
Európska norma „EN 12939 Tepelné vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov – Stanovenie tepelného odporu metódou chránenej vyhrievacej dosky a tepelného prietokomeru – Hrubé výrobky s vysokým a stredným tepelným odporom“ opisuje postupy na stanovenie tepelného odporu výrobkov s hrúbkou presahujúcou maximálnu hrúbku chránenej vyhrievacej dosky alebo tepelného prietokomeru.

Vo všetkých prípadoch väčšina postupov opísaných v tejto norme vyžaduje zariadenie, ktoré umožňuje skúšanie vzoriek s hrúbkou do 100 mm. Táto norma poskytuje usmernenia na posudzovanie významnosti vplyvu hrúbky, t. j. na určenie, či sa tepelný odpor hrubého výrobku môže vypočítať ako súčet tepelných odporov plátkov vyrezaných z výrobku. Tieto pokyny dopĺňajú pokyny uvedené v norme ISO 8302 o zariadeniach s chránenými vyhrievacími platňami. Táto norma opisuje skúšobné podmienky, ktoré zabraňujú vzniku konvekcie, ku ktorej môže dôjsť v niektorých výrobkoch pri zohľadnených teplotných rozdieloch a hrúbkach.
Na účely tejto normy sa používajú pojmy a definície uvedené v norme „EN ISO 7345 Tepelná izolácia – Fyzikálne veličiny a definície“. Zatiaľ čo norma EN ISO 9288 definuje iba spektrálne smerové koeficienty extinkcie, absorpcie a rozptylu a spektrálnu smerovú odrazivosť, táto norma používa celkové hemisférické koeficienty, ktoré je možné získať z predchádzajúcich pomocou príslušných integrálov.
Prístroj použitý na meranie musí byť chránená vyhrievacia platňa alebo merač tepelného prietoku, ktorý spĺňa požiadavky normy EN 12667. Táto norma neposkytuje relevantné kritériá návrhu a overené kontroly výkonu ani určovanie emisií zariadení. Tieto a špecifické požiadavky na prístroje platné pre postupy opísané v tejto norme sa nachádzajú v norme EN 1946-2 alebo EN 1946-3 v závislosti od použitého prístroja. V tejto norme sú uvedené iba požiadavky na zariadenie, ktoré ovplyvňujú rozmery a tolerancie vzorky.
Pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, predpokladá sa, že požiadavky na chránené vyhrievacie dosky platia aj pre merače tepelného prietoku.
Táto norma špecifikuje niektoré odporúčané rozmery a tolerancie, ako aj požiadavky na bežné skúšobné podmienky. Ďalšie informácie sú uvedené v prílohe k norme (príloha A).
Maximálna hrúbka vzorky by mala byť v súlade s normou EN 12667, pre niektoré bežné veľkosti zariadení by sa mali ako základ brať limitné hodnoty v tabuľke uvedenej v norme. Viac informácií o vzorkách s nízkou hustotou je uvedených v štandardnom dodatku (príloha A).
Postupy opísané v tejto norme môžu vyžadovať merania pri minimálnej povolenej hrúbke vzorky (v závislosti od parametrov prístroja a skúšobných podmienok). Musia byť splnené požiadavky normy EN 12667 a tepelný odpor vzorky musí byť zväčšený na minimum 0,3 m2 K/W. Dve tu uvedené skúšobné podmienky sa musia zohľadniť vo vzťahu k tejto norme pre chránenú vyhrievaciu platňu aj pre merač tepelného prietoku:
Táto norma sa nevzťahuje na špecifické skúšobné techniky (použitie kontaktných dosiek), ktoré sa majú použiť, keď je tepelný odpor vzorky menší ako 0,3 m²K/W.
Príprava a spracovanie vzoriek musia byť v súlade s normou EN 12667. Špecifická príprava vzorky by sa mala nájsť v príslušnej norme pre výrobok, ktorá odkazuje na postupy opísané v tejto norme.
Postupy opísané v tejto norme možno zoskupiť takto:
Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „EN 12939 Tepelné vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov - Stanovenie tepelného odporu metódou chránenej vyhrievacej platne a merania tepelného toku - Hrubé výrobky s vysokou a strednou tepelnou odolnosťou“.
