Norma EN ISO 29470 Tepelnoizolačné výrobky pre stavebné použitie - Stanovenie zdanlivej hustoty, založená na európskej norme a neskôr publikovaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), opisuje zariadenia a postupy potrebné na stanovenie celkovej zdanlivej hustoty a zdanlivej hustoty jadra za referenčných podmienok. Táto norma sa vzťahuje na tepelnoizolačné výrobky v plnej veľkosti a skúšobné vzorky. Môže sa použiť aj na jednotlivé vrstvy viacvrstvových výrobkov.
Na účely tejto normy sa zdanlivá celková hustota vzťahuje na hmotnosť na jednotku objemu výrobku vrátane všetkých povrchových náterov vytvorených počas výroby, ale bez akýchkoľvek náterov alebo povlakov, zatiaľ čo zdanlivá hustota jadra sa vzťahuje na hmotnosť na jednotku objemu jadra výrobku po odstránení všetkých povrchových náterov vytvorených počas výroby a akýchkoľvek náterov alebo povlakov.
V zásade sa hustota určuje ako pomer hmotnosti testovanej vzorky k jej objemu.
Pri testoch sa používajú váhy schopné merať hmotnosť testovanej vzorky s presnosťou 0,5 percenta a zariadenia na určovanie lineárnych rozmerov.
Skúšobné vzorky by mali byť výrobky v plnej veľkosti alebo ich časti, alebo vzorky použité na iné skúšky. Tvar skúšobných vzoriek by mal byť taký, aby sa ich objem dal ľahko vypočítať. Pri určovaní zdanlivej celkovej hustoty pomocou skúšobných vzoriek vyrezaných z výrobku, ktorý má počas výroby vyvinutú povrchovú kôru, by mal byť pomer plochy povrchovej kôry k celkovému objemu skúšobnej vzorky rovnaký ako pre výrobok. Ak tvar alebo povrch výrobku nie je obdĺžnikový a nedá sa ľahko zmerať a vypočítať, mal by sa vyrezať reprezentatívny kus výrobku. Skúšobná vzorka by mala byť čo najväčšia v rámci dostupného vybavenia a rozmerov.
V prípade výrobkov v plnej veľkosti musí byť počet skúšobných vzoriek taký, aký je uvedený v príslušnej norme výrobku. Ak sa použijú skúšobné vzorky z iných skúšok, počet vzoriek musí byť taký, aký je uvedený v skúšobnej metóde. Ak počet vzoriek nie je uvedený, musí sa použiť najmenej päť vzoriek. Ak neexistuje norma výrobku alebo iná technická špecifikácia, počet skúšobných vzoriek sa môže medzi stranami dohodnúť.
Skúšobné vzorky by sa mali rezať metódou, ktorá nemení pôvodnú štruktúru výrobku. Miesto, z ktorého sa odoberajú skúšobné vzorky, by malo byť také, aby výsledná hustota predstavovala hustotu výrobku. Na stanovenie zdanlivej celkovej hustoty sa musia z výrobku odstrániť všetky nátery alebo povlaky. Na stanovenie zdanlivej hustoty jadra sa musia z výrobku odstrániť všetky povrchové kôry a všetky nátery alebo povlaky vytvorené počas výroby. Ak nie je možné odstrániť nátery alebo povlaky bez ovplyvnenia zdanlivej hustoty výrobku, musí sa vypočítať hmotnosť náterov alebo povlakov. Konkrétne metódy prípravy sú v prípade potreby uvedené v príslušnej norme pre výrobok.
Vzorky by sa mali kondicionovať pri teplote 23 °C plus/mínus 2 °C a relatívnej vlhkosti 50 %, kým sa nedosiahne konštantná hmotnosť. Čas kondicionovania a požadovaná presnosť meraní konštantnej hmotnosti by mali byť špecifikované v príslušnej norme produktu. Ak sa dá preukázať, že teplota a vlhkosť majú zanedbateľný vplyv na stanovenie hustoty, kondicionovanie sa môže vykonať pri teplote 23 °C plus/mínus 5 °C. Čas kondicionovania sa môže skrátiť sušením vzorky vo vetranej peci pri vopred určenej teplote. Vhodný postup môže byť špecifikovaný v príslušnej norme produktu. V tropických krajinách môžu byť vhodnejšie iné podmienky kondicionovania a testovania. V takýchto prípadoch by podmienky mali byť 27 °C a 65 % relatívna vlhkosť a mali by byť jasne uvedené v protokole o skúške.
