EN ISO 22479 Korózia kovov a zliatin – Skúška na oxid siričitý vo vlhkej atmosfére (metóda s pevným plynom)

EN ISO 22479 Korózia kovov a zliatin – Skúška na oxid siričitý vo vlhkej atmosfére (metóda s pevným plynom)

Norma „EN ISO 22479 Korózia kovov a zliatin – Skúška oxidu siričitého vo vlhkej atmosfére (metóda fixného plynu)“, ktorá je založená na európskej norme a následne publikovaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), opisuje metódu posudzovania odolnosti materiálov alebo výrobkov voči vlhkej atmosfére obsahujúcej oxid siričitý. Túto metódu je možné použiť na testovanie kovov a zliatin, kovových a neorganických povlakov a organických povlakov.

EN ISO 22479 Korózia kovov a zliatin – Skúška na oxid siričitý vo vlhkej atmosfére (metóda s pevným plynom)

V zásade sa pri vykonávaní tejto skúšky testované vzorky vystavia vlhkej atmosfére obsahujúcej oxid siričitý. Oxid siričitý rozpustený vo vlhkosti kondenzuje na povrchu testovanej vzorky a spôsobuje koróziu.

V týchto testoch sa ako vybavenie používa ochrana komponentov. Všetky komponenty, ktoré prichádzajú do kontaktu s oxidom siričitým vo vlhkej atmosfére, musia byť vyrobené z materiálov odolných voči korózii a samy o sebe nesmú uvoľňovať žiadny plyn ani paru, ktoré by mohli ovplyvniť koróziu testovaných vzoriek.

Preferovaná kapacita skrine použitej v testoch je 300 l plus/mínus 10 l. Po dohode medzi zúčastnenými stranami je možné použiť aj iné kapacity. V týchto prípadoch by sa veľkosť alebo počet testovaných vzoriek, objem plynu a množstvo vody mali upraviť podľa kapacity skrine. Horná časť skrinky by mala byť navrhnutá tak, aby kvapky kondenzovanej vody vytvorené na jej povrchu nepadali na testované vzorky. Sklon približne 12 stupňov alebo viac nad horizontálnou rovinou skrinky poskytuje primeranú ochranu.

Testované vzorky môžu byť umiestnené na rôznych úrovniach v skrini, pokiaľ roztok nekvapká zo vzoriek alebo podpier na iné vzorky umiestnené o jednu úroveň nižšie. Teplota v testovacej skrini sa reguluje vyhrievaním podlahy a spodnej časti bočných stien skrine. Teplota by sa mala merať najmenej 250 mm od bočných stien a najmenej 150 mm pod vrchným okrajom (vekom). Vstupný otvor plynu by mal byť menej ako 50 mm2 nad hladinou vody. Testovacia komora musí byť hermeticky uzavretá. Pretlakový ventil by mal byť umiestnený v hornej časti testovacej komory alebo v jej blízkosti. S výfukovými plynmi a plynmi z pretlakového ventilu by sa malo zaobchádzať vhodným spôsobom. Môžu sa uplatňovať príslušné regulačné obmedzenia. V testovacej komore by mal byť k dispozícii odtokový otvor. Typický tvar testovacej komory je znázornený na obrázku uvedenom v norme. Testovacia komora by mala byť inštalovaná v miestnosti s teplotou 23 stupňov plus/mínus 5 stupňov a relatívnou vlhkosťou menej ako 75 percent, mimo dosahu prachu, prievanu, korozívnych plynov a priameho slnečného žiarenia.

Zdrojom oxidu siričitého musí byť plynová fľaša s objemovou koncentráciou viac ako 99,9 percenta. Musí byť vybavený vhodnými regulačnými a meracími zariadeniami, aby sa zabezpečilo dodávanie správneho objemu plynu. Objem plynu privádzaného do testovacej komory by sa mal merať kalibrovaným prietokomerom. Ďalšie meracie zariadenie funguje na princípe stláčania viskózneho tekutého parafínu pre objemy plynu 0,2, 1,0 a 2,0 l. Oxid siričitý je toxický, korozívny a dráždivý. Používanie oxidu siričitého by malo byť obmedzené na kvalifikovaný personál alebo by malo byť pod jeho dohľadom. Zariadenie musí používať a udržiavať kvalifikovaný personál, a to nielen kvôli zabezpečeniu správneho vykonávania postupov, ale aj kvôli súvisiacim zdravotným a bezpečnostným rizikám.

