EN 772 Skúšobné metódy pre murované prvky

EN 772 Skúšobné metódy pre murované prvky

Európska norma „EN 772 Skúšobné metódy pre murovacie prvky“ pozostáva z viacerých podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom. Sú to:

EN 772 Skúšobné metódy pre murované prvky

  • Norma „EN 772-1 Časť 1: Stanovenie pevnosti v tlaku“ opisuje skúšobnú metódu na stanovenie pevnosti v tlaku murovacích prvkov. V zásade sa po príprave vzorky umiestnia a v prípade potreby vycentrujú na doske skúšobného stroja na kompresiu. Aplikuje sa rovnomerne rozložené zaťaženie, ktoré sa kontinuálne zvyšuje až do porušenia. Ako materiál sa používa piesok a cement s maximálnou veľkosťou zrna 1 mm.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s príslušnou časťou tejto normy. Minimálny počet vzoriek musí byť šesť, ale v špecifikácii výrobku môže byť uvedený väčší minimálny počet, v takom prípade sa použije väčší počet. V prípade veľkých murovacích prvkov sa môžu z murovacieho prvku na rôznych miestach vyrezať reprezentatívne kusy, ako napríklad kocky, podľa príslušnej časti normy EN 771.

  • Norma „EN 772-2 Časť 2: Stanovenie percentuálnej plochy dutín v murovacích jednotkách z kameniva (vtlačením papiera)“ opisuje metódu na stanovenie percentuálnej plochy dutín v murovacích jednotkách z kameniva. V zásade sa po príprave vzoriek hrubé kusy papiera pritlačia na testovacie povrchy murovacích jednotiek a percentuálna plocha dutín sa určí meraním vtlačenia.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s normou EN 771-3. Minimálna veľkosť vzorky je šesť, ale v špecifikácii výrobku môže byť uvedená vyššia minimálna veľkosť vzorky, v takom prípade sa použije väčší počet. Akákoľvek drsnosť na testovacom povrchu nástennej skrinky sa musí odstrániť.

  • Norma „EN 772-3 Časť 3: Stanovenie čistého objemu a percentuálneho zastúpenia pórov v hlinených murovacích prvkoch hydrostatickým vážením“ opisuje metódu na stanovenie čistého objemu a percentuálneho zastúpenia pórov v hlinených murovacích prvkoch (vrátane dutín a buniek). Princípom tejto skúšky je získať čistý objem murovaného prvku jeho vážením na vzduchu a vo vode a získať objem pórov odčítaním tohto objemu od hrubého objemu získaného meraním jeho rozmerov.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s normou EN 771-1. Minimálna veľkosť vzorky je šesť, ale v špecifikácii výrobku môže byť špecifikovaná vyššia minimálna veľkosť vzorky, v takom prípade sa použije väčší počet.

Počas skúšky sa meria dĺžka, šírka a výška vzorky podľa normy EN 772-16. Vzorka sa ponorí do vody na najmenej jednu hodinu. Ak sa zdanlivé hmotnosti namerané dvoma po sebe nasledujúcimi váženiami v 30-minútových intervaloch líšia o menej ako 0,2 percenta, vzorka sa vyberie z vody a výsledok druhého váženia sa zaznamená ako zdanlivá hmotnosť. Povrchová voda sa odstráni vlhkou utierkou a hmotnosť sa určí okamžite.

  • Norma „EN 772-4 Časť 4: Stanovenie skutočnej a objemovej hmotnosti a celkovej a otvorenej pórovitosti murovacích prvkov z prírodného kameňa“ opisuje metódu na stanovenie skutočnej hmotnosti, objemovej hmotnosti a otvorenej a celkovej pórovitosti murovacích prvkov z prírodného kameňa. V zásade sa objemová a skutočná hmotnosť prvkov vypočítava po vysušení na konštantnú hmotnosť a výpočte objemu a nepriepustného objemu.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s normou EN 771-6. Minimálny počet vzoriek by mal byť päť, v špecifikácii výrobku však môže byť uvedený väčší minimálny počet, v takom prípade by sa mal použiť väčší počet. Skúšobné vzorky môžu mať tvar valca, kocky alebo hranola a mali by byť získané diamantovým rezaním alebo jadrovým vŕtaním. Ich objem by mal byť najmenej 25 cm³. Okrem toho by pomer plochy povrchu k objemu mal byť medzi 0,1 a 0,2 mm⁻¹ . Vzorky sa sušia pri teplote 70 stupňov plus/mínus 5 stupňov, kým sa nedosiahne konštantná hmotnosť. Konštantná hmotnosť sa dosiahne, ak počas procesu sušenia následné váženia v intervaloch najmenej 24 hodín preukážu, že strata hmotnosti medzi dvoma stanoveniami je menšia ako 0,1 percenta hmotnosti.

