ISO 16620 Plasty – biologický obsah

Norma „ISO 16620 Plastics – Biobased content“ vyvinutá Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) v skutočnosti pozostáva z nasledujúcich častí pod rovnakým názvom:

• Norma „ISO 16620-1 Plasty – Obsah na biologickej báze – Časť 1: Všeobecné princípy“ opisuje všeobecné princípy a metódy výpočtu na určenie množstva obsahu na biologickej báze v plastových výrobkoch. Tieto metódy výpočtu sú založené na hmotnosti uhlíka alebo hmotnosti každého komponentu nachádzajúceho sa v plastových výrobkoch. Táto norma platí pre plastové výrobky a plastové materiály vyrobené z biologických alebo fosílnych komponentov, polymérnych živíc, monomérov alebo prísad. Poznanie biologického obsahu plastových výrobkov je užitočné pri hodnotení ich vplyvu na životné prostredie.
• Norma „ISO 16620-2 Plasty – Obsah na biologickej báze – Časť 2: Stanovenie obsahu uhlíka na biologickej báze“ opisuje metódu výpočtu na stanovenie obsahu uhlíka na biologickej báze v monoméroch, polyméroch a plastových materiáloch a produktoch na základe merania obsahu 14C. Táto norma platí pre plastové výrobky a plastové materiály vyrobené z biologických alebo fosílnych komponentov, polymérnych živíc, monomérov alebo prísad. Poznanie biologického obsahu plastových výrobkov je užitočné pri hodnotení ich vplyvu na životné prostredie.
• Norma „ISO 16620-3 Plasty – Obsah na biologickej báze – Časť 3: Stanovenie obsahu syntetických polymérov na biologickej báze“ opisuje metódu stanovenia množstva časti na biologickej báze v syntetickom polyméri na biologickej báze v plastových výrobkoch. Táto metóda výpočtu obsahu syntetického polyméru na biologickej báze je založená na hmotnosti syntetického polyméru na biologickej báze v plastových výrobkoch. Táto norma platí pre plastové výrobky a plastové materiály vyrobené z biologických alebo fosílnych komponentov, polymérnych živíc, monomérov alebo prísad. Poznanie biologického obsahu plastových výrobkov je užitočné pri hodnotení ich vplyvu na životné prostredie.
• Norma „ISO 16620-4 Plasty – Biologický obsah – Časť 4: Stanovenie obsahu biologickej hmoty“ opisuje metódu stanovenia obsahu biologickej hmoty v plastových výrobkoch na základe rádiokarbónovej analýzy a elementárnej analýzy. Táto norma platí pre plastové výrobky a plastové materiály vyrobené z biologických alebo fosílnych komponentov, polymérnych živíc, monomérov alebo prísad. Táto metóda je použiteľná za predpokladu, že plastový výrobok obsahuje prvok uhlík a je k dispozícii vyjadrenie udávajúce elementárne zloženie a obsah uhlíka na biologickej báze.
• Norma „ISO 16620-5 Plasty – Obsah na biologickej báze – Časť 5: Vyhlásenie o obsahu uhlíka na biologickej báze, obsahu syntetických polymérov na biologickej báze a obsahu hmoty na biologickej báze“ opisuje požiadavky na vyhlásenia a označenia obsahu uhlíka na biologickej báze, obsahu syntetických polymérov na biologickej báze a obsahu hmoty na biologickej báze. v plastových výrobkoch. Táto norma platí pre plastové výrobky a plastové materiály vyrobené z biologických alebo fosílnych komponentov, polymérnych živíc, monomérov alebo prísad.

Na účely týchto noriem platia tieto pojmy a definície:

