EN ISO 11925 Skúšky reakcie na oheň - Horľavosť stavebných výrobkov v priamom kontakte s plameňom

EN ISO 11925 Skúšky reakcie na oheň - Horľavosť stavebných výrobkov v priamom kontakte s plameňom

Norma „EN ISO 11925 Skúšky reakcie na oheň – Horľavosť stavebných výrobkov v priamom kontakte s plameňom“, ktorá je založená na európskej norme a následne ju publikovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) , pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:

EN ISO 11925 Skúšky reakcie na oheň - Horľavosť stavebných výrobkov v priamom kontakte s plameňom

  • Norma „EN ISO 11925-1 Časť 1: Pokyny k horľavosti“ poskytuje pokyny k skúšaniu horľavosti stavebných výrobkov. Táto norma vysvetľuje princípy horľavosti a charakterizuje rôzne zdroje zapálenia. Výsledky skúšok horľavosti v malom rozsahu možno použiť ako súčasť celkovej analýzy nebezpečenstva špecifického požiarneho scenára. Preto je dôležité plne charakterizovať zvolený zdroj plameňa alebo žiarenia, aby bolo možné z výsledkov skúšok vyvodiť relevantné závery. Pokyny uvedené v tejto norme sa môžu vzťahovať aj na iné oblasti použitia (napr. stavebné materiály, plasty atď.).

Požiare vznikajú zo širokej škály zdrojov zapálenia. Štatistická analýza skutočných požiarov v mnohých krajinách identifikovala najčastejšie primárne a sekundárne zdroje, najmä pri požiaroch budov. Medzi najčastejšie zdroje požiaru môžu patriť:

    • Kuchynské spotrebiče (elektrické a plynové)
    • Spotrebiče na vykurovanie priestorov (elektrické, plynové a na tuhé palivo)
    • Elektrické káble
    • Iné elektrické spotrebiče (ako sú práčky, ohrievače postelí, televízory, ohrievače vody)
    • Cigarety
    • Zápalky a zapaľovače cigariet
    • Zváracie horáky, horáky a zváracie horáky na horúci kov
    • Spaľovanie odpadu, napríklad v nádobách alebo krabiciach na odpadový papier alebo na hromadách
    • sviečky

Prvé materiály, ktoré sa pravdepodobne zapálili, boli nasledujúce.

    • Potraviny vrátane oleja na varenie
    • Plyny, napríklad plyn z rozvodnej siete a plyn vo fľašiach
    • Kvapaliny, ako napríklad ropa, farby na alkoholy.
    • Textílie, napríklad oblečenie, záclony
    • Čalúnenie, napríklad stoličky, postele, pohovky
    • podlahové krytiny
    • Stavebné konštrukcie, napríklad obklady stien, stropy, priečky
    • Elektrické káble

Zdroje zapálenia z dymu sú obzvlášť nebezpečné v skutočných požiarnych situáciách, pretože pred vznikom plameňového horenia môže dôjsť k výraznému indukčnému obdobiu.

  • Norma „EN ISO 11925-2 Časť 2: Skúška jedným zdrojom plameňa“ opisuje testovaciu metódu na stanovenie horľavosti výrobkov priamym vystavením malému plameňu pri nulovom ovplyvnenom žiarení s použitím vertikálne orientovaných testovacích vzoriek. Informácie o citlivosti tejto testovacej metódy sú uvedené v prílohe k norme (príloha A). Informácie o testovaní v podstate nerovnomerných konečných výrobkov sú v prílohe B. Informácie o testovaní konečných výrobkov s otvormi sú v prílohe C.

