Práškové nátery podľa normy EN ISO 8130

Norma „EN ISO 8130 Práškové nátery“, ktorú vyvinula Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a neskôr bola v rámci harmonizačného úsilia publikovaná ako európska norma, pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:

Norma „EN ISO 8130-1 Časť 1: Stanovenie distribúcie veľkosti častíc preosievaním“ opisuje metódu na stanovenie distribúcie veľkosti častíc práškových náterových hmôt sitovou analýzou. Distribúcie veľkosti častíc menšie ako 100 µm sa stanovujú laserovou difrakciou (EN ISO 8130-13). Táto metóda sa používa najmä na identifikáciu veľkorozmerných materiálov alebo prítomnosti kontaminantov a možno ju použiť ako postup kontroly kvality (test vyhovuje/nevyhovuje) kontrolou množstva zachyteného na jednom site.

Nasledujúce veľkosti častíc sú typické pre práškové nátery, ale veľkosť častíc sa môže líšiť v závislosti od aplikácie:

Technológia tenkých vrstiev: 1 µm až 63 µm
Elektrostatický náter: 10 µm až 200 µm
Metóda fluidného lôžka: 100 µm a viac

Sitá s veľkosťou ôk menšou ako 32 µm sú nepraktické a počas používania sa náchylné na upchávanie.

V zásade sa odvážené množstvo práškového náteru rozdelí na frakcie pomocou jedného alebo viacerých sít a určí sa hmotnosť frakcie zostávajúcej na site. Sitová analýza sa môže vykonávať manuálne alebo strojovo, s použitím jednotlivých sít alebo súpravy sít. Prechod častíc práškového náteru cez sieťku sita je spôsobený gravitáciou, šmykovými silami alebo silami prúdenia.

Norma „EN ISO 8130-2 Časť 2: Stanovenie hustoty plynovou porovnávacou pyknometriou (referenčná metóda)“ opisuje metódu na stanovenie hustoty všetkých typov práškových náterových hmôt pomocou plynovej porovnávacej pyknometrie.

V zásade sa hustota vypočíta z hmotnosti a objemu testovanej vzorky. Objem odváženej testovanej vzorky sa určí meraním objemu plynu vytlačeného v nádobe, keď je testovaná vzorka umiestnená dovnútra. Toto sa dosiahne meraním tlakového rozdielu spôsobeného vytlačením plynu.

Norma „EN ISO 8130-3 Časť 3: Stanovenie hustoty pomocou pyknometrie s výtlakom kvapaliny“ opisuje metódu pyknometrie s výtlakom kvapaliny na stanovenie hustoty práškových náterových látok. Táto metóda je založená na stanovení hmotnosti a objemu testovanej vzorky. Prášky náterových látok s hustotou do 1 g/cm³ sa môžu merať po dohode podľa normy ISO 1183-1 a príslušnej metódy.

V zásade sa hustota práškového náteru stanovuje v pyknometri s výtlakom kvapaliny pomocou kvapaliny, ktorá úplne zmáča testovaný produkt bez toho, aby ho napučala alebo rozpustila.

Norma „EN ISO 8130-4 Časť 4: Výpočet dolnej medze výbušnosti“ opisuje metódu výpočtu dolnej medze výbušnosti náterového prášku, t. j. minimálnej koncentrácie náterového prášku, ktorá vytvorí vo vzduchu výbušnú zmes. Táto metóda je založená na meraní hrubej výhrevnosti produktu, určenej metódou opísanou v norme ISO 1928.

V zásade sa dolná medza výbušnosti náterového prášku vypočíta meraním hrubej výhrevnosti prostredníctvom spalného tepla 1 g produktu pomocou vzorca uvedeného v norme. Alternatívne, vychádzajúc z iného vzorca, možno dolnú medzu výbušnosti odhadnúť vynásobením hrubej výhrevnosti každej horľavej zložky hmotnosťou prítomnou v 1 g produktu.

