EN 12371 Skúšobné metódy prírodného kameňa - Stanovenie mrazuvzdornosti

Európska norma „EN 12371 Skúšobné metódy prírodného kameňa – Stanovenie mrazuvzdornosti“ opisuje metódu používanú na hodnotenie vplyvu cyklov mrazenia a rozmrazovania na prírodný kameň. Pri používaní tejto normy platí pre terminológiu norma „EN 12670 Prírodný kameň – Terminológia“ a pre pomenovávanie norma „EN 12440 Prírodný kameň – Názvoslovie“.

Odolnosť voči mrazu je dôležitým parametrom pre trvanlivosť neviazaného prírodného kameňa v chladnom prostredí. Odolnosť voči mrazu a rozmrazovaniu v danom prostredí závisí od pórovitosti kameňa, jeho obsahu vlhkosti a možnej prítomnosti rozpustených solí.

Norma EN 12371 obsahuje pokyny pre kratší technologický test (test A) aj identifikačný test (test B) na posúdenie vplyvu cyklov zmrazovania a rozmrazovania na relevantné výkonnostné charakteristiky. Ako je definované v norme EN 12440, niektoré mramory prechádzajú zmenami svojich fyzikálnych vlastností v dôsledku testovacích podmienok, a nie cyklov mrazenia a rozmrazovania. V týchto prípadoch sa musia vykonať dodatočné skúšky (napr. norma „EN 14066 Skúšobné metódy prírodného kameňa - Stanovenie odolnosti voči starnutiu tepelným šokom“).

Odolnosť prvkov z prírodného kameňa voči mrazu sa určuje skúšobnou metódou, ktorá pozostáva hlavne z cyklov mrazenia na vzduchu a rozmrazovania vo vode.

Hlavné vybavenie používané v týchto testoch zahŕňa:

• Mraziaca nádrž s kapacitou na požadovaný počet vzoriek a prípadne automatický riadiaci systém na programovanie cyklov mrazenia a rozmrazovania v komore s toleranciou plus/mínus 2,0 stupňa. Ak nie je k dispozícii vhodný automatizovaný systém, testy sa môžu vykonať manuálne.
• Systém na zaznamenávanie teploty, ktorý dokáže merať teplotu s presnosťou na 0,1 stupňa.
• Zariadenie, ktoré meria dynamický modul pružnosti v súlade s normou „EN 14146 Skúšobné metódy prírodného kameňa - Stanovenie dynamického modulu pružnosti (meraním základnej rezonančnej frekvencie)“.
• Váhy s presnosťou najmenej 0,01 percenta váženej hmotnosti.
• Vetraná rúra, ktorá dokáže udržiavať teplotu 70 stupňov plus/mínus 5 stupňov.

Odber vzoriek nie je zodpovednosťou skúšobného laboratória, pokiaľ o to výslovne nepožiada. Počet vzoriek pre technologické skúšky musí byť v súlade s príslušnou normou (uvedenou aj v tabuľke uvedenej v norme). Vyžadujú sa dve sady vzoriek, jedna testovaná po cykloch zmrazovania a rozmrazovania a druhá testovaná bez cyklov zmrazovania a rozmrazovania. Každá sada sa náhodne vyberá z testovaného súboru kameňov. Okrem toho sa na monitorovanie teploty vzoriek používa ďalšia vzorka. Na identifikačný test sa vyberie sedem vzoriek považovaných za reprezentatívne pre testované kamenné teleso. Jedna zo siedmich vzoriek sa používa na monitorovanie teploty jadra.

Veľkosť vzoriek by mala byť:

• Technologická skúška (skúška A): Ak sa táto skúška vykonáva na určenie vplyvu cyklov zmrazovania a rozmrazovania na výkonnostné charakteristiky, vzorky musia spĺňať príslušnú normu. Príslušné normy sú EN 12372 alebo EN 13161 pre pevnosť v ohybe, EN 13364 pre medzné zaťaženie v otvore pre kolík, EN 14066 pre odolnosť voči tepelnému šoku a EN 1926 pre pevnosť v tlaku.
• Identifikačný test (test B): Vzorky majú tvar obdĺžnikových hranolov s rozmermi 50 mm × 50 mm × 300 mm. Dlhá os by mala byť rovnobežná s rovinami anizotropie.

Počiatočné chyby a všetky nepravidelnosti musia byť na vzorkách označené nezmazateľnými značkami. Aby sa zabezpečilo, že rôzne merania dynamického modulu pružnosti pred a po cykloch zmrazovania a rozmrazovania sa vykonajú na rovnakých miestach vzoriek, mali by sa na príslušných povrchoch vzoriek vytvoriť nezmazateľné bodkové značky. Počas stanovenia dynamického modulu pružnosti (v ohybovom režime) sa nakreslí nezmazateľná čiara cez bod osi dvoch podpier, na ktorých budú vzorky umiestnené.

Vzorka by mala byť vybavená zariadením (napr. termočlánkom) na meranie teploty vzorky počas cyklov zmrazovania a rozmrazovania. Zariadenie by malo byť umiestnené do vyvŕtaného otvoru rovnobežného s dlhou osou vzorky. Priemer tohto otvoru musí zodpovedať priemeru zariadenia. Stred otvoru by mal byť rovnako vzdialený od okrajov vzorky a hlboký od vrchu aspoň 50 mm. Ak sa použijú kocky, otvor by mal byť hlboký 25 mm plus/mínus 5 mm. Zariadenie by malo byť umiestnené do otvoru, ktorý je potom utesnený, aby sa zabránilo prenikaniu vody.

Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach existujú aj testovacie služby v súlade s normou „EN 12371 Skúšobné metódy prírodného kameňa - Stanovenie mrazuvzdornosti“.