
Norma „ASTM D4060-19 Štandardná skúšobná metóda pre odolnosť organických povlakov s abrazívom Taber proti oderu“, ktorú vyvinula Americká spoločnosť pre testovanie a materiály (ASTM), opisuje skúšobnú metódu na stanovenie odolnosti organických povlakov voči oderu spôsobenému abrazívom Taber na povlakoch nanesených na plochý, tvrdý povrch, ako je napríklad kovový panel.

Na účely tejto normy sa okrem pojmov a definícií opísaných v dokumente „ASTM D16-16 Štandardná terminológia pre farby a súvisiace nátery, materiály a aplikácie“ uplatňujú aj tieto definície:
Pri testovaní sa organický povlak nanáša v rovnomernej hrúbke na plochý, pevný panel a po vytvrdnutí sa povrch obrúsi rotačným trením za podmienok riadeného tlaku a abrazívneho pôsobenia. Skúšobná vzorka, upevnená na rotujúcej plošine, sa otáča na zvislej osi proti posuvnému otáčaniu dvoch brúsnych kotúčov. Kolesá by mali byť namontované tak, aby sa pri kontakte s rotujúcou skúšobnou vzorkou otáčali v opačných smeroch. Jeden brúsny kotúč trie vzorku smerom von k obvodu, zatiaľ čo druhý trie dovnútra smerom do stredu. Výsledné stopy opotrebenia tvoria vzor krížiacich sa oblúkov na ploche približne 30 cm2.
Odolnosť proti opotrebovaniu sa vypočíta ako úbytok hmotnosti počas stanoveného počtu cyklov opotrebovania, priemerný úbytok hmotnosti na tisíc cyklov opotrebovania alebo počet cyklov potrebných na odstránenie jednej jednotky hrúbky povlaku.
Povlak na podkladoch sa môže počas svojej životnosti poškodiť oderom. Táto testovacia metóda sa ukázala ako užitočná pri hodnotení odolnosti povlakov voči opotrebovaniu. Hodnotenia získané touto testovacou metódou dobre korelovali s hodnoteniami získanými hodnotami klesajúceho abrazívneho materiálu v dokumente „ASTM D968-22 Štandardné testovacie metódy pre odolnosť organických povlakov voči oderu padajúcim abrazívnym materiálom“.
Pri niektorých materiáloch sa môžu testy oderu s použitím abrazíva Taber líšiť v dôsledku zmien abrazívnych vlastností kotúča počas testovania. V závislosti od typu abrazíva a testovanej vzorky sa povrch kotúča môže zmeniť (t. j. zaniesť) v dôsledku priľnavosti nečistôt vytvorených počas testu a musí sa povrch obnovovať v častejších intervaloch podľa dohody zúčastnených strán. Na určenie, či je potrebná častejšia obnova povrchu, sa celková strata hmotnosti zaznamenáva každých 50 cyklov. Ak sa pred 500 cyklami pozoruje významná negatívna zmena sklonu, bod, v ktorom sa sklon zmení, určuje frekvenciu opätovného nanášania povrchu.
Pri hodnotení odolnosti dvoch alebo viacerých náterov voči opotrebovaniu môže byť pre presné porovnanie potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Flexibilné nátery obsahujúce bubliny strhávajúce vzduch môžu počas porovnávacích testov zmeniť stratu hmotnosti. Nátery obsahujúce husté plnivá môžu spôsobiť väčšiu stratu hmotnosti, ale menšiu zmenu hrúbky náteru. Povlaky obsahujúce oxid kremičitý, oxidy kovov alebo iné extrémne husté častice môžu opotrebovať brúsny kotúč. Úlomky opotrebenia obsahujúce nadmerne husté častice môžu spôsobiť trojdielne opotrebenie, ktoré prispieva k rozpadu povlaku, ak nie sú odstránené vákuovým odsávacím systémom.
Povrchy s vyššou hodnotou tvrdosti alebo koeficientom trenia ako brúsny kotúč môžu spôsobiť rýchlejšie opotrebenie brúsneho kotúča. Pri porovnávacích testoch by sa mali zohľadniť povlaky s rôznymi koeficientmi trenia.
Medzi príklady náterov, ktoré môžu byť ovplyvnené, patria okrem iného: epoxidy, polymetylmetakrylát (PMMA), polyuretánmetakrylát (PUMA), metylmetakrylát (MMA) a uhlíková živica.
Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach existujú aj testovacie služby v súlade s normou „ASTM D4060-19 Štandardná skúšobná metóda pre odolnosť organických náterov s abrazívami proti oderu“.
