EN 16421 Vplyv materiálov na vodu - Zvýšenie mikrobiálneho rastu (EMG)

Európska norma „EN 16421 Vplyv materiálov na vodu určenú na ľudskú spotrebu – Zvýšenie mikrobiálneho rastu (EMG)“ opisuje tri metódy na stanovenie schopnosti nekovových materiálov zvýšiť rast mikroorganizmov. Táto norma sa vzťahuje na materiály určené na použitie za rôznych podmienok pri preprave a skladovaní vody určenej na ľudskú spotrebu.

Táto norma umožňuje testovanie jedného typu materiálu alebo výrobku, kde je s vodou v kontakte iba jeden materiál. Nie je vhodná na použitie na zostavených výrobkoch, kde je vode vystavených viacero materiálov. Výsledky získané jednotlivými metódami nie sú priamo porovnateľné.

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• Adenozíntrifosfát je zlúčenina produkovaná v bunkách všetkých živých organizmov a v kontexte tejto metódy sa používa na meranie množstva aktívnej biomasy vo vode a na povrchu testovaného vzorku.
• Koncentrácia pripojenej biomasy je koncentrácia mikroorganizmov, ktoré produkujú adenozíntrifosfát pripojených k povrchu.
• Biofilm je zhluk mikroorganizmov, ktoré priľnú k povrchom, ktoré sú v kontakte s vodnými tekutinami, často zabudovaný do vlastne vytvorenej matrice extracelulárnych polymérnych látok. Zahŕňa živé aj neživé organizmy.
• Produkcia biomasy je súčtom viazanej biomasy a suspendovanej biomasy.
• Potenciál produkcie biomasy je priemer meraní produkcie biomasy po zohľadnení priemeru rastu spojeného s negatívnou kontrolou.
• Kontroly sú špecifické testovacie vzorky so známymi mikrobiologickými rastovými charakteristikami. Kontroly sa používajú na preukázanie uspokojivého výkonu testu.
• Pitná voda znamená vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá je v súlade so smernicou 98/83/ES (o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu).
• Materiál je zmes jednej alebo viacerých jednotlivých látok, ktoré majú špecifické zloženie a špecifikovaný výrobný postup.

Táto norma poskytuje tri metódy na určenie schopnosti nekovových materiálov podporovať rast mikroorganizmov:

• Metóda 1: Meranie s produkčným potenciálom biomasy meraným pomocou ATP
• Metóda 2: Meranie objemu biofilmu
• Metóda 3: Meranie priemerného úbytku rozpusteného kyslíka

Prvá metóda opisuje test produkčného potenciálu biomasy, ktorý určuje rast mikroorganizmov v prítomnosti materiálu inkubovaného v biologicky stabilnej vode počas stanoveného časového obdobia. Produkčný potenciál biomasy je metóda na testovanie schopnosti materiálu podporovať rast mikroorganizmov založená na kombinácii dvoch princípov:

• Testovacie podmienky založené na dávkach s výmenou testovacej vody každých sedem dní
• Stanovenie množstva aktívnej biomasy meraním adenozíntrifosfátu

Pri vykonávaní testu sa reprezentatívne vzorky testovaného materiálu inkubujú vo vhodne upravenej pitnej vode a inokulujú sa zmesou prirodzene sa vyskytujúcich mikroorganizmov pochádzajúcich zo zdroja povrchovej vody. Testované kusy sa inkubujú počas stanoveného obdobia (16 týždňov) pri konštantnom pomere povrchu k objemu 0,16 cm-1. Tento pomer sa udržiava konštantný úpravou objemu vody v testovacích nádobách, keď sa testovaný kus vyberie na meranie biomasy. Testovaná voda sa mení každých 7 dní. Tvorba biomasy na testovanom kuse a vo vode sa určuje meraním adenozíntrifosfátu po 56, 84 a 112 dňoch inkubácie. Množstvo adenozíntrifosfátu sa používa ako miera množstva aktívnej biomasy. Biomasa spojená s definovaným povrchom testovaného kusu sa vypočíta z množstva prichytenej a suspendovanej biomasy. Každý test sa validuje uspokojivým výkonom pozitívnych a negatívnych kontrol za rovnakých podmienok.

Druhá metóda sa vzťahuje na techniku ​​kvantifikácie množstva biofilmu, štruktúrovaného spoločenstva mikroorganizmov pripojených k povrchu, meraním jeho fyzického objemu. Ide o jednu z niekoľkých metód používaných v mikrobiológii a testovaní materiálov na posúdenie tvorby biofilmu, najmä na materiáloch vystavených vlhkému alebo ponorenému prostrediu. Táto metóda je súčasťou posudzovania odolnosti materiálu voči rastu mikróbov (dôležité pre hydroizolačné membrány používané v tuneloch a podzemných stavbách, kde sa môže dariť vlhkosti a baktériám).

Táto metóda je dôležitá z nasledujúcich dôvodov:

• Hodnotí hygienu materiálu.
• Hodnotí náchylnosť povrchov na mikrobiálnu kolonizáciu.
• Pomáha porovnať účinnosť antimikrobiálnych ošetrení alebo povrchových úprav.

Tretia metóda sa týka mikrobiálnej aktivity, konkrétne tvorby biofilmu, čo je technika používaná na meranie spotreby rozpusteného kyslíka v priebehu času. Rozpustený kyslík je množstvo kyslíka prítomného vo vode. Mikroorganizmy, vrátane tých v biofilmoch, spotrebúvajú kyslík počas metabolizmu. Úbytok kyslíka naznačuje biologickú aktivitu; čím aktívnejší je biofilm, tým viac kyslíka sa spotrebuje. Pri tejto metóde sa priemerný pokles rozpusteného kyslíka za dané obdobie (t. j. priemerný úbytok rozpusteného kyslíka) používa ako ukazovateľ rastu biofilmu alebo mikrobiálnej aktivity na povrchu.

Táto metóda je nedeštruktívna a možno ju použiť v reálnom čase alebo v priebehu určitého časového obdobia. Poskytuje kvantitatívne, nepriame meranie prítomnosti a metabolickej aktivity mikroorganizmov. Je obzvlášť užitočná na posúdenie odolnosti materiálov voči mikrobiálnej kolonizácii v prostrediach, kde sa môžu tvoriť biofilmy (napr. tunely, vodovodné potrubia, vodotesné membrány).

Táto metóda sa používa pri testovaní antimikrobiálnych povrchov, hodnotení mikrobiálnej čistoty stavebných materiálov a štandardných testovacích protokolov.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme podnikom aj testovacie služby v súlade s normou EN 16421 „Vplyv materiálov na vodu určenú na ľudskú spotrebu – Zvýšenie mikrobiálneho rastu (EMG)“.