V automobilovom priemysle sa testom adhézie (blokovania) overuje, či sa dva potiahnuté alebo plastové povrchy zlepia po stlačení, najmä pri pôsobení tepla, tlaku a času. Ak sa diely zlepia a potom sa pri oddeľovaní roztrhnú, zanechajú stopy alebo sa deformujú, ide o adhéziu a je to zlá správa z hľadiska kvality.
Prakticky,
Ak sa nechtiac zlepia, ide o priľnutie. Výrobcovia automobilov sa snažia tomu zabrániť.
Testovanie adhézie môže viesť k nasledujúcim výsledkom:
Preto chcú výrobcovia originálnych dielov testovať tento proces už v ranom štádiu, aby sa predišlo neskorším prekvapeniam. Hoci sa podrobnosti líšia v závislosti od noriem, všeobecný postup týchto testov je nasledovný:
Skúšky adhézie sa bežne používajú predovšetkým na nasledujúce účely:
Výsledky testov môžu zahŕňať nasledovné:
Normy výrobcov originálnych dielov (BMW, VW, Daimler, Renault) zvyčajne definujú presné teploty, zaťaženia a limity prijateľnosti.
Stručne povedané, automobilový priemysel, najmä v aplikáciách farieb a náterov, sa odvoláva na jav nazývaný blokový odpor (ASTM D4946). Ide o tendenciu novo natretých povrchov, ako sú panely karosérie automobilu, nepriľnúť k sebe, keď sú po procese lakovania a schnutia naskladané alebo stlačené k sebe. Prevažná väčšina odkazov na testovanie tendencie priľnavosti v automobilovom kontexte, odkedy sa zvyšuje požiadavka na bionaftu, poukazuje na testovanie blokového odporu palivového filtra.
V kontexte farieb, náterov alebo lepidiel sa testovanie adhézie vzťahuje na hodnotenie toho, ako dobre má suchý alebo čiastočne vytvrdený náter alebo film farby tendenciu priľnúť (alebo sa zlepiť) k sebe alebo k inému povrchu, keď je stlačený za špecifických podmienok, ako je teplo, tlak, čas a vlhkosť.
Toto je kľúčový parameter kontroly kvality v automobilových náteroch. V tomto prípade môžu byť diely (napr. lakované panely, obloženie alebo komponenty) stohované, vkladané alebo v kontakte krátko po nalakovaní a vytvrdnutí počas výroby, prepravy alebo montáže. Slabá priľnavosť môže viesť k chybám, ako sú škrabance, zmeny lesku, stopy (tlač) alebo poškodenie filmu na povrchu pri oddeľovaní dielov.
Najbežnejšou testovacou metódou je „Štandardná testovacia metóda ASTM D4946 pre blokovaciu odolnosť architektonických farieb“ vyvinutá Americkou spoločnosťou pre testovanie a materiály (ASTM). Táto metóda sa tiež široko používa na priemyselné a automobilové nátery vrátane systémov na báze vody a rozpúšťadiel.
Počas testovania sa na panely nanáša farba alebo náter a nechá sa schnúť/vytvrdnúť počas určitého obdobia (napr. cez noc alebo zrýchlene). Natreté povrchy sa narežú na štvorce a položia sa tvárou k sebe. Stlačia sa k sebe za kontrolovaných podmienok: zvyčajne vysoká teplota (napr. 50 stupňov), špecifická hmotnosť/tlak (napr. približne 1-2 psi pomocou závažia na zátke) a čas výdrže (napr. 30 minút až hodiny). Po ochladení a vyrovnaní sa panely oddelia. Odolnosť sa hodnotí subjektívne na stupnici: 0 znamená úplnú priľnavosť (silná priľnavosť a poškodenie), 10 znamená žiadnu priľnavosť (dokonalé oddelenie, žiadne stopy). Medzi faktory ovplyvňujúce výsledky patrí tvrdosť náteru, teplota skleného prechodu, spojivá, prísady, vlhkosť, tlak a čas vytvrdzovania.
Špecifikácie výrobcov originálnych dielov (OEM) pre automobily zvyčajne prispôsobujú normu ASTM D4946 prísnejším podmienkam (napr. vyššia teplota a tlak na simuláciu stohovania lakovaných nárazníkov alebo dverí).
Testy tendencie k adhézii sa v automobilovom priemysle považujú za dôležité z nasledujúcich dôvodov:
Naša organizácia so svojím kompetentným a skúseným tímom už mnoho rokov rozumie potrebám svojich klientov, poskytuje im pokročilé testovacie služby a pomáha im pri zavádzaní, implementácii a zlepšovaní systémov riadenia. V tomto rámci poskytujeme firmám aj služby testovania tendencie k adhézii.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