Na účely tejto normy okrem termínov a definícií uvedených v ISO 13943 platia tieto definície:

    • Produkt sa vzťahuje na materiál, prvok alebo komponent, pre ktorý sú informácie potrebné.
    • V podstate sa obyčajný produkt vzťahuje na produkt, ktorý má jednu z nasledujúcich vlastností:
      • Rovinný otvorený povrch.
      • Rovinný otvorený povrch s nerovnosťami rovnomerne rozloženými po otvorenom povrchu. Tento povrch závisí od nasledujúcich podmienok:
        • Najmenej 50 percent povrchu reprezentatívnej štvorcovej plochy s rozmermi 250 mm x 250 mm leží v hĺbke 6 mm od roviny meranej z najvyšších bodov na otvorenom povrchu, alebo
        • V prípade povrchu obsahujúceho praskliny, praskliny alebo diery nesmú presiahnuť šírku 6,5 mm alebo hĺbku 10 mm a celková plocha takýchto prasklín, prasklín alebo dier v povrchu nesmie presiahnuť 30 percent reprezentatívnej štvorcovej plochy otvoreného povrchu s rozmermi 250 mm x 250 mm.
    • Horľavé kvapky alebo častice sú materiál, ktorý sa počas skúšky ohňom oddelí od vzorky a zapáli filtračný papier pod vzorkou.
    • Viacvrstvové výrobky sú výrobky zložené z dvoch alebo viacerých vrstiev z rôznych materiálov. Tieto vrstvy môžu byť významné alebo nevýznamné.
    • Trvalý plameň označuje stav, keď plameň horí dlhšie ako 3 sekundy.
    • Zapálenie sa vzťahuje na prítomnosť trvalého plameňa.
  • Norma „EN ISO 11925-3 Časť 3: Skúšanie s viacerými zdrojmi“ opisuje rad zdrojov zapálenia, ktoré možno použiť na určenie horľavosti materiálov, kompozitov a zostáv pri vystavení priamemu nárazu plameňov rôznych veľkostí a intenzít, ale bez ovplyvneného žiarenia. Zdroje možno použiť samostatne alebo so špecifikovanou testovacou metódou.
  • Táto testovacia metóda určuje horľavosť materiálu, kompozitu alebo zostavy a nie je určená na hodnotenie žiadnych iných parametrov požiaru (napr. šírenia plameňa). Pravdepodobnosť, že materiál, kompozit alebo zostava spôsobia sekundárne vznietenie iných materiálov, sa posudzuje pozorovaním akýchkoľvek horiacich kvapôčok alebo úlomkov, ktoré sa môžu vyskytnúť. Sekundárne vznietenie materiálu v prípade rastúceho požiaru možno riešiť pomocou normy ISO 5657, ktorá posudzuje horľavosť stavebných výrobkov žiarením.

    V zásade sa vzorky vystavia špecifickým plameňom rôznych veľkostí a intenzít a pozoruje sa ich správanie pri zapálení. Pokyny na použitie tohto rozsahu zdrojov zapálenia na v podstate nerovnaké konečné použitie produktov alebo vzoriek sú uvedené v štandardnej prílohe (príloha C).

    Keď sú stavebné materiály vystavené tepelnej energii, z ich povrchu sa môžu uvoľňovať horľavé pary. Za vhodných podmienok (najmä pri vysokých teplotách) sa môže dosiahnuť kritická koncentrácia horľavých pár a môže dôjsť k samovznieteniu. Ak je plameň prítomný ako jediný zdroj energie alebo ako dodatočný zdroj, proces zapálenia je podporovaný; tento mechanizmus sa niekedy nazýva pilotné zapálenie.

    Z odberu vzorky sa zvary stavebného výrobku považujú za vznietené, keď sa na jeho povrchu objavia plamene. Vznietenie, ako je opísané v tejto norme, môže byť dočasné alebo trvalé. Po vznietení časť horiaceho materiálu vytvára ďalšie nebezpečenstvo požiaru tvorbou horiacich úlomkov alebo kvapôčok. Ak tieto horiace úlomky dopadnú na horľavý materiál, môže dôjsť k sekundárnemu vznieteniu a oheň sa môže šíriť rýchlejšie. Lokálne pôsobenie zdroja tepla na niektoré materiály môže spôsobiť plameňové horenie.

    Stručne povedané, séria noriem EN ISO 11925 je dôležitou normou pre skúšky požiarnej odolnosti používanou v stavebníctve, pretože hodnotí, ako ľahko sa materiál vznieti, keď je vystavený malému plameňu.

    Naša organizácia už mnoho rokov podporuje podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií. Máme silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „EN ISO 11925 Skúšky reakcie na oheň – Horľavosť stavebných výrobkov v priamom kontakte s plameňom“.

    WhatsApp