
Norma EN ISO 178, vyvinutá Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), popisuje skúšobnú metódu na určenie ohybových vlastností pevných a polotuhých plastov za definovaných podmienok. Uprednostňovaná skúšobná vzorka je definovaná v tejto norme, ale zahŕňa aj parametre pre alternatívne veľkosti vzorky na použitie tam, kde je to vhodné.

Táto skúšobná metóda sa používa na skúmanie ohybového správania skúšobných telies a na stanovenie pevnosti v ohybe, modulu pružnosti v ohybe a iných aspektov vzťahu namáhania v ohybe za definovaných podmienok.
Norma EN ISO 178 je vhodná hlavne pre materiály ako:
V súlade s normami ISO 10350-1 a ISO 10350-2 sa norma EN ISO 178 vzťahuje na vláknami vystužené zmesi s dĺžkou vlákien menšou ako 7,5 mm pred spracovaním. Norma ISO 7,5 sa vzťahuje na materiály vystužené dlhými vláknami (lamináty) s dĺžkou vlákna väčšou ako 14125 mm.
Skúšobná metóda opísaná v norme EN ISO 178 nie je bežne vhodná na použitie s pevnými bunkovými materiálmi alebo sendvičovými štruktúrami obsahujúcimi bunkové materiály. V takýchto prípadoch platia normy ISO 1209-1 alebo ISO 1209-2.
Pre určité typy plastov vystužených textilnými vláknami sa používa metóda štvorbodovej skúšky ohybom. Táto testovacia metóda je opísaná v norme ISO 14125.
Skúšobná metóda EN ISO 178 špecifikuje preferované rozmery skúšobnej vzorky. Testy na vzorkách rôznych veľkostí alebo na vzorkách pripravených za rôznych podmienok poskytujú neporovnateľné výsledky. Okrem toho na výsledky vplývajú aj faktory ako rýchlosť testu a úprava vzoriek.
Norma EN ISO 178 nie je určená na použitie ako zdroj údajov pre konštrukčné výpočty.
Medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnoteniami, ktoré naša organizácia poskytuje podnikom v rôznych odvetviach, ponúkame aj testovacie služby na určenie ohybových vlastností plastov v rámci normy EN ISO 178, a to vďaka nášmu vyškolenému a odbornému personálu a modernému technologickému vybaveniu.
