ISO 2808 Farby a laky - Stanovenie hrúbky filmu

Norma „ISO 2808 Farby a laky – Stanovenie hrúbky filmu“ vydaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) opisuje metódy merania hrúbky náterov nanesených na podklad. Táto norma obsahuje metódy na stanovenie hrúbky mokrého filmu, hrúbky suchého filmu a hrúbky filmu nevytvrdených práškových vrstiev. Pre každú opísanú metódu táto norma poskytuje prehľad oblasti použitia, aktuálnych noriem a citlivosti. Informácie o meraní hrúbky filmu na drsných povrchoch a meraní hrúbky filmu na drevených podkladoch sú uvedené v štandardných prílohách (príloha B a príloha C).

Na účely tejto normy sa okrem termínov a definícií uvedených v norme „ISO 4618 Náterové látky a laky – Slovník“ uplatňujú aj tieto definície:

• Hrúbka filmu je vzdialenosť medzi povrchom filmu a povrchom substrátu.
• Hrúbka mokrej vrstvy je hrúbka čerstvo naneseného mokrého náterového materiálu meraná bezprostredne po aplikácii.
• Hrúbka suchého filmu je hrúbka náteru, ktorá zostáva na povrchu po vytvrdnutí náteru.
• Hrúbka nevytvrdenej práškovej vrstvy je hrúbka čerstvo naneseného náterového materiálu v práškovej forme, meraná bezprostredne po nanesení a pred vypálením.
• Povrchová oblasť záujmu je tá časť objektu, ktorá je alebo bude potiahnutá náterom a kde je náter potrebný pre prevádzkyschopnosť alebo vzhľad. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.
• Testovacia plocha je reprezentatívna časť príslušnej plochy povrchu, na ktorej sa vykoná dohodnutý počet jednotlivých meraní ako bodová kontrola. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.
• Meracia oblasť je oblasť, v ktorej sa vykonáva jedno meranie. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.
• Minimálna lokálna hrúbka filmu je najnižšia hodnota lokálnej hrúbky filmu zistená na príslušnej ploche povrchu danej skúšobnej vzorky. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.
• Maximálna lokálna hrúbka filmu je najvyššia hodnota lokálnej hrúbky filmu zistená na príslušnej ploche povrchu danej skúšobnej vzorky. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.
• Priemerná hrúbka filmu je aritmetický priemer všetkých jednotlivých hrúbok suchého filmu v testovacej oblasti alebo výsledok gravimetrického stanovenia hrúbky. Meranie tejto vlastnosti je potrebné len na rozšírené vyhodnotenie meraní hrúbky filmu.

Príloha k norme poskytuje prehľad metód používaných na stanovenie hrúbky mokrého filmu (príloha A).

Pri mechanických metódach určovania hrúbky mokrého filmu sa meracie zariadenie v zásade umiestňuje na povrch podkladového náteru. Rozdiel medzi kontaktnými bodmi a povrchom náteru, ktorého sa dotýka vrchná časť meracieho zariadenia, zodpovedá odčítateľnej hrúbke mokrého filmu. Mechanický princíp je vhodný pre všetky kombinácie fólie a substrátu. Podklad musí byť v oblasti, kde sa meranie vykonáva, rovný aspoň v jednom smere. Zakrivenie povrchu v jednej rovine je prijateľné (napr. vnútorný alebo vonkajší povrch rúrok).

Klasifikácia metódy ako deštruktívnej alebo nedeštruktívnej závisí od:

• Reologické vlastnosti náterového materiálu
• Povaha zmáčacieho kontaktu medzi kontaktnými plochami meracieho zariadenia a náterovým materiálom
• Či by merania hrúbky spôsobili, že náter by nebol vhodný na zamýšľaný účel.

Keďže nemožno vylúčiť možnosť, že medzi meracím zariadením a substrátom zostanú pigmentové častice, všetky mechanické metódy obsahujú systematickú chybu: zobrazená hrúbka filmu je menšia ako skutočná hrúbka mokrého filmu aspoň o priemerný priemer pigmentových častíc. V prípade meradla kolesa musí byť koleso zmáčané krycím materiálom. V opačnom prípade to predstavuje ďalší zdroj systematickej chyby, ktorá môže viesť k nadhodnoteniu údajov a je funkciou: povrchového napätia a reologických vlastností povlakového materiálu, materiálu rozchodu kolesa a rýchlosti, akou sa koleso otáča.

Hlavné používané mechanické metódy sú:

• Metóda 1A Hrebeňový merač
• Metóda 1B Meradlo kolies
• Metóda 1C Číselníkový merač

Ďalšou metódou používanou na stanovenie hrúbky mokrého filmu je gravimetrická metóda (metóda 2 založená na rozdiele hmotností). Táto metóda sa v princípe aplikuje na náter a hrúbka sa určí vydelením hmotnosti náteru jeho hustotou a plochou natretého povrchu. Hrúbka mokrého filmu sa počíta v mikrometroch. Hustotu naneseného tekutého náterového materiálu je možné určiť v súlade s normami ISO 2811-1, ISO 2811-2, ISO 2811-3 alebo ISO 2811-4. Za predpokladu, že množstvo vysoko prchavých látok v tekutom náterovom materiáli je nízke, je gravimetrický princíp všeobecne použiteľný.

Ďalšou metódou používanou na stanovenie hrúbky mokrého filmu je fototermálna metóda (Metóda 3 Stanovenie pomocou tepelných vlastností).

Táto norma definuje nasledujúce metódy na stanovenie hrúbky suchého filmu:

• Mechanické metódy
  • Metóda 4A Podľa rozdielu hrúbky
  • Metóda 4B Meranie hĺbky
  • Metóda 4C Skenovanie profilu povrchu
• gravimetrická metóda
  • Metóda 5 Podľa rozdielu hmotností
• Optické metódy
  • Metóda 6A Rezanie
  • Metóda 6B Klinové rezanie
  • Metóda 6C Interferometria bieleho svetla
• Magnetické metódy
  • Metóda 7A Magnetický merač ťahu
  • Metóda 7B1 Magnetický induktometer
  • Metóda 7B2 Zmena magnetického poľa, princíp magnetickej indukcie

Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 2808 Farby a laky – Stanovenie hrúbky filmu“.