  • Norma „EN 772-5 Časť 5: Stanovenie obsahu aktívnych rozpustných solí v hlinených murovacích jednotkách“ opisuje metódu na stanovenie obsahu aktívnych rozpustných solí v hlinených murovacích jednotkách. Metóda je založená na extrakcii vody z reprezentatívnej drvenej vzorky hlinených murovacích jednotiek a určuje množstvo rozpustných iónov horčíka, sodíka a draslíka uvoľnených za testovacích podmienok. To môže súvisieť s potenciálne škodlivými účinkami solí týchto iónov na cementové malty alebo dokonca na samotné jednotky za určitých podmienok. Tieto soli sú v norme EN 771-1 známe ako aktívne rozpustné soli.

V testoch sa na extrakciu aktívnych rozpustných solí zo vzorky a prípravu analytických testovacích roztokov používa kyselina chlorovodíková (relatívna hustota 1,18) s destilovanou alebo deionizovanou vodou. Všetky chemikálie musia byť analytickej kvality.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s normou EN 771-1. Minimálny počet vzoriek potrebných na stanovenie obsahu aktívnych rozpustných solí je šesť a musí pokrývať všetky jednotky, ale v špecifikácii výrobku môže byť uvedený väčší počet, v takom prípade by sa mal použiť väčší počet. Vzorky by sa mali odoberať tak, aby neboli vystavené vode, ktorá by mohla vylúhovať rozpustné soli z jednotiek. Z objemovej vzorky jednotiek sa pomocou tu opísanej metódy drvenia pripraví reprezentatívna vzorka materiálu s hmotnosťou 50 g až 250 g, rozomletého tak, aby prešiel cez testovacie sito s veľkosťou očiek 150 µm.

  • Norma „EN 772-6 Časť 6: Stanovenie pevnosti v ťahu v ohybe murovacích prvkov z kameniva“ opisuje metódu na stanovenie pevnosti v ťahu v ohybe murovacích prvkov z kameniva so šírkou menšou ako 100 mm a pomerom dĺžky k šírke väčším ako 10 v súlade s normou EN 771-3.

Minimálna veľkosť vzorky by mala byť tri, ale špecifikácia produktu môže určiť väčšie minimum, v takom prípade by sa mal použiť väčší počet. Všetky jednotkové skúšobné vzorky by mali byť klimatizované v prostredí s nasledujúcimi podmienkami: relatívna vlhkosť 65 percent, teplota 15 °C a trvanie 14 dní. Ak je počas procesu kondicionovania strata hmotnosti menšia ako 1 percento jednotkovej hmotnosti pri po sebe nasledujúcich váženiach v intervaloch najmenej 24 hodín, jednotka sa môže považovať za vysušenú na vzduchu. Metóda odberu vzoriek musí byť uvedená v skúšobnom protokole. Rozmery vzorky sa merajú v súlade s normou EN 772-16.

  • Norma „EN 772-7 Časť 7: Stanovenie nasiakavosti hydroizolačných stenových prvkov z hlineného betónu varom vo vode“ opisuje metódu na stanovenie nasiakavosti hydroizolačných hrubých hlinených stenových prvkov varením vzoriek vo vode počas stanoveného časového obdobia. Vzorky sa v zásade po vysušení odvážia na konštantnú hmotnosť, potom sa na 5 hodín ponoria do vriacej vody, utrú sa a odvážia. Vypočíta sa pomer nárastu hmotnosti nasýtených vzoriek k suchej hmotnosti.

Metóda odberu vzoriek musí byť v súlade s normou EN 771-1. Minimálna veľkosť vzorky je šesť, ale v špecifikácii výrobku môže byť špecifikovaná vyššia minimálna veľkosť vzorky, v takom prípade by sa mal použiť väčší počet. Skúšobné vzorky by sa mali sušiť do konštantnej hmotnosti vo vetranej peci pri teplote 105 °C plus/mínus 5 °C. Počas procesu sušenia sa konštantná hmotnosť dosiahne, ak pri dvoch po sebe nasledujúcich váženiach vykonaných s odstupom 24 hodín strata hmotnosti medzi týmito dvoma stanoveniami nepresiahne 0,2 percenta celkovej hmotnosti.

