkosti ako skúšobná vzorka sa musí na skúšanie vyrobiť skúšobná vzorka vhodnej veľkosti.
Ak výrobok nie je v podstate plochý výrobok, vzorky sa môžu testovať na ich zamýšľané konečné použitie (napr. izolácia potrubia). Výrobok by sa mal dodať vcelku alebo vo vzorkách s dĺžkou 250 mm.
Pre každú podmienku expozície by sa malo testovať najmenej šesť reprezentatívnych vzoriek výrobku. Tri vzorky by sa mali rezať pozdĺžne a tri vzorky by sa mali rezať priečne. Ak je testovaný výrobok asymetrický v celej svojej hrúbke a oba povrchy môžu byť vystavené zdroju zapálenia, mali by sa na každom povrchu testovať dve vzorky, aby sa určil kritický bod nárazu. Na určenie kritického bodu nárazu by sa mala vykonať kompletná séria testov.
Ak má výrobok výrazne odlišné povrchové plochy, ale každá z týchto odlišných oblastí v podstate spĺňa povrchové špecifikácie plochých výrobkov, mali by sa v každom bode dopadu plameňa vykonať dva testy. Mal by sa určiť kritický bod dopadu. Pre kritický bod dopadu by sa mala vykonať celá séria testov. Ak je výrobok zostavený s uzavretými hranami, ale môže sa použiť aj s nechránenými hranami, testy by sa mali vykonať na uzavretých aj otvorených vzorkách.
Pri použití substrátu by sa vzorky mali vyberať v súlade s normou ISO 14697 alebo EN 13238. Pri príprave skúšobných vzoriek je potrebné dbať na to, aby boli odkryté spodné okraje materiálov nanesených na substráty, pretože v praxi môže substrát presahovať spodnú časť skúšaného materiálu a sám o sebe nezostane odkrytý. Konfigurácia skúšobnej vzorky by mala odrážať praktické aspekty, ako je typ substrátu a pripevnenie k substrátu.
Testované vzorky a filtračné papiere musia byť kondicionované v súlade s normou EN 13238.
Norma EN ISO 11925-2 je dôležitá, pretože špecifikuje metódu posudzovania horľavosti stavebných výrobkov pri vystavení malému plameňu, čo je kľúčové pre posúdenie požiarnej bezpečnosti. Táto norma sa považuje za dôležitú z nasledujúcich dôvodov:
Záverom možno povedať, že norma EN ISO 11925-2 je dôležitým nástrojom na zabezpečenie požiarnej bezpečnosti a vedomého výberu materiálov v stavebníctve a v konečnom dôsledku na zabezpečenie bezpečnosti života a majetku.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, sa môže pochváliť silným tímom zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 11925-2 Skúšky reakcie na oheň - Horľavosť výrobkov v priamom kontakte s plameňom - Časť 2: Skúšky s jedným zdrojom plameňa.