Aby sa minimalizoval vplyv oxidu siričitého z materiálu komory, nová komora by mala byť podrobená aspoň jednému skúšobnému cyklu bez skúšobných vzoriek v súlade s postupmi uvedenými v tejto norme. Kondicionovanie by malo byť podľa tabuľky s 2,0 l oxidu siričitého.

Vo všeobecnosti by sa počet, typ, drsnosť povrchu, hrúbka povlaku, tvar a rozmery vzoriek mali voliť podľa vlastností špecifikovaných pre testovaný materiál alebo výrobok. Pokiaľ nie je uvedené inak, podrobnosti týkajúce sa testovaných vzoriek by sa mali dohodnúť medzi zúčastnenými stranami. Typická veľkosť vzorky je 150 mm x 100 mm s hrúbkou 0,75 mm až 1,25 mm.

V prípade kovov a zliatin sa testované vzorky pred testovaním dôkladne vyčistia. Metóda čistenia závisí od charakteru povrchu a znečistení. Abrazívne materiály by nemali obsahovať abrazíva ani rozpúšťadlá, ktoré by mohli poškodiť povrch testovaných vzoriek. Dbá sa na to, aby sa testované vzorky po čistení opäť nekontaminovali v dôsledku nadmernej alebo neopatrnej manipulácie. Ak sa skúšobné vzorky vyrezávajú z veľkého potiahnutého materiálu, proces rezania sa musí vykonať tak, aby sa povlak nepoškodil, najmä v oblasti susediacej s rezom. Pokiaľ nie je uvedené inak, rezané hrany musia byť primerane chránené pokrytím vhodným médiom, ktoré je stabilné za skúšobných podmienok, ako je vosk alebo lepiaca páska.

Pokiaľ nie je uvedené alebo dohodnuté inak pre farby a laky, skúšobné vzorky by sa mali pripraviť v súlade s normou ISO 1514 a potom sa na ne nanesie skúšaný výrobok alebo systém podľa špecifikovanej metódy. Zadná strana a okraje testovaných vzoriek by mali byť zakryté testovaným produktom alebo systémom. Každú natretú skúšobnú vzorku sušte (alebo vytvrdzujte) a nechajte starnúť (ak je to potrebné) počas stanoveného času a za stanovených podmienok a, pokiaľ nie je uvedené inak, kondicionujte najmenej 16 hodín pri teplote 23 stupňov Celzia plus/mínus 2 stupne a 50 percentách plus/mínus 5 percent relatívnej vlhkosti, s voľnou cirkuláciou vzduchu a bez vystavenia priamemu slnečnému žiareniu. Testovací postup by sa potom mal vykonať čo najskôr. Hrúbka vysušeného náteru sa určuje v mikrónoch jedným z nedeštruktívnych postupov opísaných v norme ISO 2808.

Vzdialenosť medzi testovanými vzorkami by nemala byť menšia ako 20 mm. Vzdialenosť medzi okrajom vzoriek a stenou skrinky by nemala byť menšia ako 100 mm. Vzorky by mali byť usporiadané tak, aby sa navzájom nemohli chrániť pred vplyvom prostredia. Vzdialenosť medzi najnižším okrajom vzoriek a hladinou vody by mala byť väčšia ako 200 mm. Kontaktná plocha medzi vzorkami a ich podkladmi by mala byť čo najmenšia. Orientácia exponovaného testovacieho povrchu v testovacej skrini je kritická. Pokiaľ nie je uvedené inak, vzorka by mala byť upevnená pod uhlom 15 stupňov plus/mínus 2 stupne od vertikály s primárnou oblasťou záujmu smerujúcou nahor.

Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „EN ISO 22479 Korózia kovov a zliatin - Skúška oxidom siričitým vo vlhkej atmosfére (metóda fixného plynu)“.

WhatsApp