  • Norma „EN 772-8 Časť 8: Stanovenie nasiakavosti murovacích prvkov z kameniva zmáčaním“ opisuje metódu na stanovenie nasiakavosti murovacích prvkov z kameniva namáčaním vzoriek do vody počas stanoveného času.
  • Norma „EN 772-9 Časť 9: Stanovenie objemu, percenta pórovitosti a čistého objemu murovacích jednotiek z hliny a kremičitanu vápenatého s pieskovou výplňou“ opisuje metódu na stanovenie objemu, percenta pórovitosti a čistého objemu murovacích jednotiek z kremičitanu vápenatého obsahujúceho bunky, žabky a otvory. Princípom tejto skúšky je meranie objemu dutín v murovacom prvku meraním objemu piesku potrebného na ich vyplnenie.
  • Norma „EN 772-10 Časť 10: Stanovenie obsahu vlhkosti v murovacích prvkoch z kremičitanu vápenatého a autoklávovaného pórobetónu“ opisuje metódu na stanovenie obsahu vlhkosti v murovacích prvkoch z kremičitanu vápenatého a autoklávovaného pórobetónu. V zásade sa po vysušení na konštantnú hmotnosť obsah vlhkosti vypočíta ako pomer straty hmotnosti počas sušenia k hmotnosti po vysušení.
  • Norma „EN 772-11 Časť 11: Stanovenie nasiakavosti vody v dôsledku kapilárneho pôsobenia kameniva v betóne, pórobetóne, murovacích jednotkách z umelého a prírodného kameňa a počiatočnej miery nasiakavosti hlinených murovacích jednotiek“ opisuje metódu na stanovenie koeficientu nasiakavosti vody v dôsledku kapilárneho pôsobenia kameniva v betóne, pórobetóne, murovacích jednotkách z prírodného a umelého kameňa a počiatočnej miery nasiakavosti hlinených murovacích jednotiek.
  • Norma „EN 772-12 Časť 12: Stanovenie zmeny dĺžky počas pohybu vlhkosti v autoklávovaných pórobetónových stenových jednotkách“ opisuje metódu merania zmeny rozmerov autoklávovaných pórobetónových stenových jednotiek medzi dvoma špecifikovanými vlhkostnými podmienkami.
  • Norma „EN 772-13 Časť 13: Stanovenie čistej a hrubej suchej hustoty murovacích prvkov (okrem murovacích prvkov z prírodného kameňa)“ opisuje metódu na stanovenie čistej a hrubej suchej hustoty murovacích prvkov (okrem murovacích prvkov z prírodného kameňa). V zásade sú vzorky, ktoré sa majú testovať, uzavreté v otvorených ústiach kruhových nádob, v ktorých sa tlak vodnej pary udržiava na vhodných úrovniach pomocou nasýtených roztokov solí. Nádoby sa umiestnia do prostredia s kontrolovanou teplotou s konštantným tlakom vodnej pary, ktorý sa líši od tlaku vo vnútri nádob. Rýchlosť prenosu vlhkosti sa určuje zo zmeny hmotnosti nádob za konštantných podmienok.
  • Norma „EN 772-14 Časť 14: Stanovenie pohybu vlhkosti v betóne s kamenivom a v murovaných dieloch“ opisuje metódu merania pohybu vlhkosti v betóne s kamenivom a v murovaných dieloch medzi dvoma špecifikovanými extrémnymi hodnotami vlhkosti. Táto skúšobná metóda v zásade určuje v murovaných dieloch s rovnakým zložením betónu a rovnakou metódou odberu vzoriek nasledovné:
    • Počiatočný stav a stav expanzie po 4 dňoch namáčania vo vode
    • Počiatočný stav a zmrštenie po 21 dňoch sušenia vo vetranej peci pri teplote 33 stupňov
  • Norma „EN 772-15 Časť 15: Stanovenie priepustnosti vodnej pary autoklávovaných pórobetónových stenových prvkov“ opisuje metódu na stanovenie priepustnosti vodnej pary autoklávovaných pórobetónových stenových prvkov v ustálenom stave v hornom a dolnom hygroskopickom rozsahu. Táto skúšobná metóda je obmedzená na výrobky, z ktorých je možné vyrobiť vzorky v tvare disku s rovnomernou hrúbkou. Nie sú stanovené žiadne požiadavky na kondicionovanie vzoriek. Ak však vzorky nie sú na začiatku skúšky v približne suchom stave, dosiahnutie rovnováhy v skúšobnom usporiadaní trvá dlhšie.

