Vzhľadom na ich rozmanité použitie sú plasty často v kontakte s chemickými výrobkami, motorovými palivami, mazivami a podobnými kvapalinami, a prípadne aj s ich parami. Pod vplyvom kvapaliny môže plastový materiál podliehať niekoľkým simultánnym procesom. Na jednej strane môže dôjsť k absorpcii kvapaliny a odstráneniu zložiek rozpustených v kvapaline. Na druhej strane môže dôjsť k chemickej reakcii, ktorá často vedie k významnej zmene vlastností plastu. Rovnovážny pomer napučiavania zosieťovaného polyméru v kvapalnom rozpúšťadle je mierou stupňa zosieťovania toho istého nezosieťovaného polyméru.
Správanie plastov v prítomnosti kvapalín je možné určiť len za ľubovoľne stanovených podmienok, ktoré majú uľahčiť porovnávanie medzi rôznymi materiálmi. Výber testovacích podmienok (povaha kvapaliny, teplota ponorenia a čas ponorenia) a vlastnosti, v ktorých sa zmeny merajú, závisia od konečného použitia testovaného plastu. Priama korelácia medzi experimentálnymi výsledkami a správaním plastu v prevádzke však nie je možná. Tieto testy však umožňujú porovnanie správania rôznych plastových materiálov za špecifických podmienok, čím poskytujú predbežné posúdenie ich správania vo vzťahu ku špecifickým skupinám kvapalín. Vzhľadom na jej osobitný význam je stanovenie absorpcie vody predmetom normy ISO 62. Norma ISO 175 sa zaoberá zmenami rozmerov a fyzikálnych vlastností plastov pod vplyvom vody.
Norma „ISO 175 Plasty – Skúšobné metódy na stanovenie účinkov ponorenia do kvapalných chemikálií“, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), opisuje metódu vystavenia skúšobných vzoriek plastových materiálov kvapalným chemikáliám bez akýchkoľvek vonkajších obmedzení a na stanovenie zmien ich vlastností vyplývajúcich z tohto ponorenia. Táto norma sa nevzťahuje na praskanie v dôsledku environmentálneho napätia, ktoré je uvedené v rôznych častiach normy ISO 22088. Zaoberá sa iba skúškami vykonávanými ponorením celého povrchu skúšobnej vzorky.
Táto metóda nemusí byť vhodná na simuláciu čiastočného alebo zriedkavého zmáčania plastov. Táto metóda je použiteľná pre všetky pevné plasty vo forme lisovaných alebo extrudovaných materiálov, dosiek, rúrok, tyčí alebo plechov s hrúbkou väčšou ako 0,1 mm. Nie je použiteľná pre bunkové materiály.
V zásade sa testované vzorky úplne ponoria do testovanej kvapaliny na určený čas a pri určenej teplote. Ich vlastnosti sa stanovujú pred ponorením a po vybratí z kvapaliny, ako aj po vysušení, ak je to potrebné. V druhom prípade sa stanovenia vykonávajú postupne na tých istých vzorkách, ak je to možné.
Porovnávanie rôznych plastov pomocou tejto skúšky je platné iba vtedy, ak použité vzorky majú rovnaký tvar, rovnaké rozmery (najmä rovnakú hrúbku) a sú v čo najbližšom rovnakom stave (napr. vnútorné napätie, povrch).
Táto norma špecifikuje metódy na určenie:
Ak je potrebné určiť stav materiálu, kým je ešte pod vplyvom kvapaliny, merania sa vykonávajú ihneď po jej odstránení. Ak je potrebné určiť stav materiálu po odstránení kvapaliny (za predpokladu, že je prchavá), merania sa vykonávajú po odstránení a vysušení. Umožňuje to tiež určiť vplyv rozpustenej zložky.
