Skúšky reakcie na oheň podľa normy ISO 5657 - Horľavosť stavebných výrobkov s použitím zdroja sálavého tepla

Norma Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) „ISO 5657 Skúšky reakcie na oheň – Zapálenie stavebných výrobkov pomocou zdroja sálavého tepla“ opisuje metódu skúmania charakteristík zapálenia exponovaných povrchov vzoriek z v podstate plochých materiálov, kompozitov alebo zostáv s hrúbkou nepresahujúcou 70 mm, keď sú umiestnené horizontálne a vystavené špecifikovaným úrovniam tepelného žiarenia. Dodatok k norme obsahuje komentár k textu a pokyny pre operátorov (príloha A). Odporúčania týkajúce sa obmedzení skúšky sú uvedené v prílohe B.

V zásade sa vzorky výrobkov montujú horizontálne a ich horné povrchy sú vystavené tepelnému žiareniu pri vybraných konštantných úrovniach ožiarenia v rozmedzí od 10 do 70 kW/m². V polohe 10 mm nad stredom každej vzorky sa v pravidelných intervaloch aplikuje pilotný plameň a uvoľňované prchavé plyny sa zapália. Uvádza sa čas, kedy dôjde k trvalému zapáleniu povrchu.

Príloha k tejto norme obsahuje informácie o použití zariadenia na stanovenie zápalnosti materiálov pri vyšších intenzitách ožiarenia (príloha C). Uvádzajú sa aj iné typy zapálenia, ktoré sa vyskytujú.

Konvekčný prenos môže tiež veľmi málo prispievať k ohrevu v strede vzorky a k údaju rádiometra počas kalibračného postupu. Termín žiarenie sa však v tejto norme používa na najlepšie označenie primárne radiačného spôsobu prenosu tepla.

Vhodnosť produktu na testovanie sa posudzuje takto: Produkt s jednou z nasledujúcich povrchových vlastností je vhodný na testovanie:

• V podstate plochý, exponovaný povrch
• Povrchová nerovnosť rovnomerne rozložená po exponovanom povrchu za predpokladu, že:
  • Najmenej 50 percent povrchu reprezentatívnej plochy s priemerom 150 mm leží v hĺbke 10 mm od roviny prechádzajúcej najvyššími bodmi exponovaného povrchu.
  • V prípade povrchov obsahujúcich praskliny, praskliny alebo otvory nepresahujúce šírku 8 mm alebo hĺbku 10 mm nesmie celková plocha takýchto prasklín, prasklín alebo otvorov v povrchu presiahnuť 30 percent reprezentatívnej plochy s priemerom 150 mm na exponovanom povrchu.

Ak exponovaný povrch nespĺňa požiadavky tejto normy, výrobok by sa mal skúšať v upravenej forme, ktorá čo najviac zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám. V správe o skúške by sa malo uviesť, že výrobok bol skúšaný v upravenej forme, a mala by sa jasne opísať zmena.

Výrobok predložený na tento test môže mať rôzne povrchy alebo môže obsahovať lamináty z rôznych materiálov usporiadané v inom poradí vzhľadom na dva povrchy (asymetrické výrobky). Ak by ktorýkoľvek z povrchov mohol byť počas používania vystavený vplyvu, napríklad v miestnosti, priestore alebo dutine, mali by sa testovať oba povrchy.

Vlastnosti vzorky pre testy boli stanovené nasledovne:

• Pri každej zvolenej úrovni ožiarenia a pre každý odlišný exponovaný povrch sa testuje päť vzoriek.
• Vzorky musia mať štvorcový tvar a strany 165 mm plus 0 mínus 5 mm, aby reprezentovali výrobok.
• Materiály a kompozity s hrúbkou 70 mm alebo menej sa testujú s použitím ich plnej hrúbky.
• V prípade materiálov a kompozitov s hrúbkou väčšou ako 70 mm by sa potrebné vzorky mali získať odrezaním neexponovaného povrchu, aby sa hrúbka zmenšila na 70 mm plus 0 mínus 3 mm.
• Pri rezaní vzoriek z výrobkov s nepravidelnými povrchmi sa tieto usporiadajú tak, aby najvyšší bod na povrchu bol v strede vzorky.
• Zostavy by sa mali podľa potreby testovať podľa tu uvedených podmienok. Ak sa však pri výrobe zostavy používajú tenké materiály alebo kompozity, prítomnosť vzduchu alebo vzduchového priestoru alebo povaha akejkoľvek podkladovej štruktúry môže významne ovplyvniť charakteristiky zapálenia exponovaného povrchu. Vplyv podkladových vrstiev musí byť pochopený a musí sa dbať na to, aby výsledky skúšok získané na akejkoľvek zostave boli relevantné pre jej praktické použitie.

Ak je výrobok materiál alebo kompozit, ktorý sa bežne spája s presne definovaným substrátom, mal by sa testovať s použitím odporúčanej techniky upevňovania s týmto substrátom, napríklad spojením vhodným lepidlom alebo mechanickým upevnením. Alternatívne, ak je konečný substrát nehorľavý alebo má obmedzenú horľavosť, materiál alebo kompozit sa môže testovať s použitím referenčného substrátu s nižšou hustotou ako konečný substrát. Pre odporúčania týkajúce sa substrátov platí norma ISO/TR 14697.

Pre každú testovanú vzorku je potrebný jeden sokel. Keďže je však niekedy možné sokel po testovaní opätovne použiť, celkový potrebný počet závisí od frekvencie testovania a typu testovaného výrobku. Sokle by mali mať strany 165 mm plus alebo mínus 5 mm a mali by byť vyrobené z nehorľavej izolačnej dosky s hustotou po vysušení 825 plus alebo mínus 125 kg/m3 a menovitou hrúbkou 6 mm.

Pred skúškou by mali byť vzorky a lišty vystavené konštantnej hmotnosti v prostredí s teplotou 23 stupňov plus/mínus 2 stupne a relatívnou vlhkosťou 50 percent plus/mínus 5 percent s voľným prístupom vzduchu na oboch stranách.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, sa môže pochváliť silným tímom zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou ISO 5657 pre „Skúšky reakcie na oheň – Vznietenie stavebných výrobkov s využitím zdrojov sálavého tepla“.