EN 29052-1 Akustika - Stanovenie dynamickej tvrdosti - Časť 1: Materiály používané pod plávajúce podlahy v obytných budovách

Európska norma „EN 29052-1 Akustika – Stanovenie dynamickej tuhosti – Časť 1: Materiály používané pod plávajúce podlahy v obytných budovách“ opisuje skúšobnú metódu na stanovenie dynamickej tuhosti flexibilných materiálov používaných pod plávajúce podlahy.

Dynamická tuhosť je jedným z parametrov, ktoré určujú zvukovú izoláciu takýchto podláh v obytných budovách. Táto norma sa vzťahuje na určovanie dynamickej tuhosti na jednotku plochy hladkých povrchových flexibilných materiálov používaných ako súvislá vrstva pod plávajúcimi podlahami v obytných budovách. Zaťaženia nižšie ako 0,4 kPal (napr. materiály v obkladoch stien) alebo väčšie ako 4 kPa (napr. materiály pod základmi strojov) nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto normy.

Táto norma je primárne určená na porovnávanie výrobných vzoriek podobných materiálov so známou, špecifikovanou kvalitou. Obmedzenia týkajúce sa odporu prúdenia vzduchu testovaného flexibilného materiálu sú opísané v tejto norme.

Závislosť dynamickej tuhosti od predstatického zaťaženia je vo všeobecnosti zanedbateľná v prípade materiálov používaných v obkladoch stien, ako je polystyrén alebo minerálne vlákno. Podľa tejto normy sú rozdiely medzi hodnotami dynamickej tuhosti meranými pri statickom zaťažení 2 kPa a hodnotami meranými pri veľmi nízkom predpätí rádovo 10 až 20 percent.

Ďalšia časť normy EN 29052 sa zaoberá určovaním dynamickej tuhosti materiálov používaných v technických plávajúcich podlahách (vysoké statické zaťaženie).

Na účely tejto normy sa používajú nasledujúce pojmy a definície:

• Dynamická tuhosť vyjadruje pomer dynamickej sily k dynamickému posunutiu. Táto norma používa dynamickú tuhosť na jednotku plochy.
• Prirodzená frekvencia sa vzťahuje na prirodzenú frekvenciu flexibilne podopretého podkladu.
• Rezonančná frekvencia sa vzťahuje na frekvenciu, pri ktorej v testovacom zariadení dochádza k rezonancii.

V princípe sa na určenie zdanlivej dynamickej tuhosti na jednotku plochy skúšobnej vzorky používa rezonančná metóda, ktorá meria rezonančnú frekvenciu – základnú vertikálnu vibráciu systému pružina-hmota, kde pružina je testovaný pružný materiál, skúšobná vzorka je hmota a zaťažovacia doska je hmota.

Vzorka by mala byť umiestnená medzi dvoma horizontálnymi povrchmi, t. j. medzi základňou (alebo základnou doskou) a zaťažovacou doskou. Zaťažovacia doska by mala mať tvar štvorca s rozmermi 200 mm ± 3 mm x 200 mm ± 3 mm a mala by byť vyrobená z ocele. Základňa alebo základná doska a zaťažovacia doska by mali mať nerovnosti profilu menšie ako 0,5 mm a mali by byť dostatočne pevné, aby zabránili ohybovým vlnám v danom frekvenčnom rozsahu. Pohon sa aplikuje jednou z metód znázornených na obrázkoch uvedených v norme. Celkové zaťaženie skúšanej vzorky vrátane všetkých meracích alebo hnacích zariadení by malo byť 8 kg ± 0,5 kg. Pohon a meracie zariadenia by mali byť aplikované tak, aby dochádzalo iba k vertikálnym osciláciám.

Pre skúšobné usporiadanie znázornené na obrázku musí byť zotrvačnosť základne taká, aby jej rýchlosť pri vibráciách bola zanedbateľná v porovnaní s rýchlosťou záťažovej dosky. Pre skúšobné usporiadania znázornené na obrázkoch musí byť hmotnosť základnej dosky najmenej 100 kg.

Ako skúšobné vzorky by sa mali odobrať tri štvorcové vzorky, každá s rozmermi najmenej 200 mm x 200 mm. Povrchy skúšobných vzoriek sa považujú za hladké, ak sú nerovnosti povrchu menšie ako 3 mm. Skúšobná vzorka by mala byť pokrytá 0,02 mm hrubou vodotesnou plastovou fóliou, na ktorú bola nanesená tenká vrstva sadry a vodnej pasty s hĺbkou najmenej 5 mm, aby sa zakryli všetky nerovnosti. Predtým, ako omietka začne tuhnúť, by sa na ňu mala umiestniť zaťažovacia doska, ako je znázornené na obrázkoch. V prípade materiálov s uzavretými bunkami by sa mal spoj medzi vzorkou a základňou alebo základovou doskou utesniť vazelínovým tmelom po jej obvode.

Rezonančná frekvencia základnej vertikálnej vibrácie skúšobnej vzorky a zaťažovacej dosky sa môže určiť pomocou sínusových, bielych šumových alebo impulzných signálov. Všetky tieto metódy sú ekvivalentné. V prípade nezhody sa metóda používajúca sínusové signály považuje za referenčnú metódu.

V prípade sínusových signálov sa rezonančná frekvencia získa zmenou budiacej frekvencie pri zachovaní konštantnej budiacej sily. Ak veľkosť rezonančnej frekvencie závisí od amplitúdy budiacej sily, táto závislosť by sa mala určiť na najnižšiu možnú hodnotu a rezonančná frekvencia by sa mala nájsť extrapoláciou na nulovú amplitúdu sily. V závislosti od očakávanej hodnoty tuhosti by mal byť rozsah merania použitý ako základ pre extrapoláciu taký, ako je opísané v norme. Merania sa musia vykonávať z najmenej troch bodov v tomto rozsahu. Pri testovaní materiálov s vysokým vnútorným tlmením nie je maximum vertikálnych vibrácií jasne definované. V tomto prípade možno rezonanciu zistiť pozorovaním fázového posunu medzi budiacimi a vibračnými signálmi.

Naša organizácia už mnoho rokov podporuje podniky zo všetkých sektorov širokou škálou služieb v oblasti testovania, merania, analýzy a hodnotenia. Máme silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „EN 29052-1 Akustika - Stanovenie dynamickej tuhosti - Časť 1: Materiály používané pod plávajúce podlahy v obytných budovách“.