Pri výbere testovacej kvapaliny, ak sú potrebné informácie o správaní plastu v kontakte s konkrétnou kvapalinou, mala by sa použiť táto kvapalina. Testovacia kvapalina by mala mať analytickú kvalitu. Priemyselné kvapalné chemikálie vo všeobecnosti nemajú striktne konštantné zloženie. Testy by sa mali vykonávať s použitím definovaných chemických produktov, buď samostatne, alebo v zmesi, ktoré sú čo najreprezentatívnejšie pre hodnotené produkty z hľadiska ich vplyvu na daný plastový materiál. Ak sa používajú technické chemikálie, mali by mať dohodnutý pôvod a kvalitu a malo by sa dbať na to, aby sa na všetky merania v akejkoľvek sérii použila iba jedna výrobná dávka. Ak sa séria testov vykonáva s kvapalinou s pochybným zložením, je dôležité, aby sa všetky vzorky kvapaliny odobrali z tej istej nádoby.
Typy testovacích kvapalín sú uvedené v prílohe tejto normy (príloha A).
Preferované skúšobné teploty sú: 23 °C plus/mínus 2 °C alebo 70 °C plus/mínus 2 °C. Ak je potrebná iná teplota, ktorá zodpovedá teplote, pri ktorej sa bude plast používať, mala by sa zvoliť jedna z teplôt uvedených v tejto norme.
V špeciálnych prípadoch, ako je napríklad skúšanie plastových potrubí, sa môže použiť teplota 60 °C (60 °F) uvedená v prílohe k norme ISO 3205. Ak sa skúška vykonáva pri teplote vyššej, ako sú okolité podmienky, na rozlíšenie vplyvu teploty od vplyvu kvapaliny môže byť žiaduce kondicionovať ďalšiu sériu vzoriek pri tejto teplote počas doby rovnajúcej sa trvaniu skúšky a po kondicionovaní zmerať ich vlastnosti. Pri dlhodobých skúškach sa môžu vyskytnúť zmeny vlastností vzoriek uchovávaných pri teplote 23 °C (73 °F). Odporúča sa pripraviť ďalšiu sériu testovaných vzoriek na porovnanie.
Pokiaľ ide o meranie teploty, teplota na určenie zmien hmotnosti, veľkosti alebo fyzikálnych vlastností je 23 stupňov plus/mínus 2 stupne. Ak je teplota ponorenia iná, vzorka sa zahreje na 23 stupňov.
Preferované časy ponorenia sú:
Ak sa musia použiť iné časy ponorenia, napríklad ak sa majú testy vykonávať v čase alebo ak sa má krivka vykresľovať, kým sa nedosiahne rovnováha, odporúča sa zvoliť časy ponorenia zo špecifikovanej štandardnej stupnice.
V závislosti od meraní, ktoré sa majú vykonať po procese ponorenia (hmotnosť, rozmery, fyzikálne vlastnosti), a štruktúry a tvaru plastového materiálu (list, fólia, tyč atď.), sa vzorky dodávajú v širokej škále tvarov a veľkostí.
Tieto sa dajú získať priamym lisovaním alebo obrábaním. V druhom prípade by sa rezané povrchy mali opracovať, aby sa dosiahol jemný povrch, a nemali by vykazovať žiadne stopy karbonizácie, ktoré by sa dali pripísať spôsobu prípravy. Preferovaná veľkosť vzorky pre uvedené vzorky je 60 mm x 60 mm s hrúbkou, ktorá sa mení v závislosti od typu plastového materiálu:
Testy sa môžu vykonať s použitím vzoriek tenších alebo hrubších ako odporúčaný 1 mm, aby sa zistilo, či hrúbka vzorky spôsobí zmeny hmotnosti, veľkosti, vzhľadu alebo množstva absorbovanej kvapaliny. Počet vzoriek, ktoré sa majú použiť, je uvedený v normách pre testovanie po spracovaní. Ak nie je k dispozícii konkrétna norma, mali by sa testovať aspoň tri vzorky.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 175 Plasty – Skúšobné metódy na stanovenie účinkov ponorenia do kvapalných chemikálií“.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