Skúšky by sa mali vykonávať pri teplote 23 °C (plus/mínus 2 °C) a relatívnej vlhkosti (RH) 50 %. Ak sa preukáže, že teplota a vlhkosť majú zanedbateľný vplyv na stanovenie hustoty, skúška sa môže vykonať pri teplote 23 °C (plus/mínus 5 °C). V tropických krajinách môžu byť vhodnejšie iné podmienky kondicionovania a testovania. V takýchto prípadoch by podmienky mali byť 27 °C (plus/mínus 2 °C) a relatívna vlhkosť (RH) 65 % a mali by byť jasne uvedené v protokole o skúške.
Lineárne rozmery výrobkov plnej veľkosti sa merajú podľa noriem ISO 29465 a ISO 29466. Lineárne rozmery vzoriek sa merajú podľa normy ISO 29768. Pri výrobkoch plnej veľkosti sa dĺžka, šírka a hrúbka udávajú s presnosťou na najbližší milimeter. Merania vzoriek sa musia vykonať s presnosťou na 0,5 percenta. Objemy skúšobných vzoriek sa vypočítajú z týchto meraní. Každá skúšobná vzorka sa váži s presnosťou na 0,5 percenta a jej hmotnosť sa zaznamenáva v kilogramoch.
Ak sú povrchy alebo nátery chránené, hmotnosť výrobku by sa mala vypočítať odpočítaním hmotnosti povrchov alebo náterov a akýchkoľvek lepidiel od celkovej hmotnosti. Ak sa pre výrobky v plnej veľkosti vyžaduje väčšia presnosť, malo by to byť uvedené v príslušnej norme výrobku.
Zdanlivá celková hustota alebo zdanlivá hustota jadra sa vypočíta v kg/m3 podľa popisu v norme.
Pri snahe o energeticky úspornú a udržateľnú výstavbu je presná charakterizácia tepelnoizolačných materiálov kľúčová. Hustota je kľúčovou vlastnosťou, ktorá ovplyvňuje nielen tepelné vlastnosti materiálu, ale aj jeho štrukturálnu integritu, hmotnosť a nákladovú efektívnosť. Norma EN ISO 29470 poskytuje presnú metódu na určenie zdanlivej hustoty týchto materiálov, čím zabezpečuje spoľahlivosť a porovnateľnosť medzi produktmi a výrobcami. Táto norma je nevyhnutná pre súlad s európskymi stavebnými predpismi a podporuje globálne úsilie o nízkouhlíkové budovy.
Norma EN ISO 29470 sa zameriava na zdanlivú hustotu tepelnoizolačných výrobkov, čo je hmotnosť na jednotku objemu, berúc do úvahy akékoľvek nerovnosti alebo dutiny na povrchu. Táto norma sa vzťahuje na výrobky plnej veľkosti, ako sú pevné dosky, flexibilné rohože a viacvrstvové zostavy, ako aj na menšie skúšobné vzorky. Rozlišuje medzi:
Tento dvojitý prístup umožňuje komplexné hodnotenie, najmä v prípade kompozitných izolácií.
Zdanlivá hustota je prechodnou vlastnosťou tepelnej izolácie: nižšie hustoty vo všeobecnosti korelujú s lepším tepelným odporom, ale môžu znížiť mechanickú pevnosť. Norma EN ISO 29470 pomáha architektom vybrať materiály pre energeticky úsporné návrhy, ktoré sú v súlade so smernicou EÚ o energetickej hospodárnosti budov, a to zabezpečením presných hodnôt od výrobcov.
V praxi podporuje označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch (CPR), čím znižuje riziko sankcií za nedodržanie predpisov. Pri posudzovaní udržateľnosti pomáhajú údaje o hustote pri výpočtoch energie betónu a minimalizácii odpadu. Uľahčuje obchod harmonizáciou testovacích metód na celom svete, čo je prospešné pre vývozcov na konkurenčných trhoch.
Norma EN ISO 29470 je v konečnom dôsledku základom presnosti v testovaní tepelnej izolácie, pretože spája materiálovú vedu s praktickými stavebnými potrebami. Štandardizáciou stanovenia zdanlivej hustoty umožňuje odvetviu dodávať overiteľné, vysokovýkonné produkty, ktoré podporujú úspory energie a environmentálne ciele. S vývojom stavebného priemyslu smerom k obehovému hospodárstvu bude táto norma naďalej kľúčová pre inovácie a reguláciu.
Naša organizácia, ktorá poskytuje služby už mnoho rokov a dôkladne sleduje globálny vývoj vo vede a technike, zamestnáva kvalifikovaný tím a rozsiahlu infraštruktúru na vykonávanie testov, meraní a analýz v širokej škále oblastí pre podniky vo všetkých odvetviach. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 29470 Tepelnoizolačné výrobky pre stavebné použitie - Stanovenie zdanlivej hustoty.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