Norma „EN ISO 8130-5 Časť 5: Stanovenie tokových vlastností zmesi prášku a vzduchu“ opisuje metódu predpovedania tokových vlastností zmesi prášku na náter a vzduchu. Získané výsledky sú ovplyvnené zložením, hustotou, distribúciou veľkosti častíc a tvarom častíc prášku na náter, ako aj tendenciou častíc agregovať sa a prijímať náboj.

V princípe sa určité množstvo náterového prášku umiestni do nádoby a fluidizuje sa čistým, suchým vzduchom za známych podmienok teploty, vlhkosti a atmosférického tlaku. Výška prášku sa meria počas a po fluidizácii a určí sa hmotnosť fluidizovaného prášku pretekajúca cez špecifický otvor v danom časovom intervale. Tieto merania sa používajú na výpočet fluidizačného faktora a prietoku prášku, ktoré spolu definujú transportné a striekacie vlastnosti prášku.

Norma „EN ISO 8130-6 Časť 6: Stanovenie času gélovatenia termosetových náterových práškov pri špecifickej teplote“ opisuje metódu na stanovenie času gélovatenia termosetového náterového prášku pri špecifickej teplote. Definuje metódu na riadenie variability šarží a zabezpečenie kontroly kvality špecifického náterového prášku. Táto metóda nie je použiteľná pre náterové prášky s ultrakrátkymi časmi gélovatenia (menej ako 15 sekúnd).

V zásade sa vzorka práškového povlaku zahreje na určitú teplotu v dutine vykurovacieho bloku. Stanoví sa čas, kedy z roztaveného produktu už nie je možné vyťahovať priadzu.

Norma „EN ISO 8130-7 Časť 7: Stanovenie úbytku hmotnosti počas pečenia“ opisuje metódu na stanovenie úbytku hmotnosti náterových práškov nanášaných elektrostatickým striekaním, striekaním vločkovým striekaním alebo metódami fluidného lôžka počas pečenia (ohrievania). Táto metóda je jednoduchý a praktický test, ktorý poskytuje dostatočne presné výsledky pre náterové prášky, ktoré strácajú približne 2 percentá (hmotnosti) počas pečenia (ohrievania). Nad 2 percentá sa presnosť so zvyšujúcou sa stratou hmotnosti znižuje. Táto metóda určuje množstvo všetkých prchavých látok vrátane vody. Ako porovnávacia metóda sa môže použiť termogravimetrický test opísaný v sérii noriem ISO 11358.

V zásade sa skúšobná vzorka prášku umiestni na tanier a potom sa pečie (zohreje). Strata hmotnosti, ku ktorej dochádza počas pečenia, sa vypočíta z vážení vykonaných pred a po pečení.

Norma „EN ISO 8130-8 Časť 8: Posudzovanie skladovacej stability termosetových práškov“ opisuje metódu na odhad skladovacej stability termosetových náterových práškov. Táto norma zahŕňa postupy na stanovenie zmien fyzikálneho stavu aj chemickej reaktivity termosetového náterového prášku, ako aj jeho schopnosti vytvoriť uspokojivý konečný náter.

V zásade sa termosetový náterový prášok vystaví umelým skladovacím podmienkam pri definovanej teplote počas určitého časového obdobia. Potom sa zaznamenajú akékoľvek zmeny v tekutosti prášku a jeho tendencii zhlukovať sa alebo spekať. Následne sa vyhodnotia akékoľvek zmeny v schopnosti prášku chemicky reagovať a tvoriť uspokojivý konečný náter. Podmienky na dne nádoby je možné simulovať umiestnením závažia do testovanej vzorky na simuláciu kompresie.

