EN 12350 Skúšanie čerstvého betónu

Európska norma „EN 12350 Skúšanie čerstvého betónu“ pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:

• Norma „EN 12350-1 Časť 1: Odber vzoriek a bežné zariadenia“ opisuje dva postupy odberu vzoriek čerstvého betónu: odber kompozitných vzoriek a bodový odber vzoriek. Požiadavka na opätovné premiešanie vzorky pred skúšaním čerstvého betónu alebo prípravou skúšobných vzoriek je tiež zahrnutá v príslušných normách. Pri miešaní a odbere vzoriek betónu v laboratóriu sa môžu vyžadovať odlišné postupy. Táto norma okrem toho uvádza bežné zariadenia špecifikované v normách série EN 12350 a EN 12390-2.

V závislosti od zamýšľaného použitia vzorky sa musí rozhodnúť, či sa odoberie bodová alebo zložená vzorka. Odoberie sa vzorka v množstve najmenej 1,5-násobku odhadovaného množstva potrebného na skúšky. Ak je potrebné merať vlastnosti zachovania konzistencie betónu, množstvo odoberaného betónu by malo byť najmenej 1,5-násobkom odhadovaného množstva na skúšky a malo by stačiť na naplnenie uzavretej nádoby, pričom pri veku by mala zostať medzera 25 mm až 50 mm.

• Norma „EN 12350-2 Časť 2: Skúška sadnutia“ opisuje metódu na stanovenie konzistencie čerstvého betónu skúškou sadnutia. Skúška sadnutia je citlivá na zmeny konzistencie betónu zodpovedajúce sadnutiu medzi 10 mm a 210 mm. Mimo týchto extrémnych hodnôt nemusí byť meranie sadnutia vhodné a mali by sa zvážiť iné metódy na stanovenie konzistencie. Ak sa sadnutie naďalej mení 1 minútu po zasunutí kužeľa, skúška sadnutia nie je vhodná na meranie konzistencie. Skúška nie je vhodná, ak je deklarovaná hodnota najväčšej frakcie kameniva skutočne použitej v betóne väčšia ako 40 mm.

V princípe sa čerstvý betón zhutňuje do kužeľa. Keď sa kužeľ ťahá nahor, vzdialenosť, o ktorú sa betón zhodí, poskytuje mieru jeho konzistencie.

• Norma „EN 12350-3 Časť 3: Vebeho skúška“ opisuje metódu na stanovenie konzistencie čerstvého betónu pomocou Vebeho času. Táto skúška je vhodná pre vzorky, u ktorých deklarovaná hodnota najhrubšej frakcie kameniva skutočne použitej v betóne nie je väčšia ako 63 mm. Ak je Vebeho čas kratší ako 5 sekúnd alebo dlhší ako 30 sekúnd, betón má konzistenciu, pre ktorú nie je Vebeho skúška vhodná.

V princípe sa čerstvý betón zhutňuje do kužeľa. Kužeľ sa zdvihne z betónu a na betón sa opatrne spustí priehľadný disk tak, že sa nad betónom pohne a drží sa s ním v kontakte. Zaznamená sa sadnutie betónu. Aktivuje sa vibračný stôl a meria sa čas, ktorý je potrebný na to, aby sa spodná plocha priehľadného disku úplne dotkla malty (Vebeho čas).

• Norma „EN 12350-4 Časť 4: Stupeň stlačiteľnosti“ opisuje metódu na stanovenie konzistencie čerstvého betónu stanovením stupňa stlačiteľnosti. Táto skúška je vhodná pre vzorky, u ktorých deklarovaná hodnota najhrubšej frakcie kameniva skutočne použitej v betóne nie je väčšia ako 63 mm. Ak je stupeň stlačiteľnosti menší ako 1,04 alebo väčší ako 1,46, betón má konzistenciu, pre ktorú nie je skúška stupňa stlačiteľnosti vhodná.

Čerstvý betón sa v zásade opatrne ukladá do zhutňovacej nádoby pomocou murárskej lyžice, pričom sa zabráni akémukoľvek zhutneniu. Po naplnení zhutňovacej nádoby sa horný povrch zarovná s horným povrchom zhutňovacej nádoby. Betón sa zhutňuje vibráciami a vzdialenosť od povrchu zhutneného betónu k hornému okraju zhutňovacej nádoby sa použije na určenie jeho stlačiteľnosti.

