Všeobecné skúšobné metódy pre pigmenty a plnidlá podľa normy ISO 787

Norma „ISO 787 Všeobecné skúšobné metódy pre pigmenty a plnidlá“, ktorú vydala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:

• Norma „ISO 787-1 Časť 1: Porovnanie farieb pigmentov“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie farby farebného pigmentu s farbou dohodnutej vzorky. Ktorýkoľvek z opísaných postupov je prijateľný, ale referenčnou metódou je metóda s použitím automatizovaného Müllerovho prístroja. Ak je táto všeobecná metóda použiteľná pre konkrétny pigment, mal by sa pridať krížový odkaz na medzinárodnú normu pre daný pigment spolu s poznámkou s podrobnosťami o všetkých potrebných úpravách vzhľadom na špecifické vlastnosti materiálu. Iba v prípade, že postupy uvedené v tejto všeobecnej metóde nie sú použiteľné pre konkrétny materiál, mala by sa špecifikovať špecifická metóda na porovnanie farieb.
• Norma „ISO 787-2 Časť 2: Stanovenie prchavých látok pri 105 stupňoch Celzia“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hmotnostného podielu prchavých látok vo vzorke pigmentu alebo plniva pri 105 stupňoch Celzia v percentách. Táto metóda je použiteľná pre pigmenty a plnivá, ktoré sú stabilné pri 105 stupňoch Celzia.
• Norma „ISO 787-3 Časť 3: Stanovenie látky rozpustnej vo vode - Metóda extrakcie za tepla“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hmotnostného percenta látky rozpustnej vo vode vo vzorke pigmentu alebo plniva. Norma ISO 787-8 špecifikuje metódu na stanovenie hmotnostného percenta látky rozpustnej vo vode extrakciou za studena. Pre väčšinu pigmentov a plnív tieto dve testovacie metódy poskytujú odlišné výsledky, a preto je dôležité, aby sa v špecifikácii a skúšobnom protokole jasne uviedlo, ktorá metóda sa použije a ktorá metóda bola použitá.
• Norma „ISO 787-4 Časť 4: Stanovenie kyslosti alebo zásaditosti vodného extraktu“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie kyslosti alebo zásaditosti vodného extraktu vzorky pigmentu alebo plniva.
• Norma ISO 787-5 Časť 5: Stanovenie hodnoty absorpcie oleja opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hodnoty absorpcie oleja vzorky pigmentu alebo plniva. Hodnota absorpcie oleja by sa mala vo všeobecnosti porovnať s hodnotou stanovenou na vzorke produktu dohodnutej v rovnakom čase.
• Norma „ISO 787-7 Časť 7: Stanovenie zvyškov na site – Vodná metóda – Manuálny postup“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie zvyškov na site zo vzorky pigmentu alebo plniva dispergovaného vo vode. Norma ISO 787-18 obsahuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie zvyškov na site zo vzorky pigmentu alebo plniva mechanickým premývaním. Pre väčšinu pigmentov a plnív normy ISO 787-7 a ISO 787-18 často poskytujú odlišné výsledky, a preto je dôležité, aby špecifikácia jasne uvádzala, ktorá metóda sa používa a ktorá metóda je uvedená v skúšobnom protokole.
• Norma „ISO 787-8 Časť 8: Stanovenie látky rozpustnej vo vode - Metóda extrakcie za studena“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hmotnostného percenta látky rozpustnej vo vode vo vzorke pigmentu alebo plniva pomocou extrakcie za studena. Norma ISO 787-3 obsahuje metódu na stanovenie hmotnostného percenta látky rozpustnej vo vode extrakciou za tepla. Pre väčšinu pigmentov a plnív tieto dve testovacie metódy poskytujú odlišné výsledky, a preto je dôležité, aby sa v špecifikácii a skúšobnom protokole jasne uviedlo, ktorá metóda sa použije a ktorá metóda bola použitá.
• Norma ISO 787-9 Časť 9: Stanovenie pH vodnej suspenzie opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie pH vodnej suspenzie vzorky pigmentu alebo plniva.
• Norma „ISO 787-10 Časť 10: Stanovenie hustoty – pyknometrická metóda“ opisuje všeobecné testovacie metódy na stanovenie hustoty vzorky pigmentu alebo plniva pomocou pyknometra. Norma ISO 787-23 špecifikuje všeobecnú metódu využívajúcu centrifugáciu na odstránenie zachyteného vzduchu.
• Norma „ISO 787-11 Časť 11: Stanovenie stlačeného objemu a zdanlivej hustoty po stlačení“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie stlačeného objemu a zdanlivej hustoty po stlačení vzorky pigmentu alebo plniva.
• Norma ISO 787-13 Časť 13: Stanovenie vo vode rozpustných síranov, chloridov a dusičnanov opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie vo vode rozpustných síranov, chloridov a dusičnanov v pigmentoch.
