
Norma ISO 19402 Farby a laky - Priľnavosť náterov, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje bežne používané metódy na hodnotenie priľnavosti náterov na podklade. Týmto podkladom môže byť iný náter pod ním alebo samotný podklad.

Adhéznu pevnosť často nemožno adekvátne posúdiť jedinou metódou. Čisto fyzikálne metódy používané na meranie adhéznej pevnosti sú tie, pri ktorých sa priamo merajú mechanické veličiny (napr. sila alebo torzný moment). Všetky ostatné metódy sa spoliehajú na posúdenie správania pri mechanickom namáhaní podľa praktických podmienok. Pri týchto metódach majú viskoelastické vlastnosti široký vplyv na posúdenie adhéznej pevnosti, preto ich možno porovnávať iba v rámci jednej metódy.
Každá metóda má svoje vlastné špecifické použitie. Nesprávna metóda môže viesť k nepresným informáciám. Všetky testovacie metódy na hodnotenie adhéznej sily vyžadujú, aby operátor vykonávajúci test mal špecifický postup, najmä pokiaľ ide o určenie deliacej čiary. Pri väčšine testovacích metód závisia výsledky testu okrem iného od hrúbky filmu testovaného náteru. Okrem toho sa pri rôznych metódach môžu vyskytnúť rozdiely medzi testami na testovacej doske a v praxi v dôsledku rôznej drsnosti podkladu.
Táto norma sa nevzťahuje na účinky delaminácie spôsobenej poveternostnými vplyvmi alebo koróziou.
Ak sa počas skúšky adhéznej pevnosti vyskytnú prevažne poruchy súdržnosti, nie je to miera adhéznej pevnosti. Môže to však poskytnúť informácie o protikoróznom účinku náteru.
Na účely tejto normy okrem termínov a definícií uvedených v ISO 4618 platia tieto definície:
Počas skúšky ťahom sa na testovací valec (kovový valec s priemerom 20 mm) spojený s povlakom pôsobí ťahovou silou a táto sila pokračuje, kým sa testovací valec neťahá. Pevnosť v ťahu sa určí výpočtom ťahovej sily potrebnej na ťahanie testovacieho valca a plochy povrchu testovaného valca.
Pri skúške odtrhávania pôsobí motorom poháňané testovacie zariadenie rovnomerne sa zvyšujúcim torzným momentom na testovací valec (kovový valec s priemerom 12 mm alebo 15 mm) spojený s povlakom a drží ho, kým sa neodtrhne. Adhézna pevnosť (pevnosť v šmyku) sa dá odčítať priamo z testovacieho zariadenia ako šmykové napätie.
V teste odlupovania 1 sa tkanina špecifikovaná materiálom, veľkosťou priadze a veľkosťou pórov umiestni na novo nanesený náterový materiál. Po vytvrdnutí náteru stroj na skúšku ťahom uchopí prekrývajúcu sa tkaninu a odlúpne náter zo substrátu v dôsledku kontinuálnej ťahovej sily v uhle 90 stupňov. Pevnosť v odlupovaní sa určuje ako sila potrebná na odlupovanie a udáva sa vo vzťahu k šírke testovanej vzorky.
Počas testu odlupovania 2 sa povlak odlupuje zo substrátu za špecifikovaných podmienok pomocou elektricky poháňaného testovacieho zariadenia. Stanoví sa sila potrebná na odlupovanie, ktorá sa označuje ako šírka odlupovania.
Počas skúšky ohybom s klinovým kužeľovým tŕňom sa testovaný panel vtlačí do klinového kužeľového tŕňa so špecifikovanou geometriou, čím sa deformuje zo smeru substrátu. Stanoví sa najmenší polomer tŕňa, pri ktorom nie je možné v deformovanej oblasti zistiť žiadnu delamináciu.