Norma „EN ISO 8130-9 Časť 9: Odber vzoriek“ opisuje metódy odberu vzoriek práškových náterových hmôt z dodávok a rozdelenie vzorky na vhodné množstvá na použitie vhodných skúšobných metód špecifikovaných v iných častiach tejto normy. Predpokladá sa, že túto normu budú používať a uplatňovať osoby s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami. Postupy sú určené na vykonávanie príslušne vyškoleným alebo kontrolovaným personálom.
Norma „EN ISO 8130-10 Časť 10: Stanovenie účinnosti nanášania“ opisuje metódu na určenie percentuálneho hmotnostného pomeru prášku nanášaného striekaním na testovaný objekt za známych podmienok striekacej pištole a prostredia. Táto metóda je použiteľná pre prášky nanášané korónovým alebo tribo nábojom a možno ju použiť na porovnanie účinnosti nanášania toho istého prášku s rovnakými alebo rôznymi pištoľami. Táto metóda sa používa na porovnanie iba vtedy, keď sa prášky alebo pištole hodnotia postupne, pretože vplyv prostredia a zariadenia sa môže v priebehu času a miesta výrazne líšiť.

V princípe táto metóda spočíva v nastriekaní nabitého prášku pri známom prietoku a za známych podmienok teploty a vlhkosti. Prášok sa nastrieka na päť identických oceľových kusov, pričom každý je zabalený v hliníkovej fólii. Určí sa hmotnosť prášku, ktorý sa usadí na strednom kuse, a z toho sa vypočíta účinnosť nanášania. Proces sa vykonáva v komore s odsávaním vzduchu. Výsledky závisia od nasledujúcich vlastností prášku:

Chemické zloženie
intenzita
Distribúcia veľkosti častíc
Tvar častíc
Vlastnosti prúdenia vzduchu v zmesi
obsah vlhkosti
Norma „EN ISO 8130-11 Časť 11: Skúška tečenia v naklonenej rovine“ opisuje porovnávaciu metódu na určenie charakteristík tečenia roztaveného termosetového náterového prášku v rovine naklonenej pod špecifickým uhlom k horizontálnej rovine. Účelom tejto testovacej metódy je poskytnúť indikáciu stupňa tečenia taveniny, ku ktorému môže dôjsť počas vytvrdzovania náterového prášku. Táto charakteristika prispieva k vzhľadu povrchu a stupňu povlaku na ostrých hranách. Skúška je porovnávacou metódou na kontrolu zmien v správaní konkrétneho náterového prášku v závislosti od šarže. Neočakáva sa žiadna korelácia medzi výsledkami získanými z náterových práškov rôzneho zloženia. Táto metóda nie je vhodná pre náterové prášky s časom gélovatenia kratším ako 1 minúta pri testovacej teplote, ak sú charakterizované podľa normy ISO 8130-6. Táto metóda nie je vhodná ani pre textúrované prášky.

V princípe sa tepelne vytvrdzujúci náterový prášok formuje do pelety štandardnej veľkosti a roztaví sa na vyhrievanej naklonenej doske, čím sa umožní jeho stekanie smerom nadol. Prietok sa meria počas určitého časového obdobia z východiskovej polohy pelety.

Norma „EN ISO 8130-12 Časť 12: Stanovenie zhody“ opisuje vizuálnu metódu na určenie zhoršenia kvality povrchu konečného náteru pri zmiešaní dvoch rôznych náterových práškov. Kvalita povrchu závisí od nasledujúcich vlastností náterových práškov:
Chemická reaktivita
Chemické zloženie
Vlastnosti topenia.

Nástup, povaha a rozsah vizuálnej odchýlky závisia vo veľkej miere od pomeru miešania práškov. Povaha odchýlky vo vzhľade povrchu sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, ktoré sú tu opísané.

Tento test je užitočný na predpovedanie možnosti nekompatibility vyplývajúcej zo zmiešania rôznych práškov, a to ako počas výrobného procesu, tak aj počas nanášania náterového prášku.

