ISO 717-1 Akustika - Hodnotenie zvukovej izolácie v budovách a stavebných prvkoch - Časť 1: Vzduchová nepriezvučnosť

V norme „ISO 717-1 Akustika – Hodnotenie zvukovej izolácie v budovách a stavebných prvkoch – Časť 1: Vzduchová nepriezvučnosť“, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO),

• Pre vzduchovú nepriezvučnosť v budovách a stavebných prvkoch, ako sú steny, podlahy, dvere a okná, sú definované jednotné veličiny.
• Zohľadňujú sa rôzne spektrá hladín zvuku rôznych zdrojov hluku, ako sú zdroje hluku vo vnútri budovy a doprava mimo budovy.
• Na určenie týchto veličín z výsledkov meraní vykonaných v tretinách oktávy alebo v oktávových pásmach sú uvedené pravidlá, napríklad v súlade s normami ISO 10140-2 a ISO 16283-1.

Jednočíselné veličiny v tejto norme sú určené na hodnotenie vzduchovej nepriezvučnosti a na zjednodušenie formulácie akustických požiadaviek v stavebných predpisoch. Na vyjadrenie neistoty je špecifikované dodatočné jednočíselné vyhodnotenie v krokoch po 0,1 dB. Požadované číselné hodnoty jednotlivo číslovaných veličín sa špecifikujú podľa meniacich sa potrieb. Jednočíselné veličiny sú založené na výsledkoch meraní vykonaných v pásmach jednej tretiny oktávy alebo oktávových pásmach. Pre laboratórne merania v súlade s normou ISO 10140-2 sa jednotlivo číslované veličiny vypočítavajú iba s použitím pásiem jednej tretiny oktávy. Klasifikácia výsledkov meraní vykonaných v rozšírenom frekvenčnom rozsahu je uvedená v dodatku normy (príloha B).

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• Jednočíselná veličina je hodnota v decibeloch pri 500 Hz po posunutí referenčnej krivky (pre stupeň vzduchovej nepriezvučnosti) v súlade s metódou špecifikovanou v tejto norme. Termíny a symboly pre použité veličiny s jedným číslom závisia od typu merania. Príklady sú uvedené v tabuľkách uvedených v norme pre vlastnosti vzduchovej nepriezvučnosti stavebných prvkov a pre vzduchovú nepriezvučnosť v budovách. Vo všeobecnosti sa nové nepárne veličiny odvodzujú podobným spôsobom.
• Termín adaptácie spektra je hodnota v decibeloch, ktorá sa má pripočítať k jednočíselnému hodnoteniu, aby sa zohľadnili charakteristiky určitých zvukových spektier. V tejto norme sú definované dve zvukové spektrá (v terciooktávových pásmach a v oktávových pásmach). Príloha k norme obsahuje informácie o účele zavedenia týchto dvoch pojmov adaptácie spektra (príloha A).

Podľa postupu na vyhodnocovanie jednočíselných veličín, napríklad v súlade s normami ISO 10140-2 a ISO 16283-1, sa získané hodnoty porovnávajú s referenčnými hodnotami pri meracích frekvenciách v rozsahu 100 Hz až 3150 Hz pre pásma jednej tretiny oktávy a 125 Hz až 2000 Hz pre pásma jednej oktávy. Porovnanie sa vykonáva podľa špecifikácií v tejto norme. Okrem toho sa dva členy adaptácie spektra vypočítavajú na základe dvoch typických spektier vo vyššie uvedenom frekvenčnom rozsahu. Tieto dva pojmy je možné voliteľne doplniť (ak je to potrebné a sú k dispozícii namerané údaje) o ďalšie pojmy adaptácie spektra pokrývajúce širší frekvenčný rozsah od 50 Hz do 5000 XNUMX Hz.

Súbor referenčných hodnôt použitých na porovnanie s výsledkami meraní by mal byť uvedený v tabuľke s názvom „Referenčné hodnoty pre zvuk šírený vzduchom“.

Na výpočet adaptačných členov spektra by mala byť sada zvukových spektier v pásmach jednej tretiny oktávy a v oktávových pásmach uvedená v tabuľke s názvom „Spektá hladín zvuku na výpočet adaptačných členov“. Spektrá sú vážené A a celková úroveň spektra je normalizovaná na 0 dB.

Porovnávacia metóda: Na vyhodnotenie výsledkov merania zvukovej izolácie v pásmach jednej tretiny oktávy (alebo oktávových pásmach) musia byť namerané údaje uvedené s presnosťou na jedno desatinné miesto. Príslušná referenčná krivka sa posúva v krokoch po 32,0 dB smerom k nameranej krivke, kým súčet záporných odchýlok nie je čo najväčší, ale nie väčší ako 10,0 dB alebo 1 dB.

Stručne povedané, vzduchový zvuk je hluk prenášaný vzduchom. Vzduchový hluk sa prenáša zvonku dovnútra budovy, ako aj z poschodia na poschodie alebo z miestnosti do miestnosti (napr. v rámci budovy alebo jednotky). Vzduchová nepriezvučnosť opisuje činnosť, ktorá znižuje prenos zvuku prenášaného vzduchom cez deliaci prvok. Výpočet je celkom jednoduchý. Časť dopadajúcej zvukovej energie sa odráža od povrchu separačného prvku a časť je absorbovaná samotným separačným prvkom. Ďalšia časť unikne do susednej miestnosti.

Zvukovoizolačná schopnosť stavebného prvku sa definuje ako index nepriezvučnosti. Ide o diferenciálnu hodnotu, čo znamená, že čím väčšia je hodnota, tým lepšia je zvuková izolácia. Táto hodnota sa vzťahuje na stavebný prvok, ale nie na jeho vplyv v miestnosti. Vzdušný hluk sa prenáša nielen priamo cez oddeľovací prvok, ale aj cez susediace prvky (tento jav sa nazýva laterálne šírenie). Izolačný účinok stavebného prvku možno posúdiť z rozdielu hladín zvuku medzi vysielacou miestnosťou a prijímacou miestnosťou.

Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 717-1 Akustika – Hodnotenie zvukovej izolácie v budovách a stavebných prvkoch – Časť 1: Vzduchová nepriezvučnosť“.