Norma „EN ISO 8256 Plasty – Stanovenie rázovej pevnosti v ťahu“, ktorá vychádza z európskej normy a následne ju publikovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje dve metódy (metódu A a metódu B) na stanovenie rázovej pevnosti plastov za definovaných podmienok. Tieto metódy možno opísať ako skúšky ťahom pri relatívne vysokých rýchlostiach deformácie.
Tieto skúšobné metódy sa môžu použiť pre tuhé materiály, ako sú definované v norme ISO 472, ale sú obzvlášť užitočné pre materiály, ktoré sú príliš ohybné alebo tenké na to, aby sa dali skúšať nárazovými skúškami podľa normy ISO 179 alebo ISO 180.
Tieto metódy sa používajú na skúmanie správania špecifikovaných vzoriek pri špecifikovaných rýchlostiach nárazu a na predpovedanie ich krehkosti alebo húževnatosti v rámci obmedzení daných testovacími podmienkami. Tieto metódy sú použiteľné pre vzorky pripravené z formovacích materiálov, ako aj pre vzorky z hotových výrobkov alebo polotovarov (napr. výlisky, lamináty alebo extrudované alebo liate plechy).
Výsledky získané testovaním lisovaných vzoriek rôznych veľkostí nemusia byť nevyhnutne rovnaké. Podobne vzorky vyrezané z lisovaných výrobkov nemusia priniesť rovnaké výsledky ako vzorky rovnakej veľkosti vylisované priamo z materiálu. Výsledky testov získané zo vzoriek pripravených z lisovacích zmesí nemožno priamo aplikovať na výlisky akéhokoľvek tvaru, pretože hodnoty môžu závisieť od konštrukcie formy a podmienok lisovania. Výsledky získané metódou A a metódou B môžu, ale nemusia byť porovnateľné.
Tieto metódy nie sú vhodné ako zdroje údajov pre výpočty návrhu súčiastok. Informácie o typickom správaní materiálu však možno získať testovaním rôznych typov skúšobných vzoriek pripravených za rôznych podmienok a pri rôznych teplotách. Tieto dve rôzne metódy sú vhodné na kontrolu výroby a kontrolu kvality.
Na účely tohto štandardu platia nasledujúce pojmy a definície:
V princípe sa vzorka láme jediným nárazom v spodnej časti kyvadla ťahovo-rázového stroja. Vzorka je v momente lomu vodorovná. Jeden koniec vzorky je v momente nárazu držaný rámom alebo kyvadlom, zatiaľ čo druhý koniec je držaný priečkou. Dve opísané metódy sú založené na dvoch rôznych spôsoboch umiestnenia vzorky držanej priečkou: vzorka môže byť pevne upevnená na nosnom ráme (metóda A) alebo nesená smerom nadol kyvadlom (metóda B). Energia lomu je určená kinetickou energiou uvoľnenou z kyvadla počas procesu lomu vzorky. Korekcie sa robia o energiu hodu priečky (metóda A) alebo odrážania (metóda B).
Pri skúškach sa môže použiť päť typov skúšobných vzoriek, ako je uvedené v tabuľke uvedenej v norme a znázornené na obrázku. Vo všeobecnosti sa všetky typy môžu použiť jedným z dvoch spôsobov.
Metóda A: Na splnenie požiadaviek noriem ISO 10350-1 a ISO 11403-3 sú preferovanými typmi vzoriek typ 1 (ktorý sa môže odobrať z viacúčelovej skúšobnej vzorky špecifikovanej v norme ISO 3167 alebo priamo formovať podľa normy ISO 294-1) a typ 4 (ktorý sa môže priamo formovať podľa normy ISO 294-2 alebo obrábať z formovaných plechov podľa normy ISO 294-3).
Metóda B: Preferované typy vzoriek sú typ 2 a typ 4. Výsledok skúšky závisí od typu vzorky, jej prípravy a hrúbky. Pre opakovateľné výsledky alebo v prípade nezhody je potrebné dohodnúť sa na type, príprave a hrúbke skúšobnej vzorky. Vzorky sa skúšajú v ich pôvodnej hrúbke do 4 mm vrátane. Preferovaná hrúbka vzorky pre vzorky typu 1 je 4 mm plus/mínus 0,2 mm a pre vzorky typu 4 3 mm plus/mínus 0,2 mm. V rámci meranej oblasti by sa hrúbka mala udržiavať v rámci tolerancie plus/mínus 5 percent. Nad 4 mm sa nemôžu použiť skúšobné metódy opísané v tejto norme a na stanovenie rázových vlastností vzoriek by sa mali použiť normy ISO 179 alebo ISO 180.
V prípade lisovaných a extrúznych zmesí sa vzorky musia pripraviť v súlade s príslušnými materiálovými špecifikáciami. Ak nie sú k dispozícii žiadne alebo je uvedené inak, vzorky sa musia priamo extrudovať v súlade s normou príslušnou pre daný materiál, alebo sa musia z materiálu vyrobiť lisovaním alebo vstrekovaním v súlade s normami ISO 293, ISO 294-1, ISO 294-2 alebo ISO 295, alebo sa musia obrábať z plechov alebo dosiek vyrobených lisovaním alebo vstrekovaním zo zmesi v súlade s normou ISO 2818. Vzorky typu 1 sa môžu pripraviť z univerzálnej skúšobnej vzorky typu A opísanej v norme ISO 3167.
V prípade panelov by sa vzorky mali spracovať z panelov v súlade s normou ISO 2818. V prípade živíc vystužených vláknami by sa mal panel pripraviť z kompozitu v súlade s príslušnou časťou normy ISO 1268 a vzorky by sa mali spracovať v súlade s normou ISO 2818.
Vrubovanie vzoriek (pre vzorky typu 1) by sa malo vykonávať v súlade s normou ISO 2818 na vhodne pripravených vzorkách bez vrubov.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 8256 Plasty – Stanovenie pevnosti v ťahu a rázovej pevnosti.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
