ISO 16232 Cestné vozidlá - Čistota komponentov kvapalinových okruhov

Norma „ISO 16232 Cestné vozidlá – Čistota komponentov kvapalných okruhov“ vydaná Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) pozostáva z viacerých čiastkových noriem vydaných pod rovnakým názvom. Konkrétne,

• V norme „ISO 16232-1 Časť 1: Slovník“, Je definovaná terminológia používaná pri charakterizácii a meraní kontaminácie častíc, komponentov, podzostáv a zostáv tvoriacich kvapalinové okruhy spaľovacích motorov cestných vozidiel. Táto norma sa vzťahuje na všetky komponenty, ktoré môžu prísť do kontaktu s kvapalinou (napr. olej, palivo, chladivo klimatizácie, chladiaca kvapalina), tuhým mazivom alebo plynom (nasávaný vzduch). Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa vzťahuje iba na čistotu častíc. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými materiálmi. Táto norma sa vzťahuje na množstvo a povahu zvyškových tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých výrobných procesov a životného prostredia.
• Norma „ISO 16232-2 Časť 2: Metóda odstraňovania nečistôt trasením“ opisuje princípy odstraňovania nečistôt zo súčiastky trasením. Táto norma sa vzťahuje na komponenty, ktoré sú prednostne duté a vhodné na trasenie obsluhou alebo vhodným mechanickým zariadením. Túto metódu trasenia možno použiť samostatne alebo v kombinácii s inými extrakčnými metódami opísanými v sérii noriem ISO 16232. Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa zaoberá iba kontamináciou časticami. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými materiálmi. Zahŕňa množstvo a povahu zvyškových častíc pochádzajúcich z výrobných procesov a životného prostredia. V zásade sa kontaminanty odstraňujú čiastočným naplnením komponentu známym objemom testovanej kvapaliny, uzavretím jeho otvorov a pretrepaním, aby sa častice uvoľnili z kontrolovaných povrchov a suspendovali v extrakčnej kvapaline na následnú analýzu.
• Norma „ISO 16232-3 Časť 3: Metóda odstraňovania nečistôt tlakovým umývaním“ opisuje princípy odstraňovania nečistôt z komponentu tlakovým oplachovaním. Táto norma sa prednostne vzťahuje na komponenty, ktorých povrch, ktorý sa má kontrolovať, je prístupný prúdom testovacej kvapaliny. Túto metódu možno použiť samostatne alebo v kombinácii s inými extrakčnými metódami opísanými v sérii noriem ISO 16232. Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa zaoberá iba kontamináciou časticami. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými materiálmi. Zahŕňa množstvo a povahu zvyškových častíc pochádzajúcich z výrobných procesov a životného prostredia. V zásade sa kontaminanty z kontrolovaného povrchu komponentu odstraňujú tlakovým umývaním prúdom testovacej kvapaliny, ktorá odstraňuje častice na následnú analýzu.
• Norma „ISO 16232-4 Časť 4: Metóda odstraňovania nečistôt ultrazvukovými technikami“ opisuje princípy odstraňovania nečistôt zo súčiastky ponorením do ultrazvukového kúpeľa alebo priamym pôsobením ultrazvukových vibrácií cez sonotródy. Táto norma sa prednostne uplatňuje na malé a stredne veľké súčiastky s rôznymi geometriami, kde je potrebné kontrolovať vnútorné aj vonkajšie povrchy (napr. tesnenia spojov, ozubené kolesá). Môže sa použiť aj na malé časti, ktoré sa majú analyzovať v skupinách. Túto metódu možno použiť samostatne alebo v kombinácii s inými extrakčnými metódami opísanými v sérii noriem ISO 16232. Vhodnosť tejto metódy pre zložité geometrie (ako sú malé otvory alebo veľké dutiny s malými medzerami) sa posudzuje individuálne. V závislosti od tvaru komponentov sa táto metóda môže použiť aj pre skupiny obsahujúce viac ako jednu vrstvu komponentov, pokiaľ neexistuje prekážka pre odstránenie kontaminantov z povrchu a ich následný prenos do testovacej kvapaliny. Veľké množstvo malých kompaktných dielov sa čistí v jednej vrstve. Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa zaoberá iba kontamináciou časticami. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými látkami. Zahŕňa množstvo a povahu zvyškových častíc pochádzajúcich z výrobných procesov a životného prostredia. V princípe sa kontaminanty z povrchu súčiastky odstraňujú ultrazvukom. Čistiaci účinok je spôsobený kavitáciou, ktorá vytvára mikrobubliny, ktoré implodujú v blízkosti častíc a následne sú vypudené a prenesené do extrakčnej kvapaliny na následnú analýzu. V prípade účinnej látky sa častice odstraňujú z celého kontrolovaného povrchu zložky prechodom cez kvapalinu. Účinnosť extrakcie ovplyvňuje niekoľko prevádzkových parametrov, ako je hustota výkonu, prevádzkový čas a prostredie, umiestnenie a orientácia komponentu vzhľadom na ultrazvukový zdroj a materiál, z ktorého je komponent vyrobený.
• Norma „ISO 16232-5 Časť 5: Metóda odstraňovania kontaminantov na funkčnej skúšobnej stolici“ opisuje princípy odstraňovania kontaminantov testovaním na laboratórnej funkčnej skúšobnej stolici, kde testovacia kvapalina prúdi pod tlakom alebo vo vákuu. Táto norma sa vzťahuje na aktívne aj pasívne komponenty, cez ktoré môže kvapalina ľahko pretekať. Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa zaoberá iba kontamináciou časticami. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými materiálmi. Zahŕňa množstvo a povahu zvyškových častíc pochádzajúcich z výrobných procesov a životného prostredia. V zásade by mal byť komponent namontovaný na validovanom testovacom zariadení, ktoré simuluje funkčnú činnosť komponentu. Pohyb kvapaliny za známych podmienok oddeľuje kontaminanty od kontrolovaných povrchov a prenáša ich do testovanej kvapaliny na následnú analýzu. Pohyb testovanej kvapaliny je zabezpečený tlakom alebo vákuom. V prípade aktívneho komponentu je komponent v závislosti od princípu funkcie ovládaný externým zariadením alebo pohybujúcou sa kvapalinou.
• Účelom normy „ISO 16232-6 Časť 6: Stanovenie hmotnosti častíc gravimetrickou analýzou“ je určiť hmotnosť kontaminácie časticami gravimetrickou analýzou. Nečistoty sa z extrakčnej kvapaliny oddeľujú filtráciou. Táto norma sa vzťahuje na automobilové komponenty, ktoré prichádzajú do kontaktu s kvapalinou. Pokiaľ nie je uvedené inak, táto norma sa zaoberá iba čistotou častíc. Preto sa nevzťahuje na chyby vzhľadu ani na kontamináciu kvapalnými alebo plynnými materiálmi. Zahŕňa množstvo zvyškových tuhých znečisťujúcich látok pochádzajúcich z výrobných procesov a životného prostredia. V zásade sa celkové množstvo extrakčnej kvapaliny použitej na odstránenie pevných častíc z komponentov v súlade s normami ISO 16232-2, ISO 16232-3, ISO 16232-4 alebo ISO 16232-5 filtruje vo vákuu alebo pod tlakom cez jeden alebo viac membránových filtrov. Počet filtrov závisí od množstva odstraňovaných znečisťujúcich látok. Rozdiel hmotnosti v membránovom filtri pred a po teste sa používa na určenie hmotnosti kontaminantov v komponente.
• Norma „ISO 16232-7 Časť 7: Stanovenie veľkosti a počítanie častíc mikroskopickou analýzou“ opisuje metódy na určenie veľkosti a počtu kontaminujúcich častíc odstránených zo zložiek a usadených na povrchu membránového filtra, určené pomocou svetelného optického mikroskopu alebo skenovacieho elektrónového mikroskopu. Výsledkom tohto merania je rozloženie veľkosti častíc na membránovom filtri. Dôkladná analýza celého povrchu membránového filtra je nevyhnutná, pretože funkcia častí a komponentov môže byť narušená prítomnosťou jednej alebo niekoľkých kritických častíc. Tieto analýzy sa môžu vykonávať manuálne alebo automaticky pomocou techník analýzy obrazu, ak je k dispozícii vhodné vybavenie. Manuálne počítanie všetkých povrchov je náročná a zdĺhavá úloha spojená s chybami. Preto sa odporúča automatický počítací systém, ak je membránový filter správne pripravený podľa tu uvedeného postupu. Výsledky počítania a určovania veľkosti závisia od mnohých parametrov, ako je typ a model mikroskopu, zväčšenie, osvetlenie a ďalšie použité nastavenia. V zásade Ako je opísané v normách ISO 16232-2, ISO 16232-3, ISO 16232-4 a ISO 16232-5, celý objem extrakčnej kvapaliny použitej na odstránenie častíc z testovanej zlúčeniny sa prefiltruje cez membránový filter a oddelené častice sa spočítajú a určia podľa veľkosti pomocou mikroskopických techník. Na určenie veľkosti častíc sa používa najdlhší rozmer častice.