Vzorky, ktoré sa majú testovať, sa umiestnia do otvorených ústí kruhových nádob, v ktorých sa tlak vodnej pary udržiava na vhodných úrovniach pomocou nasýtených roztokov solí. Nádoby sa umiestnia do prostredia s kontrolovanou teplotou s konštantným tlakom vodnej pary, ktorý sa líši od tlaku vo vnútri nádob. Rýchlosť prenosu vlhkosti sa určí zo zmeny hmotnosti nádob za konštantných podmienok.

  • Norma „EN 772-16 Časť 16: Stanovenie rozmerov“ opisuje metódu na určenie celkových rozmerov, hrúbky a kombinovanej hrúbky stien a škrupín, hĺbky dutín a rovnobežnosti rovinných plôch stenových jednotiek. V zásade sa po príprave vhodným prístrojom meria dĺžka, šírka a výška vzoriek, hrúbka škrupín a stien, hĺbka otvorov a rovnobežnosť rovinných plôch.
  • Norma „EN 772-18 Časť 18: Stanovenie odolnosti vápenatosilikátových murovacích prvkov proti mrazu a rozmrazovaniu“ opisuje metódu na stanovenie odolnosti vápenatosilikátových murovacích prvkov proti mrazu a rozmrazovaniu. V zásade sa vápenatosilikátové murovacie prvky kondicionujú ponorením do vody na vopred stanovenú dobu a potom sa podrobia opakovaným cyklom mrazu a rozmrazovania. Poškodenie sa posudzuje vizuálne. Pri vzorkách, kde je zjavné vizuálne poškodenie, možno pevnosť v tlaku prvkov porovnať s podobnými vzorkami, ktoré neboli vystavené režimu mrazu a rozmrazovania.
  • Norma „EN 772-19 Časť 19: Stanovenie rozťažnosti vlhkosti veľkých horizontálne perforovaných hlinených murovacích prvkov“ opisuje zrýchlenú metódu na stanovenie rozťažnosti vlhkosti veľkých horizontálne perforovaných hlinených prvkov s rozmerom 400 mm alebo väčším a hrúbkou plášťa menšou ako 12 mm. V princípe táto skúška meria zmenu dĺžky v dôsledku vystavenia skúšobných vzoriek vriacej vode počas 24 hodín.
  • V norme „EN 772-20 Časť 20: Stanovenie hladkosti povrchov murovacích prvkov z betónu, umelého kameňa a prírodného kameňa“ je opísaná metóda na stanovenie hladkosti povrchov murovacích prvkov z betónu, umelého kameňa a prírodného kameňa.

Metóda odberu vzoriek musí byť špecifikovaná v skúšobnom protokole. Minimálna veľkosť vzorky je šesť, ale v špecifikácii výrobku môže byť špecifikovaná vyššia minimálna veľkosť vzorky, v takom prípade by sa mal použiť väčší počet. Pred meraním by sa mal odstrániť všetok nepotrebný materiál, ktorý priľnul k jednotke z výrobného procesu.

  • Norma „EN 772-21 Časť 21: Stanovenie nasiakavosti hlinených a vápenatosilikátových murovacích prvkov absorpciou studenej vody“ opisuje metódu na stanovenie nasiakavosti hlinených a vápenatosilikátových murovacích prvkov ponorením do studenej vody. V zásade sa murovací prvok po vysušení na konštantnú hmotnosť ponorí na 24 hodín do vody a určí sa nárast hmotnosti.
  • Norma „EN 772-22 Časť 22: Stanovenie odolnosti hlinených murovacích prvkov voči mrazu/rozmrazovaniu“ opisuje metódu na stanovenie odolnosti hlinených murovacích prvkov voči mrazu/rozmrazovaniu v jednej z dvoch kategórií, F1 alebo F2. V princípe sa panel z hlinených murovacích prvkov zostavuje z prvkov a rýchlotuhnúcej malty, ktoré sa po dostatočnom vytvrdnutí ponoria na stanovenú dobu do vody. Panel sa potom na stanovenú dobu ochladí a voda v susedných prvkoch sa opakovane rozmrazuje a znovu zmrazuje, zatiaľ čo zadná strana panelu zostáva trvalo zamrznutá (čo vytvára tzv. kompresný efekt). Poškodenie spôsobené pôsobením mrazu a rozmrazovania sa vyhodnocuje a používa na stanovenie odolnosti tehál voči mrazu/rozmrazovaniu.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN 772 Skúšobné metódy pre murované prvky.

WhatsApp