Analýza pomeru pevných látok vo farbách

Vo farbách sa obsah pevných látok vzťahuje na časť náterovej zložky, ktorá sa po zaschnutí náterovej vrstvy stane náterovou vrstvou. Vyjadruje sa ako pomer zostávajúcej hmotnosti náteru po zahriatí a vypálení pri určitej teplote k počiatočnej hmotnosti vzorky.

Keď sa z náteru vytvorí film, odparia sa rozpúšťadlá, riedidlá a niektoré prísady v nátere. Zvyšok tvoria živice, pigmenty, plnivá a podobné neprchavé zložky vo farbe. Preto sa obsah pevných látok nazýva aj obsah neprchavých látok. Čím vyšší je obsah pevných látok vo farbe, tým hrubší bude počiatočný film po nanesení. To znamená, že na dosiahnutie rovnakej hrúbky suchého filmu spotrebuje náter s vyšším obsahom pevných látok menej náteru ako náter s nižším obsahom pevných látok. Preto je pri výbere typu farby vo všeobecnosti ekonomickejšie zvoliť si farbu s vysokým obsahom pevných látok.

Obsah pevných látok vo farbe môže určiť efektívnu mieru použitia a obsah účinných látok vo farbe a tiež môže určiť environmentálne vlastnosti farby. Obsah pevných látok vo farbách je dôležitým ukazovateľom výkonnosti farieb na báze rozpúšťadiel.

Obsah pevných látok v náteroch sa zvyčajne meria metódou v peci. Túto metódu možno ďalej rozdeliť na metódu Petriho misky a metódu hodinového skla. Rôzne krajiny majú mierne odlišné štandardy detekcie, ale základné princípy sú rovnaké. Metóda zahŕňa zahrievanie a vypaľovanie farby pri určitej teplote a po zaschnutí farby sa porovnáva množstvo zostávajúcej látky s pôvodnou hmotnosťou vzorky.

V tomto ohľade je dodržaná norma „ISO 3251 Farby a laky – Stanovenie prchavých a neprchavých látok“, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO).

Táto norma špecifikuje metódu na stanovenie obsahu neprchavých látok podľa hmotnosti vo farbách, lakoch, spojivách farieb a lakov, polymérnych disperziách a zahusťovacích živiciach, ako sú fenolové živice (rezoly, novolakové roztoky atď.). Táto norma tiež opisuje metódu použiteľnú pre formulované disperzie obsahujúce plnivá, pigmenty a iné prísady (napr. zahusťovadlá, filmotvorné činidlá).

Obsah neprchavých látok v produkte nie je absolútne množstvo, ale závisí od teploty a času ohrevu použitého na stanovenie. V dôsledku toho sa pri použití tejto metódy získavajú iba relatívne a nereálne hodnoty obsahu neprchavých látok v dôsledku zadržiavania rozpúšťadla, tepelného rozkladu a odparovania zložiek s nízkou molekulovou hmotnosťou. Preto je metóda primárne určená na testovanie rôznych šarží rovnakého typu produktu.

Táto metóda je vhodná pre klietky zo syntetického kaučuku za predpokladu, že zahrievanie počas určitého obdobia sa považuje za vhodné.

Interné metódy používané na stanovenie neprchavých látok zvyčajne zahŕňajú sušenie infračerveným alebo mikrovlnným žiarením. Štandardizácia takýchto metód nie je možná, pretože sú vo všeobecnosti nepraktické. Mnohé polymérne kompozície sú náchylné na degradáciu počas takéhoto procesu, čo vedie k nepresným výsledkom.

Tieto testy využívajú štandardné laboratórne vybavenie, ako aj nádoby s plochým dnom, vzduchové pece, analytické váhy a exsikátory.

Na hmotnostný zlomok a objemový zlomok pevných zložiek sa používajú aj rôzne testovacie metódy publikované Americkou spoločnosťou pre testovanie a materiály (ASTM):

• Toto sú metódy skúšania sypkých pevných zložiek: ASTM D2369-20 Štandardná metóda skúšania prchavých látok v náteroch.
• Skúšobná metóda pre objemové pevné látky: ASTM D2697-03 Štandardná skúšobná metóda pre objemové neprchavé látky v čírych alebo pigmentovaných náteroch.

Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami, ktoré naša organizácia poskytuje podnikom v rôznych odvetviach, ponúkame aj solídne služby obsahovej analýzy farieb, pričom využívame vyškolený a odborný tím a moderné technologické vybavenie.