VW PV 3930 Opotrebovanie vo vlhkom a horúcom podnebí (vonkajšie použitie)

Norma „VW PV 3930 Opotrebovanie vo vlhkom, horúcom podnebí (vonku)“, ktorú vyvinula automobilka Volkswagen, opisuje postup testovania starnutia (napr. zmena farby a lesku) plastov, elastomérov, kabrioletov a farieb a podobných náterov pri vystavení vzduchu a slnečnému žiareniu. Tento postup sa vykonáva umelým odieraním vo vlhkom a teplom podnebí.

Pre určité aplikácie môžu kritériá starnutia zahŕňať zmeny mechanických vlastností alebo praskanie. Preto môže byť okrem vizuálneho posúdenia a meraní farieb a jasu potrebné aj ďalšie testovanie. Tieto skúšky môžu zahŕňať napríklad skúšky ťahom, stanovenie rázovej húževnatosti, stanovenie tvrdosti a mikroskopické vyšetrenia.

Počas tohto postupu sa vzorky ožarujú xenónovým oblúkovým svetlom a pravidelne sa zvlhčujú. Spektrálne zložky žiarenia xenónového oblúkového svetla sú prispôsobené ultrafialovému a viditeľnému svetlu v sférickom žiarení pomocou filtrov. Testy zariadení sa vykonávajú podľa metódy A normy „ISO 4892-2 Plasty – Metódy expozície laboratórnym svetelným zdrojom – Časť 2: Xenónové oblúkové výbojky“ alebo podľa metódy A normy „ISO 16474-2 Farby a laky – Metódy expozície laboratórnym svetelným zdrojom – Časť 2: Xenónové oblúkové výbojky“. Každá z testovacích podmienok opisuje ročný cyklus súvisiaci s priemernou dávkou ultrafialového (UV) žiarenia (300 nm až 400 nm) vo vlhkých, teplých klimatických oblastiach.

Zariadenia na ožiarenie svetla používané pri testoch musia byť v súlade s normami ISO 4892-2 alebo ISO 16474-2 alebo musia byť testované porovnávacími testami s existujúcimi systémami v tejto norme. Aby sa zabezpečili porovnateľné výsledky testov medzi dodávateľom a kupujúcim, typ zariadenia, ktoré sa má v každom konkrétnom prípade použiť, by sa mal vybrať po konzultácii s oddeleniami vývoja materiálov a materiálového inžinierstva.

Podmienky vystavenia poveternostným vplyvom by sa mali prevziať z tabuľky uvedenej v norme. Aby sa zabezpečil súlad s testovacími teplotami, testovacie zariadenia by mali byť inštalované v teplotne stabilizovanej testovacej komore (18 až 25 stupňov) podľa pokynov výrobcu. Použitie plochých zariadení je povolené na testovanie celých dielov alebo komponentov (napr. svetlometov) len po dohode s oddelením vývoja materiálov a materiálového inžinierstva kupujúceho.

Vzorky by sa mali odobrať z reprezentatívneho bodu na hotovom diele, ktorý sa má skúšať, alebo z testovacích panelov vyrobených za výrobných podmienok s rovnakým povrchom (napr. povlak, zrnitosť, štruktúra povlaku) a zdokumentovať fotografiami. Vzorky by mali byť čo najplochejšie a rovnakej hrúbky. Smer odberu vzoriek referenčnej vzorky a súvisiacich vzoriek by mal byť označený spôsobom odolným voči poveternostným vplyvom (napr. vytvorením zárezu na strane vzorky považovanej za vrchnú). V prípade potiahnutých vzoriek by sa mala určiť a zdokumentovať hrúbka povlaku.

Veľkosť vzorky závisí od maximálnej testovacej plochy, ktorú je možné stlačiť do pôvodných nosičov vzoriek.

Filtračné systémy by sa mali pravidelne kontrolovať a čistiť.

Konečný bod cyklu zvetrávania sa dosiahne po čase testu/dávke ožiarenia uvedenej v tabuľke. Pre zabezpečenie rovnomernej intenzity ožiarenia je potrebné ju pravidelne kontrolovať a korigovať pomocou vhodného meracieho zariadenia. Ožarovacie zariadenie musí byť kalibrované rádiometrom podľa špecifikácií výrobcu. Musí sa dodržať maximálna prevádzková doba žiaroviek stanovená výrobcom. Pracovný čas sa však dá predĺžiť vykonaním kalibračných meraní s vhodnými systémami.

Aby sa predišlo usadeninám na vzorkách, ktoré by mohli sťažiť vyhodnotenie, mala by sa použiť destilovaná alebo deionizovaná voda bez kremičitanov s vodivosťou maximálne 0,2 µS a zvyškom po odparení maximálne 1 ppm. Voda z postreku by sa mala vypúšťať priamo a nemala by sa vracať späť do nádrže.

Pri danej intenzite ultrafialového (UV) žiarenia a dávke žiarenia sa koniec cyklu opotrebovania dosiahne po určitom testovacom čase. Pre zabezpečenie rovnomernej intenzity žiarenia by sa mala pravidelne kontrolovať vhodným meracím zariadením. Radiačné zariadenia musia byť kalibrované rádiometrom podľa špecifikácií výrobcu.

Pred vyhodnotením by sa mala vzorka zmerať vyčistená aj nevyčistená. Pre potiahnuté vzorky by sa mala v očistenej oblasti vyhradiť plocha, kde sa vykoná skúška priečnym rezom. Približne 1/3 vzorky by mala zostať nerafinovaná pre neskoršiu analýzu.

Vysoko lesklé povrchy sa musia čistiť v súlade s touto normou. Ak čistenie nie je dostatočné, predtým vyčistenú oblasť je potrebné vyleštiť leštiacou vatou a špeciálnym leštidlom. Ostatné povrchy, ako napríklad zrnité alebo matné povrchy, by sa mali tiež čistiť v súlade s touto normou. Tvrdé náterové systémy sa dajú čistiť iba od nečistôt, ale nemali by sa leštiť.

Naša organizácia, ktorá sa už roky snaží podporovať podniky zo všetkých sektorov širokou škálou testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich štúdií, má silný personál, ktorý pozorne sleduje svetový vývoj v oblasti vedy a techniky a neustále sa zlepšuje. V tejto súvislosti sa podnikom poskytujú aj testovacie služby v súlade s normou „VW PV 3930 Nosenie vo vlhkom a horúcom podnebí (vonku)“.