Norma „EN ISO 14125 Vláknom vystužené plastové kompozity – Stanovenie ohybových vlastností“, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a neskôr bola v rámci harmonizačného úsilia publikovaná ako európska norma, opisuje metódu na stanovenie ohybových vlastností vláknom vystužených plastových kompozitov pri trojbodovom (metóda A) a štvorbodovom (metóda B) zaťažení. Sú definované štandardné skúšobné vzorky, ale v prípade potreby sú pridané parametre pre alternatívne veľkosti vzoriek. Táto norma obsahuje aj rozsah skúšobných rýchlostí.
Táto metóda nie je vhodná na určenie konštrukčných parametrov, ale možno ju použiť na skríning materiálov alebo ako test kontroly kvality. Napríklad modul pružnosti v ohybe je jednoducho vhodná hodnota Youngovho modulu pružnosti v ťahu, pretože test sa nepoužíva na dodatočné priehyby spôsobené šmykovým napätím, ktoré vedú k nižšej hodnote modulu pružnosti v ohybe, ale používa pomery testovacieho otvoru/hrúbky vzorky, ktoré minimalizujú tento vplyv. Rozdiely medzi pevnostnými a ohybovými vlastnosťami vyplývajú aj zo štruktúry materiálu a jeho vrstvenia.
Táto metóda je vhodná pre termoplastické a termosetové plastové kompozity vystužené vláknami. Nevystužené a časticami plnené plasty, ako aj krátke (t. j. menej ako 1 mm) vláknami vystužené plasty, sú pokryté normou ISO 178.
Táto metóda sa vykonáva s použitím vzoriek vyrobených zo strednej časti štandardnej viacúčelovej skúšobnej vzorky, ktorú je možné formovať na vybrané rozmery (norma ISO 3167), alebo vzoriek vyrobených z polotovarov alebo hotových výrobkov, ako sú formy alebo lamináty.
Táto metóda špecifikuje preferované rozmery vzorky. Skúšky vykonané na vzorkách rôznych rozmerov alebo vzorkách pripravených za rôznych podmienok môžu priniesť neporovnateľné výsledky. Výsledky môžu ovplyvniť aj iné faktory, ako napríklad rýchlosť skúšky a kondicionovanie vzorky. V prípade materiálov, ktoré nie sú homogénne pozdĺž prierezu alebo nad zónou lineárnej elastickej odozvy, je výsledok platný iba pre testovanú hrúbku a štruktúru. Preto musia byť tieto faktory starostlivo kontrolované a zaznamenávané, keď sú potrebné porovnávacie údaje.
Norma EN ISO 14125 vychádza z normy ISO 178, ale špecificky sa zaoberá plastovými kompozitmi vystuženými vláknami. Preto zachováva platné skúšobné podmienky pre systémy vystužené sklenenými vláknami. Skúšobné podmienky boli podľa normy ISO 178 rozšírené tak, aby zahŕňali trojbodové (metóda A) aj štvorbodové (metóda B) geometrie zaťaženia, ako aj podmienky pre kompozity na báze novších vlákien, ako sú uhlíkové a aramidové vlákna.
V princípe sa skúšobná vzorka, podopretá ako nosník, vychyľuje konštantnou rýchlosťou, kým sa vzorka nerozbije alebo deformácia nedosiahne vopred určenú hodnotu. Počas tohto procesu sa meria sila pôsobiaca na vzorku a vychýlenie.
Táto metóda sa používa na štúdium správania sa skúšobných vzoriek pri ohybe a na určenie pevnosti v ohybe, modulu pružnosti v ohybe a ďalších aspektov vzťahu medzi napätím a deformáciou v ohybe za definovaných podmienok. Je použiteľná pre voľne podopretý nosník zaťažený trojbodovým alebo štvorbodovým ohybom. Geometria skúšky sa volí tak, aby sa obmedzila šmyková deformácia a zabránilo sa medzivrstvovému šmykovému lomu.
Štvorbodová geometria zaťaženia zabezpečuje konštantný ohybový moment medzi centrálnymi zaťažovacími prvkami. Tlakové kontaktné napätia vyplývajúce z dvoch centrálnych zaťažovacích prvkov sú nižšie v porovnaní s napätiami generovanými pri jednom zaťažovacom prvku v trojbodovej skúške. Štvorbodová geometria je zvolená tak, aby stredové rozpätie sa rovnalo jednej tretine vonkajšieho rozpätia. Keďže vzdialenosť medzi vonkajšími opornými bodmi je rovnaká ako v ekvivalentnom prípade trojbodového zaťaženia, možno použiť rovnakú vzorku.
Stručne povedané, EN ISO 14125 je medzinárodná norma, ktorá definuje metódy na určovanie ohybových vlastností (pevnosť v ohybe a modul pružnosti) vláknami vystužených plastových kompozitov. Táto norma sa vzťahuje na jednosmerné aj viacsmerné vláknami vystužené termosetické a termoplastické kompozity vrátane laminátov, lisovaných dosiek a pultruzných profilov.
Skúška ohybom (trojbodový alebo štvorbodový ohyb) je jednou z najčastejšie vykonávaných mechanických skúšok kompozitov, pretože:
Norma EN ISO 14125 sa vzťahuje na kompozity vystužené sklenenými, uhlíkovými, aramidovými alebo inými vláknami takto:
Táto norma výslovne vylučuje sendvičové štruktúry s hrubým jadrom (tie sú pokryté normou ISO 14125 iba pre povrchy alebo samostatnými normami, ako napríklad ISO 1922 alebo ASTM C393 pre celý sendvič).
Norma EN ISO 14125 definuje tri triedy skúšobných metód v závislosti od očakávaného spôsobu poruchy a geometrie vzorky:
Trieda I sa používa najčastejšie. Trieda II sa volí, keď je priečna šmyková tuhosť materiálu nízka (napr. hrubé lamináty alebo matrice s nízkym modulom pružnosti). Triedy III a IV poskytujú bližšiu aproximáciu skutočného modulu pružnosti v ťahu/tlaku v ohybe tým, že eliminujú väčšinu šmykového efektu.
Pri vykonávaní skúšok podľa normy EN ISO 14125,
Naša organizácia s kompetentnými a skúsenými zamestnancami už mnoho rokov rozumie potrebám svojich zákazníkov, poskytuje im pokročilé testovacie služby a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov riadenia. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby podnikom v súlade s normou „EN ISO 14125 Vláknom vystužené plastové kompozity – Stanovenie ohybových vlastností“.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