• Biologický obsah uhlíka je množstvo uhlíka získaného z biomasy obsiahnutého v produkte. Obsah uhlíka na biologickej báze sa vyjadruje ako zlomok hmotnosti vzorky, zlomok celkového obsahu uhlíka alebo zlomok celkového obsahu organického uhlíka.
• Biomasa je materiál biologického pôvodu, s výnimkou materiálu pochovaného v geologických formáciách alebo skamenelého.
• Syntetický polymér na biologickej báze je polymér získaný úplne alebo čiastočne zo zdrojov biomasy prostredníctvom chemických alebo biologických priemyselných procesov. Prírodné polyméry nie sú klasifikované ako syntetické polyméry na biologickej báze.
• Obsah syntetického polyméru na biologickej báze je množstvo syntetického polyméru na biologickej báze obsiahnutého v produkte. Množstvo syntetického polyméru na biologickej báze v produkte je vyjadrené ako pomer alebo percento hmotnosti syntetického polyméru na biologickej báze k celkovej hmotnosti produktu.
• Obsah uhlíka je vyjadrený v percentách hmotnosti (hmotnosti) množstva uhlíka v komponente, materiáli alebo výrobku.
• Celkový uhlík je množstvo uhlíka prítomného vo vzorke vo forme organického, anorganického a elementárneho uhlíka.
• Celkový organický uhlík je množstvo uhlíka premeneného na oxid uhličitý spaľovaním a neuvoľneného ako oxid uhličitý úpravou kyselinou.
• Obsah hmoty na biologickej báze je celkové množstvo syntetického polyméru na biologickej báze, prírodného polyméru a aditív na biologickej báze v produkte. Celkový obsah biologickej hmoty v produkte je vyjadrený ako pomer alebo percento súčtu syntetického polyméru na biologickej báze, prírodného polyméru a aditív na biologickej báze k celkovej hmotnosti produktu.
• Moderné percento uhlíka je normalizovaná a štandardizovaná hodnota množstva izotopu 14C vo vzorke. Kyselina šťaveľová sa vypočítala na základe štandardizovaného a normalizovaného množstva izotopu 14C štandardného referenčného materiálu.
• Rádiokarbón je rádioaktívny izotop prvku uhlíka (8C), ktorý má 6 neutrónov, 6 protónov a 14 elektrónov.

Plastový výrobok sa zvyčajne skladá z nasledujúcich šiestich komponentov:

• Syntetické polyméry na biologickej báze (zložka A)
• Syntetické polyméry na fosílnej báze (zložka B)
• Prírodné polyméry (zložka C)
• Organické alebo anorganické prísady na biologickej báze (zložka D)
• Organické prísady na fosílnej báze (zložka E)
• Z anorganických prísad (zložka F)

14C nachádzajúci sa v chemikáliách je spôsobený oxidom uhličitým, ktorý sa nedávno uvoľnil do atmosféry. Vo fosílnych produktoch od 20-tisíc do 30-tisíc rokov v dôsledku rádioaktívneho rozpadu takmer chýba. Preto sa obsah 14C považuje za stopovač chemikálií syntetizovaných z oxidu uhličitého, ktorý sa nedávno dostal do atmosféry, a najmä z nedávno vyrobených bioproduktov.

Stanovenie obsahu biomasy je založené na meraní 14C v polyméroch, čo umožňuje výpočet podielu uhlíka na biologickej báze. Rozsiahle skúsenosti s určovaním 14C a referenčnými vzorkami možno získať z datovania archeologických objektov, na ktorých sú založené tri metódy opísané v norme ISO 16620-2:

• Metóda A: Metóda kvapalinového scintilačného čítača
• Metóda B: Metóda beta ionizácie
• Metóda C: Metóda hmotnostnej spektrometrie s urýchľovačom

Špecifikácia biomasy používanej v plastových výrobkoch je praktickým spôsobom hodnotenia úsilia vyvinúť úplne alebo čiastočne syntetické polyméry na biologickej báze. Spotrebiteľom tiež pomáha pochopiť a porovnať relatívne prínosy k ochrane životného prostredia. Norma ISO 16620-3 poskytuje metódu na meranie obsahu biosyntetických polymérov odvodených zo zdrojov biomasy.

V norme ISO 16620-4 sa rozlišujú dve skupiny produktov takto:

• Produkty skupiny I sa získavajú chemickými, biochemickými alebo biologickými reakciami
• Produkty skupiny II sa získavajú zmiešaním produktov skupiny I bez akejkoľvek chemickej, biochemickej alebo biologickej reakcie.

Prírodné zložky možno použiť na výrobu produktov skupiny I alebo ako zložky produktov skupiny II.

Spomedzi mnohých testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, ktoré poskytuje pre podniky v rôznych sektoroch, naša organizácia poskytuje aj certifikačné a testovacie služby definované v norme „ISO 16620 Plastics – Biobased content“ s vyškoleným a odborným personálom a pokročilým technologickým vybavením. .