Norma „EN ISO 20567 Farby a laky – Stanovenie odolnosti náterov voči odštiepeniu kamienkami“, ktorá je založená na európskej norme a neskôr ju publikovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), pozostáva z nasledujúcich podsekcií publikovaných pod rovnakým názvom:
V zásade sa odolnosť testovanej vozovky voči nárazu kameňov testuje tak, že sa na ňu počas krátkeho časového obdobia vrhá množstvo malých predmetov s ostrými hranami. Materiál použitý pri teste pozostáva z ochladeného železného drviča, ktorý sa vrhá na vozovku pod určitým uhlom pomocou stlačeného vzduchu. Rozsah poškodenia závisí nielen od uhla, ale aj od úrovne tlaku, hmotnosti projektilov, trvania bombardovania a konštrukcie testovacieho zariadenia. Voľné úlomky materiálu vozovky sa odstránia. Rozsah poškodenia sa určí porovnaním s obrazovými referenčnými štandardmi.
Ako podklad sa používajú testovacie panely s minimálnym rozmerom 100 mm x 100 mm. Pred nanášaním a sušením alebo vypaľovaním sa každý testovací panel pripraví v súlade s normou ISO 1514. Používa sa metóda nanášania špecifikovaná výrobcom farby. Hrúbka suchého náteru sa určuje v mikrónoch pomocou jedného z postupov špecifikovaných v norme ISO 2808.
Pred vykonaním testu sa testovacie panely kondicionujú najmenej 16 hodín pri teplote 23 stupňov Celzia plus/mínus 2 stupne a relatívnej vlhkosti 50 percent plus/mínus 5 percent (v súlade s normou ISO 3270).
Skúška sa vykonáva pri izbovej teplote medzi 18 °C a 28 °C. Teplota je uvedená v protokole o skúške. Po kondicionovaní je potrebné zabezpečiť, aby pred skúškou ani počas nej nedošlo ku kondenzácii.
Tester sa zaťaží 500 g piesku (plus 20 g/mínus 0 g). Skúška sa vykonáva za jednej z podmienok uvedených v tabuľke. Použitá metóda je dohodnutá medzi zúčastnenými stranami. Piesok sa po každej skúške odváži a v prípade potreby sa pridá piesok, aby sa celková hmotnosť udržala na 500 g (plus 20 g/mínus 0 g). Čas potrebný na vystúpenie piesku sa kontroluje stopkami pri každom začatí novej testovacej série a v prípade potreby aj počas prebiehajúcej testovacej série.
Po maximálne 100 testoch sa použitý štrkový materiál nahradí 500 g čerstvého štrku. Štrk sa počas nasledujúcich testov nedopĺňa. Uvoľnená farba sa z testovacej oblasti odstráni. Metóda odstránenia uvoľnenej farby je dohodnutá medzi zúčastnenými stranami a je uvedená v skúšobnej správe.
V zásade sa odolnosť testovanej vozovky voči nárazu kameňov kontroluje tak, že sa na ňu vystrelí špecifické nárazové teleso. Nárazové teleso použité v teste má klinovitý rezný okraj, ktorý vytvára poškodený vzor ekvivalentný vzoru získanému pri teste viacnásobného nárazu. Klinovitý nárazový teleso sa pritlačí na testovanú vozovku dodávaním energetického impulzu zo zrýchlenej oceľovej gule pomocou stlačeného vzduchu. Uvoľnené úlomky materiálu vozovky sa odstránia. Odolnosť voči nárazu kameňov sa posudzuje meraním celkovej šírky delaminovanej vozovky vrátane klinovej jazvy.
V zásade sa odolnosť testovaného náteru voči nárazu kameňa určuje vypustením jedného voľne letiaceho projektilu do neho v teste, kde sa definujú parametre, ktoré významne ovplyvňujú poškodenie (uhol nárazu, rýchlosť, hmotnosť a geometria dopadajúceho telesa). Teplota sa môže podľa potreby meniť. Výsledok testu sa vyjadruje rozsahom poškodenej oblasti po odstránení úlomkov náteru, ktoré sa pri náraze oddelili od podkladu, a v prípade viacvrstvových náterových systémov aj podrobnosťami o poškodení v rámci každej vrstvy náteru.
V zásade sa odolnosť vozovky voči nárazu kameňov testuje nárazom viacerých malých, ostrých nárazových teliesok, fragment po fragmente, do značnej miery nezávisle od seba. Materiál použitý v teste je studená železná drvina, ktorá sa pomocou stlačeného vzduchu vrhá na vozovku pod uhlom 90 stupňov. Rozsah poškodenia závisí od prevádzkového tlaku, typu drviny, doby trvania nárazu a konštrukcie testovacieho stroja. Voľné fragmenty materiálu vozovky sa odstránia. Stupeň poškodenia sa posudzuje porovnaním s obrazovými referenčnými štandardmi.
Stručne povedané, norma EN ISO 20567 je popredná medzinárodná norma používaná na hodnotenie odolnosti náterov voči odletujúcim kamienkom, najmä automobilových farieb a ochranných povrchových náterov. Opísané testovacie metódy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby si vozidlá a iné potiahnuté povrchy zachovali svoju integritu a vzhľad pri náraze malých, tvrdých častíc, ako je štrk alebo úlomky.
Táto norma špecifikuje metódy posudzovania odolnosti náteru voči poškodeniu pri náraze projektilov, ako sú kamene. Táto norma je nevyhnutná v nasledujúcich odvetviach:
Primárnym cieľom je simulovať reálne podmienky, v ktorých môžu byť natreté povrchy vystavené odlietajúcim kameňom alebo úlomkom, najmä na cestách, a vyhodnotiť, aká odolná je v takýchto situáciách vrstva.
Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou EN ISO 20567 Farby a laky - Stanovenie odolnosti náterov voči nárazom kameňov.
Môžete nás požiadať, aby sme vyplnili náš formulár, aby sme dostali schôdzku, získali podrobnejšie informácie alebo požiadali o vyhodnotenie.