• Norma „ISO 787-14 Časť 14: Stanovenie merného odporu vodných extraktov“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie elektrického odporu (merného elektrického odporu) alebo mernej elektrickej vodivosti vodného extraktu pigmentu. Táto metóda je použiteľná pre všetky pigmenty a plnivá okrem tých, ktoré sú rozpustné vo vode. Merný odpor vodného extraktu pigmentu sa považuje za vlastnosť nezávislú od množstva látky rozpustnej vo vode. Ak je dohodnuté, môže sa použiť metóda extrakcie za studena.
• Norma ISO 787-15 Časť 15: Porovnanie svetelnej odolnosti podobných typov farebných pigmentov opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie svetelnej odolnosti podobných typov vzoriek farebných pigmentov (dohodnutý referenčný pigment a testovacia vzorka). Táto norma opisuje dve metódy expozície. Pri metóde A je materiál vystavený prirodzenému svetlu pod sklom. Pri metóde B je materiál vystavený priamo umelému svetlu.
• Norma „ISO 787-16 Časť 16: Stanovenie relatívnej farebnej sily (alebo ekvivalentnej hodnoty farby) a farby redukciou farebných pigmentov - Metóda vizuálneho porovnania“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie farebnej sily a farby získanej redukciou dvoch podobných farebných pigmentov. Výsledky sú vyjadrené ako „relatívna farebná sila“ alebo „ekvivalentná hodnota farby“. Norma ISO 787-24 obsahuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie relatívnej farebnej sily farebných pigmentov pomocou fotometrickej metódy.
• Norma „ISO 787-17 Časť 17: Porovnanie svietivosti bielych pigmentov“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie svietivosti bieleho pigmentu s svietivosťou dohodnutej vzorky rovnakého typu. Táto norma obsahuje dva postupy (A a B). Postup A je rýchlejší ako postup B a je vhodný na testovanie jednej vzorky pigmentu. Postup B je lepší na testovanie viacerých vzoriek, najmä ak sa testuje pigment s neznámou svietivosťou.
• Norma „ISO 787-18 Časť 18: Stanovenie zvyškov na site - Postup mechanického premývania“ opisuje všeobecnú metódu na stanovenie zvyškov na site zo vzorky pigmentu alebo plniva dispergovanej vo vode pomocou postupu mechanického premývania. Táto metóda sa môže použiť aj na skúmanie iných práškov alebo granúl, ktoré sú nerozpustné vo vode. Nie je použiteľná pre hydrofóbne alebo peletizované pigmenty a plnivá. Norma ISO 787-7 obsahuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie zvyškov na site zo vzorky pigmentu alebo plniva dispergovanej vo vode pomocou manuálneho postupu. Pre väčšinu pigmentov a plnív tieto dve testovacie metódy poskytujú odlišné výsledky, a preto je dôležité v skúšobnej správe jasne uviesť, ktorá metóda bola použitá a ktorá metóda bola použitá.
• Norma „ISO 787-19 Časť 19: Stanovenie vo vode rozpustných dusičnanov (metóda s kyselinou salicylovou)“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie vo vode rozpustných dusičnanov vo vzorke pigmentu spektrofotometrickou metódou s použitím kyseliny salicylovej. Norma ISO 787-13 obsahuje metódu na stanovenie vo vode rozpustných dusičnanov vo vzorke pigmentu pomocou Nesslerovej metódy.
• Norma „ISO 787-20 Časť 20: Porovnanie ľahkosti dispergácie (metóda oscilačného trepania)“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie ľahkosti dispergácie dvoch podobných pigmentov v danom médiu. Výsledok sa vyjadruje ako čas trepania potrebný na dosiahnutie špecifikovanej jemnosti mletia v konkrétnom zariadení. Táto metóda s najväčšou pravdepodobnosťou indikuje porovnávacie výsledky, ktoré by sa získali, keby sa porovnávané pigmenty melli v roztoku živice v špecifických typoch mlynov, napr. v guľovom mlyne.
• Norma ISO 787-21 Časť 21: Porovnanie tepelnej stability pigmentov s použitím vypaľovacích médií opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie tepelnej stability testovaného pigmentu s tepelnou stabilitou dohodnutej vzorky.
• Norma „ISO 787-22 Časť 22: Porovnanie odolnosti pigmentov voči vykrvácaniu“ opisuje všeobecnú metódu na porovnanie odolnosti pigmentu voči vykrvácaniu s odolnosťou dohodnutej vzorky.
• Norma „ISO 787-23 Časť 23: Stanovenie hustoty (odstredením a odstránením vzduchu)“ špecifikuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hustoty vzorky pigmentu alebo plniva odstránením vzduchu pomocou odstreďovania. Táto norma obsahuje všeobecnú testovaciu metódu na stanovenie hustoty vzorky pigmentu alebo plniva pomocou pyknometra.
• Norma „ISO 787-24 Časť 24: Stanovenie relatívnej farebnej sily farebných pigmentov a relatívnej rozptylovej sily bielych pigmentov - Fotometrické metódy“ opisuje fotometrické testovacie metódy na porovnanie vo viditeľnom spektre:
• Sila sfarbenia dvoch podobne sfarbených pigmentov dispergovaných v alkydovej živici bez vysúšadla.
• Rozptylová schopnosť dvoch bielych pigmentov rovnakého typu dispergovaných v alkydovej živici bez vysúšadla.

