ISO 15148 Tepelno-hygrochemické vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov - Stanovenie koeficientu absorpcie vody čiastočným ponorením

Norma ISO 15148 „Hygrotermické vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov – Stanovenie koeficientu nasiakavosti vody čiastočným ponorením“, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje metódu na stanovenie krátkodobého koeficientu nasiakavosti kvapalnej vody čiastočným ponorením bez teplotného gradientu. Cieľom tejto normy je vyhodnotiť mieru nasiakavosti bežne chránených izolačných a iných materiálov v dôsledku kapilárneho pôsobenia, ktoré je výsledkom nepretržitého alebo silného dažďa počas skladovania alebo výstavby na stavenisku. Táto metóda je vhodná pre omietky alebo nátery, ktoré sa bežne testujú spolu s podkladom, na ktorý sú namontované.

Táto štúdia sa nezameriava na hodnotenie nasiakavosti materiálov používaných pod vodou alebo vo všeobecnom kontakte s nasýtenou pôdou; v tomto prípade je vhodnejší test úplného ponorenia.

Na účely tejto normy okrem termínov a definícií uvedených v ISO 9346 platia tieto definície:

• Koeficient absorpcie vody: Vyjadruje hmotnosť vody absorbovanej testovanou vzorkou na druhú odmocninu jej povrchu a času.
• Homogénny materiál: Vzťahuje sa na materiál, ktorého vlastnosti sú jednotné v makroskopickom meradle.

V zásade sa absorpcia vody čiastočným ponorením určuje meraním zmeny hmotnosti testovanej vzorky, ktorej spodný povrch je v kontakte s vodou, zvyčajne najmenej 24 hodín. Akákoľvek voda priľnutá ​​na povrchu a neabsorbovaná výrobkom sa úplne odstráni, napríklad jej utretím špongiou pred vážením vzorky.

Vybavenie použité pri testoch by malo zahŕňať:

• Váha schopná vážiť vzorku s presnosťou plus alebo mínus 0,1 % jej hmotnosti.
• Nádrž na vodu obsahujúca zariadenie, ktoré udržiava hladinu vody na hodnote plus/mínus 2 mm, a zariadenie, ktoré drží vzorku na mieste. Nádrž by mala obsahovať nepoškodzujúce bodové podpery, ktoré držia vzorku aspoň 5 mm od dna.
• Časovač s presnosťou aspoň na jednu sekundu za 24 hodín.

Skúšobné vzorky by mali byť reprezentatívne pre daný materiál alebo výrobok a mali by mať konzistentný prierez a jednotný tvar, aby sa zabezpečil rovnomerný tok vody. Povrchové nerovnosti by mali byť bez prítomnosti.

Každá skúšobná vzorka by mala mať kontaktnú plochu s vodou najmenej 50 cm² ^. Avšak v prípade materiálov obsahujúcich makroskopické častice, ako sú napríklad agregáty, by hrana alebo najmenší priemer povrchu štvorcovej vzorky mal byť najmenej desaťnásobkom najväčšej veľkosti častíc. Odporúčajú sa väčšie vzorky, najlepšie tie s povrchovou plochou najmenej 100 cm² ^, pretože poskytujú väčšiu presnosť.

Vždy, keď je to možné, hrúbka vzorky by mala byť presnou hrúbkou výrobku. Vzorky, ktoré sa vyrezávajú z výrobkov, by mali reprezentovať hodnotený materiál a byť dostatočne hrubé, aby sa s nimi dalo manipulovať bez poškodenia. V prípade materiálov obsahujúcich makroskopické častice, ako sú napríklad kamenivo, by hrúbka mala byť výhodne aspoň desaťnásobok, ale nie viac ako päťnásobok.

Musia sa testovať najmenej tri vzorky. Ak je plocha kontaktu s vodou jednotlivých vzoriek menšia ako 100 cm², ^musí sa testovať najmenej šesť vzoriek s celkovou plochou najmenej 300 cm²^.

Skúšobné vzorky sa vyrežú tak, aby reprezentovali celý materiál a nezahŕňali okraje výrobku. V prípade materiálov, o ktorých je známe, že nie sú izotropné, sa sady skúšobných vzoriek pripravia vo všetkých potenciálnych prípadoch použitia materiálu.

Skúšobné vzorky sa musia pripraviť metódami, ktoré nemenia pôvodnú štruktúru výrobku a zachovávajú všetky povrchy, nátery alebo povrchové úpravy. V prípade výrobkov spojených s bežne používaným podkladom, ako je tenká omietka alebo sadrový náter, by sa vzorky mali vytvoriť z kombinácie výrobku a bežného podkladu. Celková hrúbka je súčtom hrúbky náteru a podkladu.

Okraje pevných vzoriek musia byť utesnené tesniacim materiálom nepriepustným pre vodu a paru, ktorý chemicky nereaguje so vzorkou ani významne nepreniká do pórov produktu. Utesnenie okrajov vzoriek s povrchovou úpravou je obzvlášť dôležité, aby sa zabránilo obídeniu povlaku.

Ak nie je možné utesniť vláknité alebo sypké výplňové materiály s veľmi nízkou hustotou, môžu sa umiestniť do trubice pevne pripevnenej na drôtenú sieť umiestnenú v ústí trubice. Otvorená plocha drôtenej siete by mala byť čo najširšia, aby plne podopierala vzorku počas celého testu. V tomto prípade by mala byť plocha povrchu vzorky aspoň 100 cm², aby sa minimalizovali okrajové ^efekty.

Povrch, ktorý je v kontakte s vodou, musí byť hladký, aby sa zachovala bežná drsnosť povrchu materiálu.

Skúšobné vzorky by sa mali skladovať za testovacích podmienok, kým sa hmotnosť každej vzorky pri meraní počas 24 hodín nestabilizuje s odchýlkou ​​0,1 % z jej celkovej hmotnosti. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa vhodných techník kondicionovania sú uvedené v norme ISO 12570.

Vo svete stavebníctva a stavebnej vedy je správanie materiálov v rôznych environmentálnych podmienkach mimoriadne dôležité. Kľúčovým faktorom je to, ako stavebné materiály interagujú s vlhkosťou, najmä ich schopnosť absorbovať vodu, čo môže viesť k problémom, ako je rast plesní, zhoršenie konštrukcie a zníženie tepelnej účinnosti. Tu prichádza na rad norma ISO 15148. Táto norma poskytuje presnú metódu na meranie tohto správania a ponúka inžinierom, výskumníkom a výrobcom spoľahlivý nástroj na posúdenie krátkodobej nasiakavosti vody a zabezpečenie bezpečnejších a odolnejších konštrukcií.

Absorpcia vody v stavebných materiáloch je základným faktorom hygrotermických vlastností, ktorý zahŕňa prenos tepla aj vlhkosti. Nadmerná absorpcia môže ohroziť exteriér budovy.

Naša organizácia so svojimi kompetentnými a skúsenými zamestnancami už mnoho rokov rozumie potrebám svojich klientov, poskytuje im pokročilé testovacie služby a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov riadenia. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby pre podniky v súlade s normou „ISO 15148 Tepelno-hygrochemické vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov – Stanovenie koeficientu nasiakavosti vody čiastočným ponorením“.