• Norma „EN 12350-5 Časť 5: Skúška rozlievaním na stole“ opisuje metódu na stanovenie rozlievania čerstvého betónu. Nie je použiteľná pre samozhutňovací betón, penobetón, nejemnozrnný betón ani betón s deklarovanou hodnotou najväčšej frakcie kameniva použitého v betóne väčšou ako 63 mm. Skúška rozlievania je citlivá na zmeny konzistencie betónu zodpovedajúce hodnotám rozlievania medzi 340 mm a 620 mm. Mimo týchto extrémnych hodnôt nemusí byť skúška rozlievania na stole vhodná a mali by sa zvážiť iné metódy na stanovenie konzistencie.

V zásade je táto skúška určená na určenie konzistencie čerstvého betónu meraním roztiahnutia betónu na rovnej doske vystavenej otrasom.

• Norma „EN 12350-6 Časť 6: Hustota“ opisuje metódu na stanovenie hustoty čerstvo zhutneného betónu, a to v laboratóriu aj v teréne. Nemusí byť použiteľná pre veľmi tvrdý betón, ktorý sa nedá zhutniť bežnými vibráciami.

V princípe sa čerstvý betón zhutňuje do pevnej, vodotesnej nádoby so známym objemom a hmotnosťou a potom sa odváži.

• Norma „EN 12350-7 Časť 7: Obsah vzduchu – Tlakové metódy“ opisuje dve metódy na stanovenie obsahu vzduchu v čerstvo zhutnenom betóne vyrobenom s normálnou alebo relatívne hustou kamenivom, kde deklarovaná hodnota najhrubšej frakcie kameniva skutočne použitej v betóne nie je väčšia ako 63 mm. Skúška nie je vhodná pre betóny so sadnutím menším ako 10 mm podľa EN 12350-2. Vzhľadom na veľkú veľkosť korekčného faktora kameniva v porovnaní s obsahom strhnutého vzduchu v betóne nie je žiadna z metód použiteľná pre betóny vyrobené s ľahkým kamenivom, vzduchom chladenou vysokopecnou troskou alebo kamenivom s vysokou pórovitosťou.

Existujú dve testovacie metódy, pričom každá používa zariadenia, ktoré využívajú Boyleov-Mariottův zákon. Pre porovnanie, tieto dve metódy sa nazývajú metóda vodného stĺpca a metóda tlakomeru a zariadenia sa nazývajú merač vodného stĺpca a tlakomer. Ak sa betón testuje na rôznych miestach, mal by sa dodržiavať rovnaký postup bez ohľadu na metódu použitú na vyplnenie a zhutnenie betónu v nádobe na skúšanie vzduchu.

Pri metóde vodného stĺpca sa voda zavádza do uzavretej vzduchovej skúšobnej nádoby do vopred určenej výšky nad známym objemom zhutnenej vzorky betónu a na vodu sa aplikuje vopred určený tlak vzduchu. Pokles objemu vzduchu vo vzorke betónu sa meria pozorovaním hladiny vody a vodný stĺpec sa kalibruje z hľadiska percenta vzduchu vo vzorke betónu.

Pri metóde merania tlaku sa známy objem vzduchu pri známom tlaku kombinuje s neznámym objemom vzduchu zo vzorky betónu v uzavretej nádobe na meranie vzduchu. Stupnica zariadenia na meranie tlaku sa kalibruje z hľadiska percenta vzduchu pre výsledný tlak.

• Norma „EN 12350-8 Časť 8: Samozhutňovací betón – Skúška rozlievania“ opisuje postup na stanovenie rozlievania a času t500 samozhutňovacieho betónu. Skúška je vhodná pre vzorky s deklarovanou hodnotou najhrubšej frakcie kameniva použitej v betóne nie väčšou ako 40 mm.

V zásade sa na hodnotenie tekutosti a rýchlosti roztečenia samozhutňovacieho betónu bez prekážok používa čas roztečenia a čas t500. Skúška roztečenia je založená na skúške roztečenia opísanej v norme EN 12350-2. Výsledkom je ukazovateľ plniacej schopnosti samozhutňovacieho betónu. Čas t500 je mierou rýchlosti prietoku a ukazovateľom relatívnej viskozity samozhutňovacieho betónu. Čerstvý betón sa naleje do kužeľa, ako sa používa v skúške roztečenia podľa normy EN 12350-2. Keď sa kužeľ ťahá nahor, meria sa čas od začiatku pohybu kužeľa nahor, kým betón netečie do priemeru 500 mm, čo je čas t500. Potom sa meria najväčší priemer roztečenia betónu a priemer roztečenia v pravom uhle k nemu a priemer je roztečenie. Meranie času t500 sa môže vynechať, ak si to neželáte.

