EN 12370 Skúšobné metódy prírodného kameňa - Stanovenie odolnosti voči kryštalizácii soli

Európska norma „EN 12370 Skúšobné metódy pre prírodný kameň – Stanovenie odolnosti voči kryštalizácii soli“ opisuje skúšobnú metódu používanú na posúdenie relatívnej odolnosti prírodných kameňov s otvorenou pórovitosťou väčšou ako 5 %, meranej podľa normy „EN 1936 Skúšobné metódy pre prírodný kameň – Stanovenie skutočnej hustoty, zdanlivej hustoty a celkovej a otvorenej pórovitosti“, voči poškodeniu spôsobenému kryštalizáciou soli. Táto skúška sa nevyžaduje pre kamene s nízkou pórovitosťou.

V zásade sa počas testu vzorka po vysušení na konštantnú hmotnosť ponorí do roztoku síranu sodného, ​​vysuší sa a nechá sa vychladnúť na izbovú teplotu. Tento cyklus sa opakuje 15-krát a meria sa percentuálna zmena hmotnosti.

Hlavné vybavenie používané v týchto testoch zahŕňa:

• Vetraná rúra, ktorá dokáže udržiavať teplotu 105 stupňov plus/mínus 5 stupňov.
• Vážiace zariadenie schopné vážiť vzorky s presnosťou plus/mínus 0,001 g.
• Komora alebo vodný kúpeľ schopný udržiavať teplotu vzoriek a roztoku približne na 20 stupňoch plus/mínus 0,5 stupňa.
• 14 % roztok dekahydrátu síranu sodného (t. j. 14 g síranu sodného na každých 86 g deionizovanej vody). Hustota tohto roztoku pri 20 stupňoch Celzia je 1055 kg/m³.

Odber vzoriek nie je zodpovednosťou skúšobného laboratória, pokiaľ nie je výslovne požiadané o iný odber. Malo by sa vybrať najmenej šesť skúšobných vzoriek, o ktorých sa predpokladá, že reprezentujú telo testovaného kameňa.

Skúšobné vzorky by sa mali pripraviť ako kocky so stranami 40 mm plus/mínus 1 mm. Vzorky by sa mali rezať mokrou diamantovou pílou a všetky povrchové nerovnosti by sa mali odstrániť brúsením. Všetok uvoľnený materiál by sa mal z povrchu vzorky umyť pitnou vodou. Potom by sa vzorky mali sušiť v peci pri teplote 105 stupňov plus/mínus 5 stupňov, kým sa nedosiahne stabilná hmotnosť.

Toto sa považuje za dosiahnuté, keď rozdiel medzi dvoma váženiami vykonanými v 24-hodinovom intervale plus/mínus 2 hodiny nie je väčší ako 0,1 %. Vzorka sa potom nechá vychladnúť na izbovú teplotu a hmotnosť vysušenej vzorky sa odváži s presnosťou plus/mínus 0,01 g. Každá vzorka sa potom označí odolnou visačkou pripevnenou ku kocke drôtom. Nakoniec, pred prvým cyklom, sa hmotnosť označenej vysušenej vzorky znova odváži s presnosťou plus/mínus 0,01 g.

Táto testovacia metóda vyžaduje použitie 14 % roztoku dekahydrátu síranu sodného. Koncentrácia roztoku by sa mala pred použitím skontrolovať. Roztok by sa mal použiť iba na jeden testovací cyklus. Každá zo sušených vzoriek sa umiestni do 250 ml nádoby a pokryje sa roztokom síranu sodného do hĺbky 8 mm plus/mínus 2 mm od vrchu vzorky a nádoba sa uzavrie, aby sa znížilo odparovanie. Alternatívne sa vzorky umiestnia do jednej nádoby za predpokladu, že medzi vzorkami je medzera aspoň 10 mm a medzi vzorkami a stenami nádoby aspoň 20 mm. Vzorky sa potom inkubujú pri teplote 20 stupňov plus/mínus 0,5 stupňa počas 2 hodín. Zmena inkubačnej teploty môže významne ovplyvniť výsledky.

Po ponorení sa vzorky vyberú z roztoku a sušia sa v peci. Pec by mala byť nastavená tak, aby v počiatočných fázach sušenia poskytovala vysokú relatívnu vlhkosť (90 %) a aby zvýšila teplotu vzoriek na 105 stupňov plus/mínus 5 stupňov v priebehu maximálne 15 hodín s lineárnym postupom zmeny teploty. Počiatočnú vysokú relatívnu vlhkosť možno dosiahnuť umiestnením misky s vodou do studenej pece a zapnutím ohrievača na 30 minút plus/mínus 5 minút pred umiestnením vzoriek. Objem vody v ml umiestnenej v miske by mal byť 2,5 ml plus/mínus 0,5 ml na každý liter objemu pece. Napríklad 300 ml plus/mínus 25 ml postačuje pre 125 l pec, ktorá pojme 48 vzoriek.

Vzorky sa nechajú v peci najmenej 16 hodín a potom sa ochladia pri izbovej teplote počas 2,0 hodiny plus/mínus 0,5 hodiny, než sa opäť ponoria do čerstvého roztoku síranu sodného. Procesný cyklus sa vykoná celkovo 15-krát za predpokladu, že vzorky sa predtým nerozpadli. Po 15. cykle sa vzorky vyberú z pece a uskladnia vo vode pri teplote 23 stupňov plus/mínus 5 stupňov počas 24 hodín plus/mínus 1 hodina, pričom sa nakoniec dôkladne opláchnu tečúcou vodou. Vzorky sa po vysušení odvážia na konštantnú hmotnosť, ak je dostatočne konzistentná. Ak sa má test kedykoľvek prerušiť, vzorky by sa mali nechať v peci pri teplote 105 stupňov plus/mínus 5 stupňov.

Výsledky sú vyjadrené ako relatívny rozdiel hmotnosti (úbytok alebo nárast hmotnosti) ako percento pôvodnej suchej hmotnosti alebo ako počet cyklov potrebných na spôsobenie porušenia, ak je vzorka fragmentovaná alebo rozdelená na dva alebo viac kusov a žiadny z nich nepredstavuje viac ako 75 percent vzorky pred konečným sušením.

Ak počas testovania dôjde k poruche alebo ak sa vzorka rozbije, malo by sa to zaznamenať spolu s počtom dokončených testovacích cyklov. Mali by sa uchovávať fotografické záznamy o počiatočnom a konečnom stave.

Naša organizácia má silnú pracovnú silu, ktorá pozorne sleduje globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach sú aj testovacie služby v súlade s normou „EN 12370 Skúšobné metódy prírodného kameňa – Stanovenie odolnosti voči kryštalizácii solí“.