Tieto testovacie metódy ponúkajú inštrumentálnu alternatívu k metódam opísaným v normách ISO 787-16 a ISO 787-17 tým, že eliminujú potrebu vizuálneho porovnávania. Táto norma nie je vhodná na porovnávanie farebných pigmentov, ktorých farba sa pri redukcii výrazne mení.

• Norma „ISO 787-25 Časť 25: Porovnanie farieb bielych, čiernych a farebných pigmentov v plnofarebných systémoch - Kolorimetrická metóda“ opisuje všeobecnú testovaciu metódu na porovnanie farby bielych, čiernych alebo farebných pigmentov v plnofarebných systémoch s farbou dohodnutého referenčného pigmentu pomocou kolorimetrického postupu.
• Norma „ISO 787-26 Časť 26: Stanovenie relatívnej farebnej sily a trvalého farebného rozdielu farbív - Metóda vážených hodnôt K/S“ opisuje metódu na určenie relatívnej farebnej sily farbív a trvalého farebného rozdielu medzi testovaným farbením a referenčným farbením, keď sú hodnoty kritéria farebnej sily rovnaké. Táto metóda je vhodná na testovanie farbív redukovaných bielym pigmentom v textíliách, papieri, roztokoch, transparentných náterových materiáloch alebo tlačiarenských farbách na bielom podklade, za predpokladu, že sa použijú príslušné teórie. Výpočty sa vykonávajú iba pre systémy, kde je použiteľná Kubelkova-Munk teória.
• Norma „ISO 787-27 Časť 27: Stanovenie relatívnej farebnej sily (alebo ekvivalentnej farebnej hodnoty) a farby redukciou farebných pigmentov - Metóda vizuálneho porovnávania“ opisuje metódu vizuálneho porovnávania na určenie dvoch základných vlastností farebných pigmentov [relatívna farebná sila (nazývaná aj ekvivalentná farebná hodnota)].
• Ako silno pigment zafarbí biely podklad (zvyčajne plný tón alebo tmavý tón). Farba v redukcii (farbiaci alebo zosvetľovací tón).
• Vzhľad farby, keď je pigment silne redukovaný (zvýšený) veľkým množstvom bieleho pigmentu.

