Štandardné skúšobné metódy ASTM D3278-21 na stanovenie bodu vzplanutia kvapalín pomocou zariadenia s uzavretým kelímkom v malom meradle

Norma Americkej spoločnosti pre testovanie a materiály (ASTM) s názvom „ASTM D3278-21 Štandardné skúšobné metódy pre bod vzplanutia kvapalín pomocou zariadenia s uzavretým kelímkom v malom meradle“ opisuje skúšobné metódy, ktoré používajú zariadenie s uzavretým kelímkom v malom meradle na určenie, či materiál vzplanie pri stanovenej teplote (metóda A s vzplanutím/bez vzplanutia) alebo pri najnižšej konečnej teplote, pri ktorej materiál vzplanie (metóda B). Tieto skúšobné metódy sú použiteľné pre farby, emaily, laky, fermeže, rozpúšťadlá a podobné výrobky s bodom vzplanutia medzi 0 °C a 110 °C a viskozitou menšou ako 25 15.000 mm2/s pri XNUMX °C.

Testovanie pri vyšších alebo nižších teplotách je možné, ale citlivosť nebola stanovená. Viskóznejšie materiály je možné testovať v súlade s normou uvedenou v prílohe (príloha A4). Organické peroxidy sa môžu testovať podľa potreby v prílohe k norme, ktorá opisuje príslušné bezpečnostné opatrenia (príloha A59.

Ministerstvo práce USA (OSHA, Hazard Communications), Ministerstvo dopravy USA a Agentúra na ochranu životného prostredia USA (EPA) akceptujú normu ASTM D3278-21 vo svojich publikovaných predpisoch ako jednu z niekoľkých prijateľných metód na stanovenie bodu vzplanutia kvapalín.

Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:

• V metódach testovania bodu vzplanutia sa rovnováha vzťahuje na situáciu, keď majú pary nad testovanou vzorkou a testovaná vzorka rovnakú teplotu pri použití zdroja zapálenia. V praxi sa to nemusí úplne dosiahnuť, pretože teplota nemusí byť v celej testovanej vzorke rovnomerná a testovací kryt a uzáver na zariadení môžu byť chladnejšie alebo teplejšie.
• Bod vzplanutia sa v testovacích metódach upravuje tak, aby sa zohľadnili zmeny atmosférického tlaku od 101,3 kPa, čo je najnižšia teplota testovanej vzorky, pri ktorej použitie zdroja zapálenia za špecifikovaných testovacích podmienok spôsobí vznietenie pár testovanej vzorky.

Pri vykonávaní metódy A (zábleskový/bezzábleskový test) sa 2 ml testovanej vzorky zavedie pomocou injekčnej striekačky do testovacej nádoby vybraného zariadenia, ktoré je nastavené a udržiavané na stanovenej testovacej teplote. Po jednej minúte sa aplikuje zdroj zapálenia a určí sa, či došlo k vzplanutiu.

Pri použití metódy B (test konečného alebo skutočného bodu vzplanutia) táto metóda v podstate niekoľkokrát opakuje metódu A a iteratívne určuje bod vzplanutia niekoľkonásobnou zmenou testovacej teploty a testovanej vzorky. Do testovacej nádoby vybraného zariadenia udržiavaného pri očakávanom bode vzplanutia sa vloží 2 ml testovanej vzorky. Po jednej minúte sa aplikuje zdroj zapálenia a určí sa, či došlo k preskoku. Skúšobná vzorka sa vyberie z testovacej nádoby, testovacia nádoba a veko sa vyčistia a testovacia teplota sa nastaví o 5 stupňov nižšie alebo vyššie v závislosti od toho, či už došlo k preskoku. Zavedie sa a otestuje nová testovacia vzorka. Tento postup sa opakuje, kým sa bod vzplanutia nestanoví s presnosťou na 5 stupňov. Postup sa potom opakuje v 0,5-stupňových intervaloch, kým sa bod vzplanutia nestanoví s presnosťou na 0,5 stupňa. Takto sa vykoná druhé stanovenie a priemer z týchto dvoch stanovení sa zaznamená ako bod vzplanutia.

Bod vzplanutia meria reakciu testovanej vzorky na teplo a zdroj zapálenia za kontrolovaných laboratórnych podmienok. Je to len jedna z mnohých vlastností, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní celkového nebezpečenstva horľavosti materiálu. Bod vzplanutia používajú regulačné orgány na identifikáciu a klasifikáciu horľavých a zápalných materiálov v dopravných a bezpečnostných predpisoch. Presné definície týchto tried si treba prečítať v príslušných predpisoch. Bod vzplanutia môže naznačovať možnú prítomnosť vysoko prchavých a horľavých nečistôt alebo kontaminantov v konkrétnej kvapaline, ako je napríklad prítomnosť zvyškových rozpúšťadiel v sušiacich olejoch rafinovaných rozpúšťadlom.

Tieto metódy testovania rovnovážneho bodu vzplanutia používajú menšiu vzorku (56 ml) a kratší čas testovania (22 minúta) ako tradičné metódy testovania nerovnovážneho stavu, ako sú napríklad metódy testovania opísané v dokumentoch „ASTM D93-20 Štandardná metóda testovania bodu vzplanutia s testovacím prístrojom s uzavretým kelímkom“ a „ASTM D2-1 Štandardné metódy testovania bodu vzplanutia s testovacím prístrojom s uzavretým kelímkom Pensky-Martens“.

Skúšobné metódy opísané v normách „ASTM D3828-07 Štandardné skúšobné metódy pre bod vzplanutia pomocou malého uzavretého skúšobného prístroja“, „ASTM D8174-18 Štandardná skúšobná metóda na stanovenie konečného bodu vzplanutia kvapalných odpadov pomocou malého uzavretého skúšobného prístroja“ a „ISO 3679 Stanovenie bodu vzplanutia - Metóda s bodom vzplanutia bez bodu vzplanutia a s bodom vzplanutia pomocou malého uzavretého skúšobného prístroja“ sú podobné a používajú rovnaké zariadenie.

Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach existujú aj testovacie služby v súlade s normou „ASTM D3278-21 Štandardné skúšobné metódy pre bod vzplanutia kvapalín pomocou malej uzavretej nádoby“.