
Norma „EN ISO 15025 Ochranné odevy – Ochrana pred plameňom – Skúšobná metóda pre obmedzené šírenie plameňa“, ktorú vyvinula Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a neskôr bola publikovaná ako európska norma v rámci harmonizačného úsilia, opisuje dva postupy (povrchové zapálenie a zapálenie pod okrajom) na určenie vlastností šírenia plameňa vertikálne orientovaných flexibilných materiálov vo forme jedno- alebo viaczložkových tkanín (potiahnuté, prešívané, viacvrstvové, sendvičové štruktúry a podobné kombinácie) pri vystavení malému a definovanému plameňu. Táto norma nie je použiteľná v situáciách, keď je obmedzený prívod vzduchu alebo je potrebné vystavenie intenzívnym zdrojom tepla; pre tieto situácie sú vhodnejšie iné skúšobné metódy. Okrem toho táto skúšobná metóda nie je vhodná pre materiály vykazujúce nadmerné tavenie alebo zmršťovanie.

Táto testovacia metóda úzko súvisí so testovacou metódou špecifikovanou v norme ISO 6941. Používa rovnaké základné vybavenie, ale pre jednu operáciu využíva užšie držiaky vzoriek a šablóny. Materiály, ktoré nehoria až po horné alebo zvislé okraje testovanej vzorky použitej v tejto skúške, možno klasifikovať ako materiály, ktoré spôsobujú obmedzené šírenie plameňa.
Táto metóda hodnotí vlastnosti textilných tkanín v reakcii na krátkodobý kontakt s malým plameňom zapaľovača za kontrolovaných podmienok. Touto metódou je možné určiť vplyv švov na správanie tkanín, pričom šev sa umiestni do testovanej vzorky tak, aby bol vystavený testovaciemu plameňu. Vždy, keď je to možné, by sa mali útržky testovať ako súčasť textilnej zostavy, v ktorej sa používajú alebo budú používať.
V zásade sa na povrch alebo spodný okraj vertikálne umiestnených textilných vzoriek aplikuje definovaný plameň zo špecifického horáka po dobu 10 sekúnd. Zaznamenávajú sa informácie o tavení, šírení plameňa a tlení, ako aj o tvorbe horiacich úlomkov, horiacich úlomkov alebo dier. Zaznamenáva sa trvanie tlenia a dĺžka tlenia. Zaznamenávanie poškodenej dĺžky je v postupe zapálenia okraja voliteľné.
Skúšky povrchovej expozície sa môžu vykonávať na oboch stranách viacvrstvových textílií a v prípade jednovrstvových textílií s rôznymi vlastnosťami na oboch stranách.
Pri skúškach vznietenia hrán sa každá vrstva viacvrstvovej zostavy môže skúšať jednotlivo alebo ako celok. Na určenie, či je potrebné zošiť okraje skúšobných vzoriek, je potrebné konzultovať príslušné normy výrobkov, ktoré špecifikujú túto skúšobnú metódu.
Norma EN ISO 15025 je jednou z najdôležitejších noriem, pokiaľ ide o testovanie vlastností šírenia plameňa materiálov používaných v odevoch na ochranu pred teplom a plameňom. Táto norma nahradila staršiu normu EN 532 a zostáva základnou testovacou metódou, na ktorú sa odvolávajú mnohé normy pre odevy, ako napríklad EN ISO 11611 (zváranie), EN ISO 11612 (všeobecné teplo a plameň) a EN 61482-1-2 (práca pod napätím - oblúkový výboj).
Táto norma obsahuje dve metódy na hodnotenie vlastností obmedzeného šírenia plameňa materiálov alebo skupín materiálov pri vystavení malému a definovanému plameňu: Postup A a Postup B. Tieto skúšobné metódy sú určené predovšetkým pre vertikálne orientované vzorky používané v ochranných odevoch. Nasledujúce metódy však nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto normy:
Tieto dve testovacie metódy sú opísané takto:
Po aplikácii plameňa sa vzorka vyhodnotí podľa šiestich kritérií:
Ak materiál prejde postupom A, klasifikuje sa ako A1. Ak neprejde postupom A1, ale prejde postupom B, klasifikuje sa ako A2. Ak neprejde ani jedným, materiál nespĺňa požiadavku na obmedzené šírenie plameňa.
Takmer každý odev certifikovaný podľa normy EN ISO 11612 musí dosiahnuť aspoň triedu A1 alebo A2. Odevy používané na zváračské práce (norma EN ISO 11611) vyžadujú triedu 1 (A1) alebo triedu 2 (A1 a vyššie sálavé teplo). Mnohé prirodzene ohňovzdorné tkaniny (aramidy, modakrylové zmesi, ohňovzdorná bavlna) ľahko dosiahnu triedu A1. Termoplastické tkaniny (100 % polyester, nylon) sa vo všeobecnosti tavia a nemôžu dosiahnuť triedu A1, ale môžu prejsť do triedy A2, ak tavenina nevyžaruje plameň.
Napriek tomu, že ide o relatívne jednoduchý test malým plameňom, splnenie normy EN ISO 15025 je povinným prvým krokom, ktorý musí tkanina absolvovať pred hodnotením ako seriózny odev na ochranu pred teplom a plameňom. Táto norma slúži ako základný skríningový nástroj na vylúčenie materiálov, ktoré sú ľahko horľavé alebo budú naďalej horieť aj po odstránení zdroja plameňa.
Stručne povedané, ak pracovný odev tvrdí, že spĺňa normy EN ISO 11612, EN ISO 11611 alebo podobné normy, látka takmer určite prešla testami a splnila požiadavky postupu A alebo B podľa normy EN ISO 15025, čo je nevyhnutným dôkazom jej obmedzeného šírenia plameňa.
Naša organizácia so svojimi kompetentnými a skúsenými zamestnancami už mnoho rokov rozumie potrebám svojich klientov, poskytuje im pokročilé testovacie služby a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov riadenia. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby pre podniky v súlade s normou „EN ISO 15025 Ochranné odevy – Ochrana pred plameňom – Skúšobná metóda pre obmedzené šírenie plameňa“.
