ISO 10074 Eloxovanie hliníka a zliatin - Špecifikácia pre tvrdé anodické oxidačné povlaky na hliníku a zliatinách

Norma „ISO 10074 Eloxovanie hliníka a jeho zliatin – Špecifikácia pre tvrdé anodické oxidačné povlaky na hliníku a jeho zliatinách“ vyvinutá Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) popisuje požiadavky vrátane testovacích metód na tvrdé anodické oxidačné povlaky na hliníku a jeho zliatinách. jeho zliatiny. Okrem toho štandardná príloha obsahuje informácie, ktoré musí zákazník poskytnúť anodizátoru (príloha A).

Nevzťahuje sa na povlaky vyrábané procesmi nazývanými plazmová elektrolytická oxidácia, mikrooblúková oxidácia, plazmovo-chemická anodická oxidácia, anodické iskrové nanášanie alebo iskrová anodizácia.

Na účely tejto normy sa okrem termínov a definícií vysvetlených v norme ISO 7583 uplatňujú tieto definície:

• Šarža sa vzťahuje na produkty, ktoré majú rovnaké nominálne zloženie a konzistenciu a sú spracované spoločne.
• Akceptačné testovanie série sa týka testovania vykonávaného na výrobnej sérii, aby sa zistilo, či je v súlade so špecifikovanými požiadavkami.

Vlastnosti a charakteristiky tvrdých anodických oxidačných povlakov výrazne ovplyvňuje ako zliatina, tak aj spôsob výroby. V dôsledku toho sa na účely tejto normy materiály klasifikujú do piatich skupín zliatin takto:

• Trieda 1: Všetky spracované zliatiny okrem zliatin v triede 2.
• Trieda 2(a): Zliatiny radu 2000 a iné zliatiny obsahujúce viac ako 5 percent medi.
• Trieda 2(b): Zliatiny radu 2 a zliatiny radu 5000 obsahujúce 7000 percentá alebo viac horčíka.
• Trieda 3 (a): Zliatiny na odlievanie obsahujúce menej ako 2 percentá medi a/alebo 8 percent kremíka.
• Trieda 3 (b): Ostatné zliatiny na odlievanie.

Informácie, ktoré má zákazník poskytnúť anodizátoru, musia byť v súlade so štandardnou prílohou (príloha A).

Vzhľad dôležitý povrch musí byť kompletne eloxovaný. Vizuálny vzhľad by mal byť v podstate hladký. Nemalo by dochádzať k rozliatiu, bublaniu alebo prašným (spáleným) oblastiam. Vizuálna kontrola závisí od mnohých akceptačných testov. Prasknutie alebo mikrotrhliny zvyčajne nie sú dôvodom na odmietnutie.

Merania hrúbky by sa mali vykonávať na dôležitých povrchoch, nie do vzdialenosti 5 mm od škvŕn alebo v bezprostrednej blízkosti ostrej hrany. Meranie by sa malo vykonať pomocou nedeštruktívnej metódy vírivých prúdov opísanej v norme ISO 2360 alebo deštruktívnej mikroskopickej metódy opísanej v norme ISO 1463. V prípade nezhody by sa mala použiť mikroskopická metóda. Meranie hrúbky alebo, kde je to relevantné, konečných rozmerov sa rieši pri skúške preberania šarže.

Povrchová hustota (hmotnosť povlaku na jednotku plochy) meraná v súlade s normou ISO 2106 na neutesnených anodických oxidačných povlakoch s menovitou hrúbkou 50 μm plus/mínus 5 μm musí mať minimálne hodnoty v tabuľke uvedenej v štandardné. Ak hrúbka náteru nie je 50 μm, musí sa povrchová hustota proporcionálne korigovať. Metóda špecifikovaná v norme ISO 2106 vyžaduje použitie činidla obsahujúceho šesťmocný chróm. Chróm (VI) je toxický a jeho roztoky sú nebezpečné pre životné prostredie a vážne nebezpečné pre vodu.

Odolnosť proti opotrebeniu by sa mala merať na neutesnených anodických oxidačných povlakoch. Kvôli dobrej korelácii s inými vlastnosťami by sa odolnosť proti opotrebovaniu mala testovať pomocou testovacej metódy opotrebenia brúsneho kotúča opísanej v norme ISO 8251.

Odolnosť proti opotrebeniu možno merať na utesnených anodických oxidačných povlakoch, ale hydrotermálne tesnenie alebo lakovanie môže znížiť odolnosť proti opotrebeniu o viac ako 50 percent.

Ak metóda testovania opotrebovania abrazívnym kotúčom nie je vhodná (najmä na niektorých zakrivených povrchoch), odolnosť proti oderu by sa mala testovať pomocou metódy testovania abrazívnym lúčom opísanej v norme ISO 8251. Tento test poskytuje priemer pre celkovú hrúbku povlaku.

Metóda testu opotrebovania brúsneho kotúča hodnotí odolnosť proti opotrebovaniu. Metóda testovania abrazívnym lúčom hodnotí odolnosť proti oderu (erózii). Preto výsledky nie sú nevyhnutne porovnateľné.

Odolnosť proti opotrebeniu by sa mala určiť meraním straty hrúbky povlaku alebo straty hmoty povlaku. Mal by to byť priemer aspoň troch testov s použitím skúšobnej metódy brúsneho kotúča opísanej v norme ISO 8251. Strata hrúbky povlaku alebo hmoty povlaku musí vylúčiť akúkoľvek stratu spôsobenú opotrebovaním pred skúškou.

Akceptačné hodnoty musia zodpovedať tabuľke uvedenej v norme. Štandardná vzorka vyhovujúca tejto norme sa testuje denne za rovnakých podmienok, aké sa používajú pre testovaciu vzorku. Keď sa použije strata hrúbky náteru, každá hodnota hrúbky by mala byť priemerom 10 meraní v testovacej oblasti. Interval medzi tvrdou anodizáciou a testovaním opotrebovania by mal byť aspoň 24 hodín. Počas tohto obdobia sú testované vzorky uložené v testovacom prostredí.

Pri testovacej metóde abrazívnym lúčom je odolnosť voči oderu určená hmotnosťou karbidu kremíka alebo časom potrebným na preniknutie povlakom. Pri stanovení pomocou skúšobnej metódy abrazívnym lúčom opísanej v norme ISO 8251 musí byť konečná hodnota priemerom aspoň troch skúšok. Akceptačné hodnoty musia zodpovedať tabuľke uvedenej v norme. Interval medzi tvrdou anodizáciou a testovaním opotrebovania by mal byť aspoň 24 hodín. Počas tohto obdobia sú testované vzorky uložené v testovacom prostredí.

Naša organizácia, medzi početnými testami, meraniami, analýzami a hodnotiacimi štúdiami, ktoré vykonáva pre podniky v rôznych odvetviach, so svojim vyškoleným a odborným personálom a pokročilým technologickým vybavením, definuje štandard „ISO 10074 Eloxovanie hliníka a jeho zliatin – špecifikácia pre tvrdé anodické oxidačné povlaky na hliník a jeho zliatiny.“ Poskytuje aj testovacie služby.