VW PV 3.3.3 Farby a laky - Skúšanie odolnosti čírych náterov voči poškriabaniu

Norma „VW PV 3.3.3 Farby a laky – Skúšanie odolnosti čírych náterov proti poškriabaniu“, ktorú vyvinula spoločnosť Volkswagen Automobile Company, opisuje metódu skúšania odolnosti čírych náterov, vrchných náterov a plastových povrchov v umývačke áut pomocou laboratórnych umývacích zariadení. Táto norma obsahuje ďalšie špecifikácie, ktoré sa musia dodržiavať pri vykonávaní skúšok odolnosti proti poškriabaniu podľa normy DIN EN ISO 20566. Na rozdiel od normy DIN EN ISO 20566 sa v tejto norme testom meria a dokumentuje iba zmena úrovne lesku.

Skúška sa vykonáva pomocou laboratórneho umývacieho zariadenia podľa normy „DIN EN ISO 20566 Farby a laky – Stanovenie odolnosti náterového systému proti poškriabaniu pomocou laboratórnej umývačky áut.“ Treba poznamenať, že túto metódu nemožno použiť na definitívne určenie, pretože vek kief má rozhodujúci vplyv na účinok poškriabania a výsledky. Môže sa použiť iba na hlásenie výsledkov v porovnaní s referenčným materiálom testovaným v rovnakom čase. Okrem toho sa musia dodržiavať nasledujúce špecifikácie, ktoré sa odchyľujú od normy DIN EN ISO 20566. Odchýlky od špecifikácií v tejto norme sú možné a zmeny sú uvedené podľa potreby pre konkrétnu úlohu.

• Premývacia suspenzia (súčasť normy DIN EN ISO 20566 premývacia suspenzia): Premývacia suspenzia, na liter d₅₀ = 1,5 g kremenného prášku s priemernou veľkosťou zŕn 19 μm. Teplota vody by mala byť medzi 18 °C ​​a 28 °C. Napríklad konštantná teplota 25 °C poskytuje lepšiu reprodukovateľnosť. Ak nie je k dispozícii inštrumentálne porovnanie, namiesto demineralizovanej vody je možné použiť vodu z vodovodu.
• Skúšobné panely (časť Skúšobné panely normy DIN EN ISO 20566): Pokiaľ nie je dohodnuté inak, skúšobné panely a referenčné panely musia byť vyrobené z oceľového plechu alebo hliníkového plechu s rozmermi 100 mm x 100 mm x 0,8 mm s originálnym náterom. Uprednostňuje sa plná čierna farba. Vzorky musia byť kondicionované podľa technických špecifikácií dodania TL 211 alebo TL 218. Alternatívne je možná kondicionácia pri izbovej teplote 22 °C plus/mínus 2 °C počas 2 dní. Pri skúšaní plastových dielov sa môže ako podklad alternatívne použiť plastový nosič. Ak je to geometricky uskutočniteľné, možno použiť diely vyrezané z hotových dielov. To isté platí pre skúšanie plastov s lisovanými farbami. Stupeň lesku je možné spoľahlivo určiť iba v plných farbách. Skúšobné panely je možné objednať u kupujúceho.
• Skúšobný postup a vyhodnotenie (časti postupu a vyhodnotenia normy DIN EN ISO 20566):
  • Pre materiály s vysokým leskom: Pred testovaním sa zaznamenajú počiatočné vlastnosti lesku pri 20 stupňoch podľa normy DIN EN ISO 2813. Uvádza sa priemerná hodnota z najmenej 5 nameraných hodnôt meraných kolmo na očakávaný smer škrabanca.
  • Pre matné a pololesklé materiály: Pred skúškou sa počiatočné vlastnosti lesku určia pri nasledujúcom uhle merania: geometria nástroja 60° pre stredne lesklé povrchy a geometria nástroja 85° pre matné povrchy. Použitá geometria nástroja sa určí samostatne pre každú lesklú oblasť podľa normy DIN EN ISO 2813.

Skúšobná jazda s 10 pármi nárazov sa vykoná bez skúšobných panelov. Potom sa na každý skúšobný panel vykoná 10 párov nárazov. Po aplikácii zaťaženia sa skúšobné panely opláchnu studenou demineralizovanou vodou, aby sa odstránili všetky zvyšky kremenného prachu. Skúšobné panely sa potom utrú papierovou utierkou, ktorá nepoškriabe, alebo sa osušia stlačeným vzduchom a potom sa očistia handričkou z mikrovlákna navlhčenou v minerálnom benzíne, aby sa odstránili všetky odreniny z procesu kefovania. Zvyškový lesk sa meria do 2 hodín pri uhle 20 stupňov kolmo na smer škrabancov podľa normy DIN EN ISO 2813. Stanoví sa priemerná hodnota piatich meraní v homogénnej oblasti.

Na vzorku by sa mali v samostatných cykloch testovať najmenej dva skúšobné panely. Na posúdenie správania sa pri spätnom toku sa vzorky nechajú starnúť pri teplote 60 °C počas 2 hodín. Po ochladení skúšobných panelov na izbovú teplotu sa opäť stanoví zvyškový lesk.

• Skúšobný protokol (časť skúšobného protokolu normy DIN EN ISO 20566): Aby sa zohľadnilo opotrebovanie kief, musia sa v skúšobnom protokole okrem hodnôt lesku a zvyškového lesku po zaťažení a pretavení uviesť aj konečné a pôvodné namerané údaje referenčných skúšobných panelov.
• Monitorovanie umývacích zariadení (Dodatok k norme DIN EN ISO 20566 na overovanie a kalibráciu umývacích zariadení): Pri každej skúške sa musí súčasne zaťažiť referenčný skúšobný panel na monitorovanie umývacích kief. Referenčný skúšobný panel musí byť vždy umiestnený na rovnakom mieste na umývacom stole. Kefa sa musí vymeniť po 50 hodinách zaťaženia. Krivka úrovne lesku referenčných skúšobných panelov testovaných súčasne sa musí zdokumentovať, aby sa posúdila konzistentnosť výsledkov a aby sa ovplyvnili prípadné vplyvy. Akékoľvek odchýlky sa musia zdokumentovať v skúšobnom protokole.

Stručne povedané, norma VW PV 3.3.3 načrtáva postup posudzovania odolnosti automobilových čírych lakov voči poškriabaniu, pričom sa zameriava najmä na poškodenia spôsobené automatickými autoumyvárňami. Táto norma je kľúčová pre zabezpečenie trvanlivosti a estetickej dlhovekosti laku vozidiel v reálnych podmienkach. Dodržiavanie tejto normy je kľúčové pre výrobcov a dodávateľov, ktorí sa snažia splniť normy kvality. Zabezpečuje, že vonkajšie povrchy vozidiel si zachovajú svoj vzhľad v priebehu času, a to aj po opakovanom vystavení automatickým autoumyvárňam. Dodržiavanie tejto normy je často predpokladom pre dodávateľov dielov v dodávateľskom reťazci VW.

Naša organizácia, ktorá už roky podporuje podniky vo všetkých sektoroch prostredníctvom širokej škály testovacích, meracích, analytických a hodnotiacich aktivít, má silný tím zamestnancov, ktorí pozorne sledujú globálny vývoj vo vede a technike a neustále sa zlepšujú. V tejto súvislosti poskytujeme aj testovacie služby v súlade s normou „VW PV 3.3.3 Farby a laky – Testovanie odolnosti čírych náterov voči poškriabaniu“.