
Norma „JIS K 6262 Guma, vulkanizovaná alebo termoplastická – Stanovenie kompresnej deformácie pri okolitých, vysokých alebo nízkych teplotách“ vyvinutá organizáciou Japanese Industrial Standards (JIS) popisuje metódy na určenie kompresnej deformácie vulkanizovaných a termoplastických kaučukov pri okolitej, vysokej teplote. alebo nízke teploty.

Táto norma je v podstate založená na nasledujúcich dvoch normách vyvinutých Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO):
Norma ISO 815 opisuje metódy na stanovenie vlastností vulkanizovaných a termoplastických kaučukov v tlaku pri teplote okolia alebo pri zvýšených teplotách (v závislosti od spôsobu uvoľnenia skúšobného kusu na konci testu). Tieto metódy sú zamerané na meranie schopnosti kaučukov s tvrdosťou v rozsahu 10 IRHD až 95 IRHD zachovať si svoje elastické vlastnosti pri špecifikovaných teplotách po dlhšom stlačení pri konštantnom namáhaní (zvyčajne 25 percent) v jednej z opísaných sád alternatívnych podmienok. Pre kaučuky s nominálnou tvrdosťou 80 IRHD a viac sa používa nižšie tlakové napätie (80 percent pre nominálnu tvrdosť 89 IRHD až 15 IRHD a 90 percent pre nominálnu tvrdosť 95 IRHD až 10 IRHD).
Pri vykonávaní testov sa skúšobný kus so známou hrúbkou stlačí na definované napätie pri štandardnej laboratórnej teplote a potom sa po určitú dobu nehybne udržiava pri štandardnej laboratórnej teplote alebo pri konštantnej zvýšenej teplote. Stlačenie sa uvoľní a potom, čo sa skúšobný kus nechá zotaviť na určitý čas pri štandardnej laboratórnej teplote alebo zvýšenej teplote, znova sa zmeria hrúbka skúšobného kusa.
V norme ISO 815 sú opísané dve metódy na stanovenie vlastností vulkanizovaných a termoplastických kaučukov pri nízkych teplotách. Metóda 1 je odvodená z metodiky použitej v norme ISO 815-1. Metóda 2 využíva špecifické testovacie zariadenie, ktoré umožňuje zmerať a zaznamenať hrúbku testovaného kusu počas regenerácie. V dôsledku zaťaženia aplikovaného počas regenerácie v metóde 2 nie je možné stanoviť koreláciu medzi výsledkami poskytnutými oboma metódami.
Pri aplikácii metódy 1 sa skúšobný kus známej hrúbky stlačí na definovanú deformáciu pri štandardnej laboratórnej teplote a potom sa po určitú dobu nehybne udržiava pri konštantnej nízkej teplote. Potom, čo sa stlačenie úplne uvoľní a skúšobný kus sa nechá voľne zotaviť pri rovnakej konštantnej nízkej teplote, znova sa zmeria hrúbka skúšobného kusa.
Pri aplikácii metódy 2 sa skúšobný kus so známou hrúbkou stlačí na definované napätie pri štandardnej laboratórnej teplote a potom sa po určitú dobu nehybne udržiava pri konštantnej nízkej teplote. Stlačenie sa uvoľní a skúšobný kus sa nechá zotaviť pri tejto teplote pod daným tlakom podľa normy ISO 23529 na meranie hrúbky. Hrúbka sa meria v intervaloch po uvoľnení deformácie (takže posúdenie vlastností deformácie v tlaku možno získať vynesením deformácie proti času pri nízkej teplote) alebo v špecifickom čase po uvoľnení deformácie.