• V norme „ISO 16232-8 Časť 8: Stanovenie charakteru častíc mikroskopickou analýzou“, energeticky disperzná röntgenová spektroskopia a skenovací elektrónový mikroskop Metóda na určenie povahy znečisťujúcich častíc určením ich elementárneho chemického zloženia pomocou kombinácie častíc znečisťujúcich látok, ktoré sa odstraňujú z automobilových dielov alebo komponentov a ukladajú sa na povrch membránového filtra. Okrem počtu a veľkosti častíc opísaných v norme ISO 16232-7 toto meranie udáva aj elementárne zloženie analyzovaných častíc. Tieto informácie sa dajú použiť na klasifikáciu častíc do možných materiálových skupín. Touto metódou nie je možné určiť povahu organického materiálu. Analýzy sa môžu vykonávať manuálne alebo plne automaticky, za predpokladu, že je k dispozícii vhodné vybavenie. V zásade sa celý objem extrakčnej kvapaliny použitej na odstránenie častíc z testovanej zložky prefiltruje a oddelené častice sa spočítajú a určia podľa veľkosti pomocou skenovacieho elektrónového mikroskopu podľa normy 16232-7.
• Metóda opísaná v norme „ISO 16232-9 Časť 9: Stanovenie veľkosti a počítanie častíc automatickým počítadlom častíc s hasením svetla“ definuje metódy na určovanie distribúcie veľkosti častíc kontaminantov extrahovaných z automobilových súčiastok pomocou techník opísaných v normách ISO 16232-3, ISO 16232-4 a ISO 16232-5 s použitím automatických počítadiel častíc s hasením svetla. Táto metóda je platná len pre analýzu celého objemu extrakčnej kvapaliny. Rozsah veľkostí častíc, ktoré je možné merať touto technikou, je obmedzený na ≥ 70 µm(c) kvôli použitej kalibračnej metóde. Kalibráciu však možno rozšíriť aj na iné rozmery za predpokladu, že je to akceptované a zahrnuté v dokumente o kontrole. Táto technika je platná len na meranie častíc v čírych, jednofázových kvapalinách. Extrakčné vzorky v princípe prechádzajú detekčným objemom automatického počítadla častíc so zhášaním svetla, kde sa častice počítajú podľa veľkosti a veľkosti podľa kalibrácie zariadenia s časticami s definovanými vlastnosťami. Primárnym získaným výsledkom je kvantitatívne rozloženie veľkosti častíc kontaminantov prítomných v analyzovanej vzorke, buď diferenciálne, alebo kumulatívne. Postup analýzy pozostáva z nasledujúcich základných krokov: čistenie analytického zariadenia, úprava extrakčnej kvapaliny, analýza extrakčnej kvapaliny a následná analýza preplachovacej kvapaliny a vyjadrenie výsledkov.
• Norma „ISO 16232-10 Časť 10: Vyjadrovanie výsledkov“ definuje pravidlá a formáty pre vyjadrovanie a prezentáciu výsledkov meraní čistoty častíc komponentov pre kvapalinové okruhy motorových vozidiel. Okrem toho je definovaný systém kódovania čistoty na zjednodušenie hlásenia a prenosu údajov o kontaminácii časticami. Táto norma tiež definuje pravidlá, ktoré sa majú použiť na špecifikáciu požiadaviek na čistotu, ale netýka sa vyjadrenia čistoty častíc kvapalín.

V zásade sa kontaminácia časticami meraná v celom objeme extrakčnej kvapaliny použitej v jednej z extrakčných a analytických metód opísaných v sérii noriem ISO 16232 meria takto:

• na komponent
• Zmáčaný povrch súčiastky k referenčnému povrchu 1 000 cm2
• Zvlhčený objem komponentu vzhľadom na referenčný objem 100 cm3

Naša organizácia má silný personál, ktorý pozorne sleduje vývoj v oblasti vedy a techniky vo svete a neustále sa zlepšuje. Medzi početnými testovacími, meracími, analytickými a hodnotiacimi štúdiami poskytovanými pre podniky v rôznych odvetviach existujú aj testovacie služby v súlade s normou „ISO 16232 Cestné vozidlá – Čistota komponentov kvapalných okruhov“.