• Norma EN 12350-9 Časť 9: Samozhutňovací betón – Skúška V-lievikom opisuje postup na určenie času vytekania samozhutňovacieho betónu V-lievikom. Táto skúška nie je vhodná, ak maximálna veľkosť kameniva presahuje 20 mm.

Skúška s lievikom v tvare V sa používa hlavne na hodnotenie viskozity a plniacej schopnosti samozhutňovacieho betónu. Lievik v tvare V sa naplní čerstvým betónom a čas potrebný na pretečenie betónu cez lievik sa meria a zaznamenáva ako čas vytečenia cez lievik.

• Norma „EN 12350-10 Časť 10: Samozhutňovací betón - skúška L-box“ opisuje postup na stanovenie miery priechodnosti samozhutňovacieho betónu pomocou skúšky L-box.

L-box test sa primárne používa na vyhodnotenie schopnosti samozhutňovacieho betónu pretekať úzkymi otvormi vrátane medzier medzi výstužnými tyčami a inými prekážkami bez segregácie alebo upchávania. Existujú dva varianty: test s dvoma tyčami a test s tromi tyčami. Test s tromi tyčami simuluje kompaktnejšiu výstuž. Odmerané množstvo čerstvého betónu sa nechá pretekať horizontálne cez medzery medzi zvislými, hladkými výstužnými tyčami. Ako je znázornené na obrázku, merajú sa výšky betónu na konci zvislej a vodorovnej časti a určuje sa pomer. Tento pomer poskytuje mieru správania sa samozhutňovacieho betónu pri prechode alebo upchávaní.

• Norma „EN 12350-11 Časť 11: Samozhutňovací betón – Skúška segregácie na síte“ opisuje postup na stanovenie odolnosti samozhutňovacieho betónu voči segregácii na síte. Táto skúška nie je použiteľná pre betón obsahujúci vlákna alebo ľahké kamenivo.

Skúška odolnosti proti segregácii na site sa používa predovšetkým na hodnotenie odolnosti samozhutňovacieho betónu voči segregácii. Po odbere vzoriek sa čerstvý betón nechá 15 minút odstáť a zaznamená sa akýkoľvek únik vody. Určená časť vzorky sa nasype na štvorcové sito s rozmermi 5 mm. Po 2 minútach sa zaznamená hmotnosť materiálu pretečeného sitom. Miera segregácie sa vypočíta ako pomer vzorky k materiálu pretečenému sitom.

• Norma „EN 12350-12 Časť 12: Samozhutňovací betón – skúška J-krúžkom“ opisuje postup na určenie schopnosti priechodnosti (meranej s blokovacím krokom), rozptylu toku a času prietoku t500J samozhutňovacieho betónu pri pretekaní cez J-krúžok. Skúška nie je vhodná pre kamenivo s maximálnou veľkosťou presahujúcou 40 mm. Pokiaľ ide o vzťah medzi veľkosťou kameniva a rozstupom prútov, cieľom skúšky je vyhodnotiť schopnosť priechodnosti navrhovaného betónu s rozstupom prútov typicky používaným v práci. Ak sa použijú betónové tvárnice, veľkosť kameniva môže byť pre danú aplikáciu príliš veľká.

Skúška J-krúžkom sa používa predovšetkým na vyhodnotenie schopnosti samozhutňovacieho betónu pretekať úzkymi otvormi vrátane medzier medzi výstužnými tyčami a inými prekážkami bez segregácie alebo upchávania. Opisujú sa skúšky s úzkym a širokým rozstupom tyčí. Úzky rozstup tyčí simuluje hustejšie uloženú výstuž.

Skúška J-krúžkom je alternatívou k skúške L-boxu v norme EN 12350-10, hoci výsledky nie sú priamo porovnateľné. Metóda sa riadi postupom podrobne opísaným v norme EN 12350-8, s výnimkou toho, že J-krúžok pozostávajúci z kruhu rovnomerne rozmiestnených zvislých rovných tyčí sa umiestni na kužeľ sadnutia pred jeho naplnením betónom. Okrem toho, ak je uvedené, mal by sa merať čas potrebný na dosiahnutie priemeru betónu 500 mm (t500J).

• Norma „EN 12350-13 Časť 13: Skúška krvácania – Statická a tlaková“ opisuje postupy na stanovenie statického a tlakového krvácania v čerstvom betóne. Skúšky sú vhodné pre vzorky s deklarovanou najhrubšou frakciou kameniva použitého v betóne nepresahujúcou 40 mm. Môžu sa vykonať v laboratóriu alebo na stavenisku.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN 12350 „Skúšanie čerstvého betónu“.