EN ISO 252 Dopravné pásy - Priľnavosť medzi konštrukčnými prvkami - Skúšobné metódy

Norma „EN ISO 252 Dopravné pásy – Priľnavosť medzi konštrukčnými prvkami – Skúšobné metódy“, ktorá je založená na európskej norme a neskôr ju publikovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje dve skúšobné metódy používané na určenie adhéznej pevnosti medzi konštrukčnými prvkami dopravného pásu, t. j. medzi vrstvami a medzi krytmi a kostrou: metóda A a metóda B. Základné skúšobné podmienky sú v súlade s normou „ISO 36:2020 Kaučuk, vulkanizovaný alebo termoplastický – Stanovenie priľnavosti k textíliám“.

Môže sa použiť na všetky typy konštrukcií dopravných pásov okrem pásov obsahujúcich oceľovú kordovú výstuž a textilných vystužených pásov s pevnosťou v ťahu v plnej hrúbke menej ako 160 N/mm. Tieto metódy však nie sú vhodné alebo platné pre ľahké dopravné pásy, ako sú opísané v norme ISO 21183-1.

Metóda A a metóda B sú alternatívne možnosti, ale priemerné hodnoty adhéznej pevnosti vypočítané pre tieto dve metódy sa môžu líšiť. Taktiež sa odporúča poradiť sa s výrobcom pásky, pretože obe metódy nemusia byť rovnako vhodné pre všetky štruktúry pásky.

V týchto testoch sa priemerná sila potrebná na oddelenie krytov od kostry a každej vrstvy od nasledujúcej určuje pomocou stroja s konštantnou rýchlosťou posuvu.

Zároveň by sa pri týchto skúškach mal použiť stroj na skúšanie ťahom s vhodným výkonom v súlade s normou ISO 36.

Čas medzi ukončením výroby a začiatkom testovania musí byť najmenej 16 hodín. Toto obdobie by malo zahŕňať aj obdobia kondicionovania opísané v tejto norme.

Pokiaľ ide o tvar a rozmery vzorky, každý skúšobný kus musí pozostávať z obdĺžnikového pásu pásky s čisto orezanými okrajmi, širokého 25 mm plus/mínus 0,5 mm a dlhého najmenej 200 mm. Týmto spôsobom by sa mala povoliť minimálna dĺžka odizolovania 100 mm.

Pre metódu A aj metódu B by sa mali použiť dva skúšobné kusy v pozdĺžnom smere. Ak sa na tom výrobca a kupujúci dohodnú, skúška sa môže vykonať aj s dvoma priečnymi skúšobnými kusmi.

Skúšobné kusy by sa mali odobrať z miest vzdialených najmenej 100 mm od okrajov existujúcej vzorky pásky a s čo najväčšou rozostupom medzi nimi.

Skúšobné kusy sa kondicionujú v súlade s normou ISO 18573 v atmosfére D alebo E a skúšky sa vykonávajú bezprostredne po ukončení obdobia kondicionovania.

Pri použití metódy A sa na jednom konci pozdĺžneho skúšobného kusu vrchný kryt oddelí od prvej vrstvy vo vzdialenosti vhodnej pre použitie skúšobných úchytov. Oddelené konce sa upevnia v čeľustiach stroja na skúšku ťahom a ručne sa zaznamená sila potrebná na odlúpnutie dostatočnej dĺžky na dosiahnutie ôsmich alebo viacerých bodov maximálnej sily pri rýchlosti pohybu poháňanej čeľuste 100 plus/mínus 10 mm/min. Skúšobný kus by mal byť bez podopretia. Tento postup sa opakuje s použitím toho istého skúšobného kusu pre každú nasledujúcu vrstvu až do stredu skúšobného kusu. Podobná séria testov sa vykoná na druhom pozdĺžnom skúšobnom kuse, ale začína sa spodným krytom. Ak sa skúška má vykonať na priečnych skúšobných kusoch, skúška sa vykoná rovnakým spôsobom. Akékoľvek oddelenie, ku ktorému dôjde mimo roviny kontaktu medzi dvoma komponentmi, napríklad vo vnútri jedného z testovaných komponentov (napr. krytu), sa považuje za prasknutie materiálu, z ktorého je komponent tvorený.

Pri použití metódy B sa vrchný kryt oddelí od prvej vrstvy na jednom konci pozdĺžneho skúšobného kusu vo vzdialenosti vhodnej pre použité skúšobné úchyty. Oddelené konce sa upevnia v čeľustiach stroja na skúšku ťahom a ručne sa zaznamená sila potrebná na odlúpnutie dostatočnej dĺžky na dosiahnutie ôsmich alebo viacerých bodov maximálnej sily pri rýchlosti pohybu poháňanej čeľuste 100 plus/mínus 10 mm/min. Skúšobný kus by mal byť bez podopretia.

Tento postup sa opakuje s použitím toho istého skúšobného kusu, pričom sa zo zvyšku skúšobného kusu odstránia dve po sebe nasledujúce neoddelené vrstvy. Podobná séria testov sa vykoná na druhom pozdĺžnom skúšobnom kuse, ale začína oddelením neoddeleného vrchného krytu a prvej vrstvy od druhej vrstvy. Ak sa skúška má vykonať na priečnych skúšobných kusoch, skúška sa vykoná rovnakým spôsobom.

Akékoľvek oddelenie, ku ktorému dôjde mimo roviny kontaktu medzi dvoma komponentmi, napríklad vo vnútri jedného z testovaných komponentov (napr. krytu), sa považuje za prasknutie materiálu, z ktorého je komponent tvorený.

Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach existujú aj testovacie služby v súlade s normou „EN ISO 252 Dopravné pásy - Priľnavosť medzi konštrukčnými prvkami - Skúšobné metódy“.