Táto norma sa zaoberá iba zmenami vizuálnych aspektov náteru. Séria zmesí sa môže použiť aj na testovanie vlastností, ako sú mechanické vlastnosti, chemické vlastnosti, korózne vlastnosti a odolnosť voči UV žiareniu. Ďalšie vlastnosti sa môžu dohodnúť medzi príslušnými stranami.

V zásade sa práškové nátery miešajú v rôznych pomeroch a každá zmes sa nanáša na štandardné testovacie panely, vypáli sa a skúma sa na známky povrchovej nekompatibility.

Norma „EN ISO 8130-13 Časť 13: Analýza veľkosti častíc laserovou difrakciou“ opisuje metódu na určenie ekvivalentného sférického rozloženia veľkosti častíc náterových práškov laserovou difrakciou pre častice s veľkosťou od 1 µm do 300 µm. Pre častice väčšie ako 300 µm môže byť potrebný iný optický model. Táto norma je špecifická pre meranie náterových práškov a odkazuje aj na normu ISO 13320, ktorá poskytuje usmernenie týkajúce sa vhodnosti prístroja a rozloženia veľkosti častíc. Laserová difrakcia nie je vhodná na stanovenie veľkorozmerných materiálov, čo je možné overiť sitovou analýzou podľa normy ISO 8130-1 alebo dynamickou analýzou obrazu podľa normy ISO 13322-2.

V zásade sa vzorka práškového náteru analyzuje dynamickým rozptylom svetla. Častice prášku rozptyľujú svetlo a ich intenzity sa merajú z rôznych uhlov pomocou viacpolového detektora, aby sa získal rozptylový obrazec. Tento obrazec sa potom pomocou vhodného optického modelu a matematického postupu prevedie na číselné hodnoty a získa sa pomer celkového objemu častíc pre špecifický počet veľkostných tried, ktoré tvoria objemové rozdelenie veľkosti častíc.

Norma „EN ISO 8130-14 Časť 14: Terminológia“ opisuje špecifickú terminológiu používanú v oblasti práškových náterových hmôt. Ďalšie termíny a definície týkajúce sa farieb a lakov sú uvedené v norme ISO 4618.
Norma „EN ISO 8130-15 Časť 15: Reológia“ opisuje metódy na stanovenie reologického správania práškového náteru v jeho časticovom aj roztavenom stave.

V princípe sa pomocou reometra určujú rôzne fluidizačné vlastnosti. Okrem rýchlosti otáčania a krútiaceho momentu je možné presne regulovať rýchlosť prúdenia vzduchu cez práškové lôžko a určiť pokles tlaku. To umožňuje kompletnú analýzu všetkých fluidizačných parametrov ovplyvňujúcich proces práškového lakovania. Na charakterizáciu prášku v roztavenom stave by sa mal na stanovenie jeho tavných a polymerizačných vlastností použiť reometer zodpovedajúci norme ISO 3219-2.

Norma „EN ISO 8130-16 Časť 16: Stanovenie hustoty vytlačením kvapaliny v odmernom valci“ opisuje metódu na stanovenie hustoty práškových náterových hmôt vytlačením kvapaliny v odmernom valci. Metóda je založená na stanovení hmotnosti a objemu testovanej vzorky. Môže sa použiť pre všetky typy práškových náterových hmôt.

Ak prášok pri kontakte s použitou vytlačovacou kvapalinou nenapučiava a vytlačovacia kvapalina nahradí vzduch medzi časticami prášku, potom sa táto metóda môže použiť a je porovnateľná s metódou opísanou v norme ISO 8130-3.

Hustota práškového náteru sa v zásade určuje metódou vytesňovania kvapaliny v odmernom valci. Meranie využíva kvapalinu, ktorá úplne zmáča testovaný produkt bez toho, aby ho napučala alebo rozpustila.

Naša organizácia s kompetentnými a skúsenými zamestnancami už mnoho rokov rozumie potrebám svojich klientov, poskytuje im pokročilé testovacie služby, ktoré potrebujú, a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov manažérstva. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 8130.