Norma „ISO 23529 Kaučuk – Všeobecné postupy prípravy a kondicionovania skúšobných vzoriek pre fyzikálne skúšobné metódy“ vydaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) opisuje všeobecné postupy prípravy, merania, označovania, skladovania a kondicionovania skúšobných vzoriek z kaučuku na použitie vo fyzikálnych skúškach špecifikovaných v iných medzinárodných normách a preferované podmienky, ktoré sa majú počas skúšok použiť.
Táto norma neobsahuje špecifické podmienky platné pre konkrétny test alebo materiál, ani tie, ktoré simulujú špecifické klimatické prostredie. Taktiež vylučuje špecifické požiadavky na testovanie všetkých výrobkov. Táto norma tiež špecifikuje požiadavky na časový interval medzi vytvorením a testovaním gumových skúšobných kusov a výrobkov. Takéto požiadavky sú potrebné na zabezpečenie reprodukovateľných výsledkov testov a na minimalizáciu sporov medzi zákazníkom a dodávateľom.
Identita každého skúšobného kusu sa musí zaznamenať tak, aby sa dal identifikovať podľa poskytnutej vzorky a aby sa všetky podrobnosti o príprave, skladovaní, kondicionovaní a meraní dali vysledovať späť ku každému skúšobnému kusu. Každá vzorka alebo skúšobný kus musí byť individuálne identifikovateľný označením alebo oddelením v každej fáze jeho prípravy a skúšania. Ak sa označenie používa ako metóda identifikácie, označenia musia byť dostatočne odolné, aby sa zabezpečilo, že skúšobný kus alebo vzorka zostanú identifikovateľné až do vyradenia. Ak môžu byť vplyvy vlákien významné, smer vlákien sa musí identifikovať na každej vzorke alebo skúšobnom kuse. Metóda označenia nesmie ovplyvniť vlastnosti vzorky alebo skúšobného kusu a musí sa vyhnúť kritickým povrchom, t. j. povrchom, ktoré sa majú priamo testovať (napr. pri skúškach oderu), alebo povrchom, kde sa lom končí v skúške (napr. pri skúškach roztrhnutia alebo ťahu).
Štandardná laboratórna teplota by mala byť 23 °C plus/mínus 2 °C alebo 27 °C plus/mínus 2 °C podľa národnej praxe. Ak je potrebná užšia tolerancia, mala by byť plus/mínus 1 °C. V krajinách s miernym podnebím je štandardná laboratórna teplota zvyčajne 23 °C a v tropických a subtropických krajinách je štandardná laboratórna teplota zvyčajne 27 °C.
Ak je potrebné regulovať teplotu aj vlhkosť, mali by sa vybrať z tabuľky uvedenej v norme. Ak sa regulácia teploty a vlhkosti nevyžaduje, možno použiť prevládajúcu teplotu a vlhkosť okolia. Tieto podmienky by sa mali použiť, ak nie sú ľahko dostupné štandardné laboratórne podmienky.
Vzorky čakajúce na prípravu testovaných kusov a testované kusy pred kondicionovaním by sa mali skladovať za podmienok, ktoré minimalizujú možnosť kontaminácie, ako sú napríklad podmienky okolia, ako je teplo alebo svetlo, alebo krížová kontaminácia z iných vzoriek.
Pre všetky skúšky musí byť minimálny čas medzi vytvorením materiálu a skúškou 16 hodín. Ak sa skúšobné kusy vyrezávajú z výrobku alebo ak sa skúša celý výrobok, napríklad mostné ložisko, môže byť medzi vytvorením materiálu a skúškou potrebný výrazne dlhší čas ako 16 hodín. V týchto prípadoch musí byť minimálny čas uvedený v špecifikácii výrobku alebo v príslušnej skúšobnej metóde.
V prípade testovania nesúvisiaceho s produktom by maximálny čas medzi vytvorením materiálu a testovaním mal byť 4 týždne a pre porovnateľné hodnotenia by sa testovanie malo vykonávať vždy, keď je to možné, po rovnakom časovom intervale.
Pri testovaní produktov by, kedykoľvek je to možné, čas medzi vytvorením produktu a testovaním nemal presiahnuť tri mesiace. V opačnom prípade by sa testovanie malo vykonať do dvoch mesiacov od dátumu, kedy zákazník produkt dostal.
Tieto požiadavky sa vzťahujú iba na počiatočné skúšky gumových materiálov a na počiatočné aj dodané skúšky výrobkov. Špeciálne skúšky na iné účely, ako je kontrola procesu alebo posúdenie vplyvu abnormálnych skladovacích podmienok na výrobok, sa môžu vykonať kedykoľvek. Takéto dôvody musia byť jasne uvedené v protokole o skúške.
V prípade nevytvrdenej zmesi by sa mali šarže kondicionovať 2 až 24 hodín pri jednej zo špecifikovaných štandardných laboratórnych teplôt, najlepšie v uzavretej nádobe, aby sa zabránilo absorpcii vlhkosti zo vzduchu, alebo v miestnosti, kde je kontrolovaná relatívna vlhkosť 50 percent plus/mínus 5 percent.
Hrúbka skúšobného kusu by mala byť taká, ako je uvedené v príslušnej skúšobnej metóde. Avšak, ak je potrebné zachovať pôvodný povrch vzorky, môžu sa špecifikovať aj iné hrúbky skúšobného kusu, ako sú tie, ktoré sú uvedené v tabuľke. Ak materiál, najmä výrobok, vyžaduje testovanie, ale nie je k dispozícii v hrúbke odporúčanej v tabuľke, je potrebné vykonať postupy na úpravu hrúbky v rámci stanovených limitov. Odporúčané postupy sú uvedené v tejto norme. Vo väčšine prípadov by sa úprava hrúbky mala vykonať pred rezaním skúšobných kusov. Pri väčšine gúm rezanie alebo leštenie mení povrch. Preto pri meraní vlastnosti závislej od povrchu môže byť potrebné špecifikovať iné hrúbky, ako sú tie, ktoré sú uvedené v tabuľke, aby sa zachoval pôvodný povrch.
Táto norma sa často odvoláva na iné normy ISO pre testovanie gumy (napr. pevnosť v ťahu, tvrdosť, starnutie), pretože zabezpečuje jednotné postupy spracovania vzoriek, ktoré sú kľúčové pre spoľahlivé a presné merania fyzikálnych vlastností.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, sa môže pochváliť silným tímom zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 23529 Kaučuk – Všeobecné postupy pre prípravu a kondicionovanie testovaných kusov pre fyzikálne skúšobné metódy“.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