Tieto metódy predstavujú klasický a tradičný prístup používaný na kontrolu kvality a porovnávanie farieb v odvetví pigmentov, farbív, náterov, plastov a tlačiarenských farieb, kde nie sú potrebné inštrumentálne metódy (napr. spektrofotometria) alebo sa uprednostňuje vizuálne hodnotenie.

• Norma „ISO 787-28 Časť 28: Stanovenie celkového obsahu polychlórovaných bifenylov (PCB) rozpúšťaním, preplachovaním a GC-MS“ opisuje metódu na stanovenie celkového obsahu polychlórovaných bifenylov (PCB) v pigmentových materiáloch kontrolou všetkých 209 možných kongenérov. Táto norma platí pre pracovný rozsah od 1 mg/kg do 150 mg/kg. Dolná kvantifikačná hranica tejto metódy je 1 mg/kg na kongenér. Výsledky pod 1 mg/kg sa považujú len za kvalitatívne.
• Norma „ISO 787-29 Časť 29: Stanovenie odolnosti voči kvapalinám“ je vo vývoji. Táto norma obsahuje všeobecné skúšobné metódy na stanovenie odolnosti pigmentov voči vode, kyselinám, zásadám a rozpúšťadlám.
• Norma „ISO 787-30 Časť 30: Stanovenie svietivosti bielych pigmentov - Metóda vizuálneho porovnávania“ opisuje metódu vizuálneho porovnávania na určenie svietivosti (nazývanej aj redukčná sila alebo farbiaca sila) bielych pigmentov (predovšetkým oxidu titaničitého, rutilu a anatasu, ale aj sulfidu zinočnatého, litopónu atď.). Táto metóda meria, ako efektívne biely pigment osvetľuje farebnú pastu (zvyčajne čiernu alebo farebnú pigmentovú pastu) pri zmiešaní v malých množstvách. Táto norma je vizuálnym ekvivalentom inštrumentálnej metódy (s využitím spektrofotometrie) opísanej v norme ISO 787-24.
• Norma „ISO 787-31 Časť 31: Stanovenie svietivosti bielych pigmentov - Inštrumentálna metóda (kolorimetrická metóda s použitím meraní odrazivosti)“ opisuje metódu inštrumentálneho (spektrofotometrického) stanovenia farbiacej/bielejšej/redukčnej schopnosti bielych pigmentov (najmä oxidu titaničitého) meraním toho, ako veľmi svietia na čiernu pastu.
• Norma „ISO 787-32 Časť 32: Stanovenie farby pigmentovaných pást metódou sivej stupnice (vizuálne porovnanie)“ opisuje vizuálnu metódu na hodnotenie jemných farebných rozdielov medzi dvoma pigmentovanými pastami (zvyčajne plný tón alebo intenzívny tón) s použitím štandardizovanej stupnice sivej ISO (rovnaká 5-stupňová stupnica známa z testovania stálosti farieb) na posúdenie farebnej variácie.

V dôsledku toho séria noriem ISO 787 poskytuje globálny základ pre testovanie pigmentov a plnív. Takmer každý list údajov o pigmentoch, technická špecifikácia, zmluva a laboratórium kontroly kvality na celom svete sa odvoláva na jednu alebo viacero častí tejto normy.

Naša organizácia s kompetentnými a skúsenými zamestnancami už mnoho rokov rozumie potrebám svojich klientov, poskytuje im pokročilé testovacie služby a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov riadenia. V tomto rámci poskytujeme aj testovacie služby podnikom v súlade s normou „ISO 787 Všeobecné testovacie metódy pre pigmenty a plnidlá“.